Neuveriteľná história rímskokatolíckeho kostola v Lučenci, ktorú musíte poznať!
Lučenec, okresné mesto v Banskobystrickom kraji, má bohatú históriu siahajúcu až do praveku. Prvá písomná zmienka o Lučenci pochádza z roku 1247. Mesto prešlo mnohými historickými udalosťami, ktoré ovplyvnili jeho kultúrny a náboženský vývoj. Dnes je Lučenec významným centrom Novohradského regiónu s rozvinutou infraštruktúrou a bohatým kultúrnym životom.
Panoráma Lučenca
História a náboženský život v Lučenci
Už v praveku bolo územie dnešného Lučenca osídlené, čo dokazujú archeologické nálezy z doby kamennej a bronzovej. V 6. a 7. storočí sem prišli Slovania ako prví stáli obyvatelia. V 13. storočí boli pánmi Lučenca rôzne šľachtické rody.
V polovici 16. storočia sa tu rozšírilo silné reformačné hnutie. Roku 1608 zabrali rímskokatolícky kostol kalvíni a väčšina obyvateľov Lučenca sa stala kalvínmi. Počas revolučných udalostí roku 1849 bol Lučenec vypálený ruskou cárskou armádou.
Významné sakrálne stavby v Lučenci:
- Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie
- Reformovaný kostol
- Evanjelický kostol
- Neologická synagóga
Reformovaný kostol v Lučenci
Farnosť Lučenec - Rúbanisko a ľudové misie
Farnosť Lučenec - Rúbanisko patrí do Novohradského dekanátu Rožňavskej diecézy. Približne pred rokom sa vtedajší správca farnosti, páter Vincent Zonták, CM, dohodol na termíne ľudových misií pre farnosť. Ešte približne mesiac pred misiami bol v Lučenci dohodnúť detaily a program, no ľudových misií sa páter Vincent už nedožil. Na čele farnosti ho nahradil P. Emil Hoffmann, CM.
Ľudové misie sa uskutočnili v termíne od 17. do 25. novembra. Počas týchto dní sa snažili hlavne pripraviť na slávenie odpustovej slávnosti Krista Kráľa, ktorej je farský kostol zasvätený. Spolu s pátrom Tomášom mali program pre slovensky a maďarsky hovoriacich veriacich a s maďarskými veriacimi im prišiel vypomôcť aj spolubrat z Budapešti P. Viktor Kunay, CM.
Program bol pripravený pre deti, mládež, manželov, ale pripravili aj stavovské náuky pre mužov i ženy. Navštívili aj dom pre seniorov a vyslúžili sviatosti pomazania chorých pre starších a chorých. Deti pripravujúce sa na prvé sväté prijímanie i birmovancov pozvali na stretnutie bohoslovci. Požehnali aj kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily, ktorá putovala do prvej rodiny.
Skrze generálnu svätú spoveď veľa veriacich prijalo rozhrešenie od dávnych i zabudnutých hriechov. Aj skrze osobné stretnutia a rozhovory s farníkmi zažili radosť, ako Boh v tichu a skrytosti ľudskej duše pôsobí. Nech je za všetko oslávený!
Kostol Krista Kráľa
Farský kostol je zasvätený Kristovi Kráľovi a slávnosť Krista Kráľa je hlavnou odpustovou slávnosťou farnosti. Počas ľudových misií sa veriaci pripravovali na túto slávnosť, čo zdôrazňuje jej význam pre miestnu komunitu.
Kostol Krista Kráľa v Lučenci-Rúbanisku je dôležitým centrom náboženského života v meste. Jeho história je spojená s mnohými udalosťami, ktoré formovali duchovný charakter regiónu. Ľudové misie a aktivity farnosti prispievajú k posilňovaniu viery a spoločenstva veriacich.
Lučenec: Mesto s bohatou históriou
Lučenec sa nachádza v centrálnej časti Lučenskej kotliny, na sútoku Krivánskeho a Tuhárskeho potoka. Počet obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku 2021 bol 25 902. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci spravuje viac ako 30 000 zbierkových predmetov a pravidelne organizuje medzinárodné súťaže a sympóziá.
