Rímskokatolícke kostoly Krista Kráľa sú významné sakrálne stavby s bohatou históriou a architektonickou hodnotou. Tieto kostoly zohrávajú kľúčovú úlohu v náboženskom živote miestnych komunít. Pozrime sa na históriu a zaujímavosti niektorých z nich na Slovensku.
Kostol Krista Kráľa v Obyciach
Historické pramene hovoria, že kostol v Obyciach bol postavený pravdepodobne v roku 1750 a rekonštruovaný v roku 1898. Kaplnka sv. Anny, ktorá sa nachádza na cintoríne, je časťou pôvodného kostola - presbytérium. Keďže sa dedina rozrastala, starý kostol nestačil. To bol jeden z hlavných dôvodov, prečo sa veriaci z Obýc rozhodli pre stavbu nového kostola.
Pri určovaní nového miesta pre kostol prevládali dva názory. Jedna skupina chcela postaviť nový kostol na mieste toho pôvodného - na cintoríne. Druhá skupina chcela mať kostol tam, kde je postavený teraz, lebo predpokladali, že obec sa bude rozrastať. Zásadný obrat nastal príchodom pána dekana Perneckého na faru Opatovce (dnes obec Žitavany ), kam obec ako filiálka patrila.
Veľmi mu záležalo na stavbe nového kostola v Obyciach, preto sa spolu s cirkevným výborom snažili pred začatím stavby zabezpečiť dosť peňazí na výstavbu kostola. Príjem financií na stavbu kostola pochádzal z príjmov urbárskeho lesa, Legiolomu Obyce, tiež aj z pasienkového družstva. V tom čase bola stanovená tzv. cirkevná daň. Kto mal majetok, platil stanovenú sadzbu podľa veľkosti majetku a počtu rodinných príslušníkov.
Základný kameň bol posvätený v júli 1941. Stavbu viedol staviteľ p. Bocian, ktorý pochádzal zo Zlatých Moraviec. Na stavbe kostola pracovali miestni veriaci veľmi usilovne. Nemôžeme nespomenúť šikovnosť rúk obyckých kamenárov. Stavba veľmi rýchlo napredovala, získané financie sa minuli, príjmy boli nižšie ako výdavky. Po porade s cirkevným výborom sa rozhodli pre pôžičku 150 000 Kčs.
Ručiteľmi sa so svojimi majetkami stali: Jodok Klikáč, Vasil Šurda, Šimon Šabo (Benčekov), Adam Šabo, Antoš Šabo a Damín Šabo (Žemberov). Vďaka tejto pôžičke mohol byť kostol dokončený. Kostol bol postavený v rekordnom čase, a to za 15 mesiacov. Drapka z obce Čajkov a p. Ondriaš z obce Machulince. - Krížová cesta bola osadená v roku 1953 stolárom Ladislavom Ďurdiakom. - V roku 1954 bola postavená jaskyňa Lurdskej Panny Márie, práce previedol p.
Dňa 27. 1. 1969 sa podarilo získať súhlas z Krajského národného výboru, odboru kultúry pre veci cirkevné pod č. Kult./cirk. 52/1969. Dňom 1.7. 1969 bola filiálka Obyce vyčlenená z farnosti Opatovce (teraz Žitavany) a následne bola založená nová farnosť pod úradným názvom: ,,Rímskokatolícka farnosť v Obyciach“. Kostol Krista Kráľa v Obyciach sa stáva farským kostolom so všetkými právomocami, ktoré mu prislúchajú a patria. Hranice novej farnosti sa zhodujú s katastrálnym územím obce Obyce. Dekrétom apoštolskej administratúry v Trnave zo dňa 2. 8. 1969 č.
Kostol Krista Kráľa v Prešove
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol. Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa. Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža alebo holubice či kalicha s hostiou.
Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola. Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice.
Socha Panny Márie patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu. V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom. Sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie. Kostol, v ktorom bola socha počas druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný. Soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená.
