Kostol na Slanickom ostrove: História a umenie

Kostol na Slanickom ostrove je významnou architektonickou pamiatkou Oravy a dôležitým medzníkom v jej umeleckohistorickom vývoji. Neoddeliteľnou súčasťou je aj jeho interiér, ktorý sa od 70. rokov využíva ako expozičný priestor Oravskej galérie. Odborná publikácia sprístupňuje výsledky vedecko-výskumnej činnosti a najnovších pamiatkových výskumov realizovaných pred plánovanou obnovou kostola. Prináša historické aj aktuálne fotografie, archívne materiály a dokumentáciu vývinových etáp architektúry i mobiliáru kostola.

Cieľom knihy je ponúknuť chronologickú typológiu architektonického tvaroslovia, formálnu analýzu jednotlivých častí mobiliáru a bližšie priblížiť prostredie, v ktorom sa nachádza aj prvá kalvária s krížovou cestou v Spišskej diecéze. Spoluautormi publikácie sú historici umenia Mgr. Michal Čajka, PhD. a Mgr.

Slanický ostrov umenia. Zdroj: Wikimedia Commons

História Slanice a Oravskej priehrady

V roku 1564 sa po prvýkrát na Orave spomína dedina pod názvom Zlanycha. Jej obyvateľmi boli plátenníci, známi v širokom okolí kvalitou svojej práce. Obec založili pri sútoku riečky Slanica (dnešnej Polhoranky) a Bielej Oravy členovia Kľudovskej rodiny, pochádzajúcej z Kňažej. Prvýkrát sa spomína v roku 1564 (Zlavycha). V roku 1870 žilo v Slanici 1 068 ľudí, v roku 1930 už len 329.

Oravské obce sa rozprestierali v kotline, cez ktorú tiekla Biela a Čierna Orava. Viedla tadiaľ obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Preto sa šľachta rozhodla túto oblasť kolonizovať pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe Valašského práva. Postupom času prešli týmto územím rôzne udalosti - vojny, reformácia, choroby, prírodné nešťastia a následne hlad. Nedostatok pracovných miest i prírodných surovín mal za následok vysťahovalectvo. To znamenalo, že sa z Oravy postupne stala najzaostalejšia oblasť.

1. júla 1941 začalo s budovaním priehrady. Postupovalo sa pôvodne podľa švajčiarskeho projektu, ktorý bol po druhej svetovej vojne modifikovaný kolektívom českých a slovenských projektantov. 2. mája 1953 vládna garnitúra „ľudovo-demokratickej“ diktatúry robotníkov a roľníkov spustila prvý agregát priehradnej elektrárne. Štyridsať jeden metrov vysoký múr zadržiava vodu z viac ako 1 100 kilometrov štvorcových povodia a zatopená plocha predstavuje 35,2 km štvorcových.

Postavením priehrady zaniklo niekoľko obcí - Oravské Hámre, Slanica, Lavkovo, Ústie a Osada. Okrem nich voda zakryla časť Námestova a Bobrova. Hlavným dôvodom na stavbu priehrady boli časté záplavové vlny, ktoré sužovali tunajších obyvateľov. Jedinú spomienku na osídlenie Oravskej kotliny predstavuje Slanický ostrov, kedysi dominanta Slanice.

Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Pri kostole umiestnili sochu A. Bernoláka, ktorá pôvodne stála v záhrade jeho rodného domu.

V roku 1953 sa časť Oravskej kotliny premenila na Oravskú priehradu - najväčšie vodné dielo na Slovensku. Vody riek Biela a Čierna Orava zatopili vysídlené obce Slanica, Ústie, Lavkovo, Osada, Oravské Hámre a časť Námestova. Nad hladinou ostalo iba návršie s kostolom a kalváriou, ktoré korunovalo dedinu Slanica. Uprostred priehrady tak vznikol Slanický ostrov v nadmorskej výške 609 m.

Idea vytvoriť priehradu v Oravskej kotline, pravidelne sužovanej ničivými jarnými záplavami, sa objavila už v 18. storočí v bývalom Uhorsku. Od úvodnej projektovej štúdie z roku 1870 bolo vypracovaných viacero návrhov - v čase 1. svetovej vojny a neskôr počas prvej Československej republiky. Nedostatok skúseností a problémy spojené s objavením korozívnej minerálnej vody však stavbu odsúvali a s betónovaním sa napokon začalo až v roku 1943.

Nedobrovoľné vysídlenie obcí, spojené so stratou rokmi zveľaďovanej úrody a násilným pretrhnutím väzieb k svojmu rodisku, bolo pre mnohých obyvateľov traumatické. Desiatky rodín ostávali vo svojich domovoch do poslednej chvíle a vyhnala ich až stúpajúca voda. Po zatopení kotliny vzniklo jazero s plochou 35 km2, poháňajúce vodnú elektráreň s dvoma kaplanovými turbínami.

Pre porovnanie: Liptovská Mara - vodné dielo, ktoré spolu s okolitou prírodou vytvára pôsobivý obraz.