V meste pôsobia aj športové kluby, ako napríklad basketbalový tím BK E.S.O Lučenec a futbalový klub FC LAFC Lučenec.
Základné informácie o Lučenci
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Počet obyvateľov (2021) | 25 902 |
| Nadmorská výška | 194 m n. m. |
Neologická synagóga v Lučenci
Lučenec (maď. Losonc, nem. Lizenz) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji. Počtom obyvateľov je tretie najväčšie v kraji. Mesto leží v centrálnej časti Lučenskej kotliny, na sútoku Krivánskeho a Tuhárskeho potoka. V okolí Lučenca sa nachádza Cerová vrchovina na juhu, Ostrôžky na severozápade a Stolické vrchy na severe. Centrom mesta prechádza cesta I/75 od Veľkého Krtíša, od Fiľakova smeruje I/71, od Zvolena zo severozápadu vedie na východ cesta I/16. Lučenec je vzdialený 26 km západne od Rimavskej Soboty, 48 km juhovýchodne od Zvolena, 27 km severovýchodne od Veľkého Krtíša a 13 km severozápadne od Fiľakova. Štvrť M. R.
Významné ulice: Masarykova, Haličská, Vajanského, Gemerská, Fiľakovská, Zvolenská, L. Novomeského, Štvrť M. Mestom pretekajú Krivánsky a Tuhársky potok. Na západnom okraji mesta (smerom na Halič) je vodná nádrž Ľadovo na Tuhárskom potoku, využívaná najmä pre rybolov. Počet obyvateľov podľa sčítania ľudu v r. 2021: 25 902 obyvateľov. evanjelici a.
História územia Lučenca
Archeologické nálezy ukazujú na osídlenia v miestach, kde sa dnes nachádza Lučenec, už v praveku. Medzi obcou Vidiná a časťou Lučenca Opatovou boli nájdené pracovné nástroje z doby kamennej vyrobené z chalcedónu. Z obdobia staršieho eneolitu (4. tisícročie pred Kr.) pochádza medený sekeromlat, nájdený v Lučenci. Nálezmi z doby bronzovej sú džbánok (staršia doba bronzová), osem bronzových mečov z Opatovej a meč z Lučenca-Tuhára. V lučenskom lese bola nájdená súčasť konského postroja z doby bronzovej. Z obdobia sťahovania národov pochádzajú urny nájdené v miestnej časti Parný mlyn. V tomto období sa na území Lučenca striedali kmene Jazygov, Kvádov, Ossov, Svévov, Hunov, Avarov, Cottinov a ďalších. V 6. a 7. storočí sem prichádzajú Slovania ako prví stáli obyvatelia.
V 10. V roku 1128 postavil Lambert kaplnku na počesť Panny Márie, údajne v Lučenci. Je to prvá (neoverená) správa o Lučenci. V roku 1190 sa po prvýkrát spomína kláštor Valis lucida v dnešnej Opatovej. Patril cistercitom a bol založený na pozdvihnutie poľnohospodárstva v oblasti Horného Ipľa, ktorá bola málo kolonizovaná. Pôvodná osada Lučenec sa nachádzala niekde medzi Opatovou a Vidinou. V 13. storočí boli pánmi Lučenca rôzne šľachtické rody, napríklad Zaah (Zach), Szemere Kačič, Tomaj a ďalšie. Z rokov 1239 - 1240 máme ďalšiu zmienku o cistercitoch v Lučenci a v Lučenci-Tuhári. Samotný názov Lučenca (ako TERRA LUCHUNCH) je však uvedený prvýkrát až v listine kráľa Bela IV. z 3. augusta 1247. V roku 1262 sa zas uvádza názov LOSUNC, v roku 1271 (in) LUSUNCH, v roku 1275 (in) LOSUNCH, TERRA LOSUNCH, v roku 1277 a v roku 1280 POSESSIO LUSUNCH, v roku 1299 TERRA LUSUNCH. Z roku 1299 údajne pochádza aj listina, v ktorej sa už Lučenec uvádza ako mesto, ale nevedno, kde by sa táto listina mala nachádzať. Z roku 1327 je zmienka „VILLA SEU CIVITATIS LUCHUNCH“ - „dedina či mesto Lučenec“, obkolesené priekopou a ohradou (palánkom). V 30. rokoch 14. storočia sa Lučenec uvádza ako farnosť (lat.