Sviatok Krista Kráľa
Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11. 12. 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo. Nová obnova liturgického kalendára v roku 1969 preložila sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa objasňuje aj jeho eschatologický charakter. Dnes sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Ježiš je Kráľ celého sveta a vesmíru, Kráľ neba i zeme. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a pripája ich ku Kristovi. Dôvod Kristovho kráľovstva nie je vo svetskej moci, ale v obete kríža.
Kostol Krista Kráľa v Košiciach
Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Košiciach postavili na konci existencie prvej ČSR na nádvorí areálu objektov z 19. storočia, patriacich sestrám III. rádu sv. Dominika. Vysvätený bol v roku 1938. V tých časoch tu už prevádzkovali aj nové cirkevné dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok (teraz Gymnázium sv. Tomáša Akvinského).
Moderný kostol postavila v rokoch 1936 až 1938 firma Ing. Aloisa Nováka podľa projektu, ktorého autorom je český architekt Rudolf Brebta. Je jednoduchou architektúrou triezvych funkcionalistických tvarov s jednou loďou obdĺžnikového pôdorysu orientovanou východo-západne. Svätyňa je pomerne krátka s pravouhlým uzáverom, na severe prepojená s východným dvorným krídlom objektu Mojzesova 8, oratóriom na prízemí a galériou na poschodí. V južnej časti je na oboch podlažiach do pôdorysu včlenená sakristia.
Svätyňa je presvetlená zo severnej strany cez východné krídlo objektu Moyzesova 8 v časti galérie a oratória. Medzi oratórium a svätyňu je vložená kovová zasklená priečka. Na východnej strane je presvetlená dvojicou okien s polkruhovým ukončením, ktorých pôvodné vitráže nahradili jednoduché sklenené výplne. Svätyňu presvetľuje aj štukovým lemom orámovaný obdĺžnikový svetlík osadený do rovného stropu s výplňou v kombinácii drevo, kov a sklo. Sklo je vo dvoch tónoch žltej farebnosti.
Medzi východné okná svätyne je osadený pevný oltár s podstavcom, menzou, predelou a nadstavcom z červeného mramoru. Pred nadstavcom je centrálne umiestnená mramorová socha Krista Kráľa. Nad otvorom medzi svätyňou a hlavnou loďou ukončeným rovným prekladom je v omietke vytvorený znak rádu lemovaný nápisom: LAUDARE, BENEDICERE, PRAEDICARE.
Bočné steny hlavnej lode na severnej aj južnej strane sú hladké s plochými lizénami, ktoré delia priestor na šesť polí. V jednotlivých poliach medzi lizénami sú združené okná s polkruhovým uzáverom. Západná empora je prístupná v severozápadnej časti lode dvojramenným pravotočivým schodiskom z umelého kameňa, do ktorého sa vstupuje z predsiene kostola. Pôdorysnú krivku empory nad vstupom, ktorej súčasťou je organ, podopierajú dva hladké stĺpy bez hlavíc nesúce preklad.
Podlahu celého kostola tvorí dvojfarebné terazzo. Hnedočervený materiál podlahy prechádza aj do sokla, lizén, stĺpov a kazateľnice, ktorých omietky sú imitáciou mramoru. Súčasťou kostola je takmer v plnom rozsahu zachovaný dobový mobiliár s kvalitným dizajnom: drevené lavice, organ, polychrómované lampy či pochrómované mreže radiátorov.
Plochý strop hlavnej lode kostola priečne rozčleňujú železobetónové nosné trámy, ktoré sú priestorovo previazané s plastickými lizénami bočných stien, vytvárajúc tak rytmicky členený priestor interiéru. Vnútorné členenie sa formou lizén prenáša ako priestorové kompozičné travé do exteriéru. Okná majú plastický lem, ktorý spolu so soklom, lizénami a korunnou rímsou vytvárajú jednoduché členenie exteriérovej fasády.