Ďalšie slovenské vodné diela podľa rozlohy:

• Vodné dielo Gabčíkovo (46 km2)
• Zemplínska šírava (32,9 km2)
• Liptovská Mara (21,6 km2)
• Veľká Domaša (15,1 km2)
• Nosice pri Nimnici - Priehrada mládeže (5,7 km2)
• Sĺňava (4,3 km2)
• Ružín (3,9 km2)

Architektúra Kostola Povýšenia sv. Kríža

Kostol Povýšenia sv. Kríža bol postavený v rokoch 1766-1769 ako baroková kaplnka a v roku 1843 ho prebudovali do dnešnej barokovo-klasicistickej podoby s dvomi vežami a zámočníckou kaplnkou. Je to jednoloďová, jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiu a dvoma vežami zvierajúcimi otvorenú arkádu.

V 1. polovici 19. storočia tam vznikla prvá kalvária s krížovou cestou v Spišskej diecéze, z ktorej sa z pôvodných 14 zastavení dodnes zachovalo 11 murovaných kaplniek. V polkruhovo zaklenutých nikách sa ešte v prvej polovici 20. storočia nachádzali obrazy výjavov Krížovej cesty.

Slanický kostol bol postavený v druhej polovici 18 storočia v rokoch 1766 až 1769 ako kaplnka, ktorú prestavali na jednoloďový kostol s pristavanou drevenou zvonicou. Ku kostolu bolo postavených aj 14 kamenných stĺpov s obrazmi znázorňujúcimi výjavy krížovej cesty. V roku 1787, 17. augusta mal v kostole primičnú svätú omšu novokňaz rodák zo Slanice Anton Bernolák.

Časom ako pribúdalo obyvateľov obce sa stal kostol primalý. Ale keďže sa prosperujúcemu plátenníctvu aj na prospech obce darilo rozhodli sa Slaničania v polovici 19 storočia v roku 1843 kostol zväčšiť predlžením hlavnej lode, prístavbou chóru a zámočníckej, alebo ako sa hovorilo aj Gallasovej kaplnky. Stavbu už kalvárijného typu kostola zakončili dvojvežovým priečelím kostola Povýšenia svätého kríža v bidermajerovskom štýle.

Kostol Povýšenia sv. Kríža v zime. Zdroj: Oravská galéria

Umelecké Expozície na Slanickom Ostrove

V súčasnosti sa v interiéri kostola nachádza galéria ľudového umenia, kde sú nainštalované expozície zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne s názvom „Tradičná ľudová plastika a maľba“. V bývalej hrobke je nainštalovaná expozícia „História zatopených obcí budovania Oravskej priehrady“.

Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia.

V exteriéri kostola boli umiestnené diela kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia. Ľudová umelecká tvorba na Orave už od čias gotiky stiera hranice medzi insitným a profesionálnym umením. Geografické rozvrstvenie regiónu na dolnú a hornú Oravu ovplyvnilo rozloženie výtvarných druhov, striedanie katolíckych oblastí s evanjelickými zas určilo voľbu motívov. Na ostrove sa nachádza torzo pôvodného, dnes už symbolického, cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia.

Slanický ostrov umenia sa nachádza na Oravskej priehrade a je pozostatkom zatopenej obce Slanica. Z najvyššie položeného miesta, kopca, na ktorom stával kostol, vznikol Slanický ostrov umenia. Je v ňom expozícia Oravskej galérie, ktorej základom sa stali maľby Matildy Čechovej, ľudové plastiky a lapidárium Oravskej kamenárskej tvorby z 18. a 19. storočia. Slanický ostrov (3,5 ha), je kultúrnym centrom, nazývaný je aj Ostrov umenia.

Praktické informácie pre návštevníkov

Na Slanický ostrov sa dnes dá dostať pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č.2 - Slanická Osada. Loď OG SLANICA poskytuje okružné vyhliadkové plavby, spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Expozície sú prístupné sezónne od mája do septembra.

Prístup na ostrov je možný dvoma loďami z prístavov za Námestovom: Loď OG SLANICA, prístav č. 2 - Slanická OsadaPlavby: od 1. 5., denne o 9:00, 11:00, 13:00, 15:00, 16:30 od 1.9. posledná plavba o 15:00 (zmena vyhradená OG)

Na webovej stránke www.lodslanica.sk nájdete aktuálne informácie o vyhliadkových plavbách po Oravskej priehrade, o sezóne na Slanickom ostrove umenia a všetkých ostatných aktivitách.

Možnosti vstupu, vstupné: LODNÝ LÍSTOK A EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na lodi OG SLANICA): v cene vstupenky zahrnutá okružná vyhliadková plavba loďou OG Slanica a prehliadka expozícií na ostrove

• dospelí - 10 €
• študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 5 €
• deti od 3. do 15. rokov, školské zájazdy - 2 €
• deti do 3. rokov - vstup zadarmo

EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na ostrove) bez prepravy, iným plavidlom:

• dospelí - 2 €
• študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 1,50 €
• deti od 3. do 15. rokov - 1 €
• deti do 3. rokov - vstup zadarmo

Ak plánujete návštevu malebnej a krásnej Oravy, tak plavba po Oravskej priehrade by nemala chýbať v žiadnom itinerári. Zažite jedinečné spojenie umenia a prírody! Na Slanickom ostrove objavíte nádhernú krajinu, barokový kostol a unikátne zbierky ľudového umenia.

Kontaktné údaje:

Slanický ostrov umenia, Oravská priehrada
Loď OG SLANICA, prístav č. 2 - Slanická Osada.

tags: #kostol #na #slanickom #ostrove