V 13. až 14. storočí sa Lučenec hospodársky nerozvinul natoľko, aby sa mohol stať slobodným mestom. Lučenec bol pôvodne poddanskou obcou, patriacou k divínskemu hradnému panstvu (Dyen, Dyuen). V roku 1393 kráľ Ľudovít Veľký daroval panstvo rodu Lossonczyovcov (Lučenských) a Lučenec (LOCHON) daroval šiestim bratom Lossonczyovcom. V roku 1406 im kráľ Žigmund držbu Lučenca potvrdil. V roku 1451 sa Lučenec už spomína ako oppidum - mestečko. Rok 1451 bol zároveň rokom azda najznámejšej udalosti z dejín Lučenca - bitky pri Lučenci.
V polovici 16. storočia sa tu rozšírilo silné reformačné hnutie. Roku 1608 zabrali rímskokatolícky kostol kalvíni a väčšina obyvateľov Lučenca sa stala kalvínmi. Roku 1622 Lučenec vypálili vojaci Gabriela Betlena. Zhoreli aj listiny s mestskými privilégiami. Ďalšiu brzdu pre rozvoj mesta predstavovali aj vojny s Turkami. Od 17. po 18. storočie vznikali remeslá. Roku 1695 získal Lučenec od cisára Leopolda I.
V roku 1846 vznikla v Lučenci prvá banka a prvé noviny. V roku 1847 bolo zriadené kalvínske gymnázium. Počas revolučných udalostí roku 1849 bol Lučenec vypálený ruskou cárskou armádou. Vyhorel aj kalvínsky kostol, a preto musel byť roku 1853 prestavaný (v neogotickom štýle). V 2. polovici 19. storočia sa začalo spriemyselňovanie, keď tu vznikla garbiareň, dve smaltovne, závod na výrobu poľnohospodárskych strojov a tehelňa. Roku 1871 sa stavala železnica z Budapešti cez Lučenec na Žilinu a Ostravu. V 90. rokoch 19. storočia bola postavená nová radnica. Roku 1899 zasiahla mesto povodeň. V roku 1910 vzniklo prvé stále kino.
Roku 1919 boli z Lučenca komandované maďarské ozbrojené skupiny, usilujúce sa o nastolenie boľševického režimu. Boje medzi česko-slovenskou armádou a boľševikmi prebiehali na prelome mája a júna a Maďari boli napokon prinútení ustúpiť. Lučenec definitívne zostal súčasťou Česko-Slovenska. Roku 1925 bola postavená synagóga. V tom istom roku Lučenec napojili na energetickú sieť vysokého napätia a zároveň sa začala budovať mestská vodovodná sieť. Roku 1938 sa Lučenec na základe Viedenskej arbitráže stal súčasťou horthyovského Maďarska. Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto rozvíjalo (boli postavené nové byty, nemocnica, závody, školy), ale za pridrahú cenu zničenia architektonicky cenných budov, ako bolo napr. secesné Café Corso. Roku 1968 na územie mesta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Roku 1982 bol Lučenec v pozornosti sveta pre konanie Majstrovstiev sveta v parašutizme v neďalekých Boľkovciach; na tento účel bol postavený Hotel Pelikán.