Plytká sedlová strecha s plechovou krytinou nemá vežu, iba jej náznak nad hlavným vstupom, ktorý ukončuje kríž. Pod ním a železobetónovým prekladom tu viseli zvony. Po rekvirácii v roku1938 sa z pôvodných dvoch zvonov zachoval iba jeden. Vstupné priečelie vytvára predstupujúci portál, nad ktorým je okno s farebnou vitrážou v podobe kríža. Súčasťou tejto symetrickej kompozície sú dve trojice kruhových okien vo vertikálnej línii nad sebou a dva plytké rizality. V pravouhlom predstupujúcom portáli sú drevené dvojkrídlové kazetové dvere so zaskleným nadsvetlíkom a markízou.
Južná bočná fasáda je takmer analogická so severnou. Jej súčasťou sú exteriérové dvojkrídlové kazetové dvere, jednoduché drevené dvere a drevené okno do sakristie. Architektonické dielo architekta R. Brebtu nemá iba lokálny význam. Kvalitná funkcionalistická architektúra je zachovaná takmer intaktne vrátane vzácneho mobiliáru z obdobia vzniku v rokoch 1936 až 1938.
Rudolf Brebta - pôvodom český architekt pôsobil v Košiciach v 20. až 30. rokoch 20. storočia. Projektoval viacero verejných stavieb: tzv. Masarykov sociálny dom - 15. pavilón FN (1928), ľudovú školu - Juh (1932), dnes ZŠ Gemerská, ľudovú školu a MŠ - Sever (1932), dnes FU TUKE, dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok na Zbrojničnej (1936), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa na Moyzesovej (1938), Finančné riaditeľstvo na Hlavnej a Okresný súd na Mojmírovej ulici.
Kostol Krista Kráľa v Lučenci-Rúbanisku
Farnosť Lučenec - Rúbanisko patrí do Novohradského dekanátu Rožňavskej diecézy. Približne pred rokom sa vtedajší správca farnosti, páter Vincent Zonták, CM, dohodol na termíne ľudových misií pre farnosť. Ľudové misie sa uskutočnili v termíne od 17. do 25. novembra. Počas týchto dní sa snažili hlavne pripraviť na slávenie odpustovej slávnosti Krista Kráľa, ktorej je farský kostol zasvätený.
Spolu s pátrom Tomášom mali program pre slovensky a maďarsky hovoriacich veriacich a s maďarskými veriacimi im prišiel vypomôcť aj spolubrat z Budapešti P. Viktor Kunay, CM. Program bol pripravený pre deti, mládež, manželov, ale pripravili aj stavovské náuky pre mužov i ženy. Navštívili aj dom pre seniorov a vyslúžili sviatosti pomazania chorých pre starších a chorých. Deti pripravujúce sa na prvé sväté prijímanie i birmovancov pozvali na stretnutie bohoslovci. Požehnali aj kaplnku Panny Márie Zázračnej medaily, ktorá putovala do prvej rodiny.
Skrze generálnu svätú spoveď veľa veriacich prijalo rozhrešenie od dávnych i zabudnutých hriechov. Aj skrze osobné stretnutia a rozhovory s farníkmi zažili radosť, ako Boh v tichu a skrytosti ľudskej duše pôsobí. Nech je za všetko oslávený!
Farský kostol je zasvätený Kristovi Kráľovi a slávnosť Krista Kráľa je hlavnou odpustovou slávnosťou farnosti. Počas ľudových misií sa veriaci pripravovali na túto slávnosť, čo zdôrazňuje jej význam pre miestnu komunitu.
Kostol Krista Kráľa v Lučenci-Rúbanisku je dôležitým centrom náboženského života v meste. Jeho história je spojená s mnohými udalosťami, ktoré formovali duchovný charakter regiónu. Ľudové misie a aktivity farnosti prispievajú k posilňovaniu viery a spoločenstva veriacich.
Ďalšie Kostoly Krista Kráľa
- Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba (neskôr zasvätený Kristovi Kráľovi) vo Švábovciach
- Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Golianove (postavený v roku 1937)
Tabuľka: Základné Informácie o Lučenci
| Informácia | Hodnota |
|---|---|
| Počet obyvateľov (2021) | 25 902 |
| Nadmorská výška | 194 m n. m. |