V 90. rokoch 20. Novou primátorkou Lučenca na roky 2018 - 2022 je Alexandra Pivková (ZA ĽUDÍ) už v treťom volebnom období. Mestské zastupiteľstvo má 25 poslancov. Relatívnu väčšinu tvoria nezávislí kandidáti, okrem nich sú zastúpené strany SNS, koalícia SDKÚ-DS s KDH, SMER, SZ, OKS, SMK, SF a SLNKO. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci vzniklo v r. 1955 ako Okresné vlastivedné múzeum v Haliči. V rokoch 1967 - 1985 pôsobilo vo Fiľakove ako Novohradské múzeum. Od r. 1985 sídli v Lučenci v pamiatkovej budove bývalého župného súdu v historickom jadre mesta. Inštitúcia, ktorej zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, spravuje viac ako 30 000 archeologických, etnologických, historických a galerijných zbierkových predmetov. Z nich sú obzvlášť cenné zbierky ľudovej keramiky, smaltu a historického skla dokumentujúce dominantné výrobné odvetvia Novohradu. Galerijná zbierka mapuje tvorbu umelcov pôsobiacich v Lučenci a jeho okolí. Pravidelne organizuje medzinárodnú súťaž Trienále akvarelu (od r. 1983) či Medzinárodné keramické sympózium (od r. 1989).
Významné sakrálne stavby v Lučenci
- Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1783. V roku 1792 bol kostol rozšírený. Stavebne bol upravovaný v roku 1850 a 1895. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nechádza sa tu murovaná empora zaklenutá českými plackami. Hlavný oltár pochádza z druhej polovice 19. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami, veža pilastrami. Okná sú lemované profilovanými šambránami s prelamovanou rímsou suprafenestry.
- Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1853. Autorom stavby je Frantz Wieser. Nachádza sa na mieste staršej, gotickej stavby. Interiér je zaklenutý rebrovou sieťovou klenbou. Dominuje mu kazateľnica umiestnená v závere presbytéria. Veža kostola pochádza z 80. rokov 19. storočia. Fasády kostola sú dekorované honosným neogotickým detailom. Hlavná fasáda je riešená ako päťosový portikus uzavretý motívom oslieho chrbta s fiálami. Veža je v spodnej úrovni štvorcová, v najvyššej úrovni je osmihranná.
- Evanjelický kostol, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1859. Stojí na mieste staršej tolerančnej stavby z roku 1783. V interiéri sa nachádza murovaná empora a klasicistický edikulový oltár s obrazom Krista v Getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1852. Fasáda kostola je členená združenými lizénami, vstup je riešený ako jednoduchý portikus s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je horizontálne členená na tri úrovne oddelené kordónovou rímsou.
- Neologická synagóga, secesná centrálne orientovaná stavba na štvorcovom pôdoryse s polygonálnym uzáverom a nárožnými vežami. Autorom projektu z rokov 1924 - 1925 bol architekt Lipót Baumhorn.
Budova YMCA (podľa projektu M. M. Budova katolíckej fary, neskorobaroková stavba z konca 18. Budova evanjelickej fary, secesná stavba zo začiatku 20. Vedľa mestského úradu je pomník Dr. Rozprestiera sa na juhozápade mesta. Bol založený v roku 1884. Patrí k najväčším a najkrajším parkom na Slovensku. Blízko neho sa nachádza jazierko, ktoré v minulosti slúžilo na člnkovanie. Umožňuje posedenie a nerušené prechádzky pomedzi nádhernú prírodu. Možno tu nájsť plávať kačky či biele labute. Medzi zvieracie atrakcie parku patria pávy, rôzne druhy vtákov, ale aj lamy a viacero druhov párnokopytníkov. Deti majú k dispozícii detské ihrisko alebo tzv. fit cestu.
Lučenec má extraligový basketbalový tím BK E.S.O Lučenec. V roku 2003 vyhral Česko-slovenský pohár a v rokoch 2004 a 2006 tituly majstra Slovenska.Teraz hrá Lučenec prvú ligu s menom OZ DASKIT Lučenec. Futbalový klub LAFC Lučenec hrá štvrtú najvyššiu súťaž pod názvom Majstrovstvá regiónu STRED. Pôsobí tu aj hokejový klub, ktorý nesie názov HC Lučenec; všetky kategórie hrajú 1. Juraj Fischer - veterán druhej svetovej vojny, nositeľ vyznamenania „Za chrabrosť“ ako príslušník 1.