Rímskokatolícka cirkev v Poľsku má bohatú históriu a kultúrne dedičstvo, ktoré sa odráža v jej kostoloch a architektúre. V tomto článku sa pozrieme na historický vývoj cirkvi v Poľsku a na Slovensku, s dôrazom na regióny Námestovo a Zakopané, a preskúmame ich architektonické skvosty.
História cirkvi v Námestove a okolí
Najstaršie dejiny dnešného Námestova sú spojené s valašskou kolonizáciou. Ide o obdobie pred rokom 1550. Trvalejšie osídlenie dnešného Námestova sa predpokladá po roku 1474, kedy oravskí valasi dostali od panovníka Mateja Korvína rozsiahle slobody a právomoci v súvislosti so strážením severných hraníc a obchodnej cesty vedúcej hore Oravou cez tridsiatkovú colnú stanicu v Tvrdošíne smerom na dnešnú Zubrohlavu a Polhoru na sever, do Poľska. Na túto možnosť poukazuje i stará mapa z konca 15. storočia, ktorú nakreslili soľní komisári, keď skúmali soľné pramene pod Babou horou.Cirkevne Námestovo patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi. Na konci 16. storočia Juraj Thurzo, zemský pán, zriadil protestantskú faru v Lokci. Vtedy sa Nová ves - Námestovo dostalo cirkevne pod správu lokčianského protestantského farára. Tento stav trval do roku 1612.Z podnetu samotných obyvateľov Námestova, hlavne jeho šoltýsov ale i superintendenta Eliáša Lányho, ktorý roku 1611 vizitoval lokčianskú faru a farár sa mu sťažoval, že vzdialené osady si nedostatočne plnia náboženské i hmotné povinnosti voči farárovi, sa zemský pán Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Či v tom čase bola v Námestove nejaká kaplnka alebo modlitebňa nevieme, ale Juraj Thurzo nariadil námestovcom postaviť kostol, faru a školu. Kostol mali stavať podľa vzoru farského kostola v Lokci. K novovzniknutej fare boli z lokčianskej farnosti odčlenené osady: Jasenica, Vavrečka, samotné Námestovo a Rabča. Prvým námestovským pastorom bol Ján Neborovini. Tento bol superintendentom hodnotený ako vzdelaný a múdry pastor. V Námestove bol do roku 1645. Za jeho pôsobenia bol v roku 1635 postavený drevený kostol. Bol to jednoloďový kostol, ktorý už pri výstavbe priestorovo nevyhovoval. Tento pred rokom 1655 obyvatelia Námestova predali do Pucova. V miestnej kronike je zaznamenané, že ľud tejto obce ho „odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok“.Prvé písomné záznamy o výstavbe nového kostola pochádzajú z rokov 1655 - 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Neskôr bol viackrát prestavaný a rozšírený, hlavne po veľkom požiari na konci 18. storočia. Po Jánovi Neborovini nastúpil Štefan Boczko, ktorý tu pôsobil do roku 1672 a nešťastne sa zapojil do tzv. Pikovho povstania. Potom pred trestom utiekol do Sedmohradska. V roku 1672 po prvýkrát námestovskú faru obsadil katolícky kňaz, ale už v roku 1678 faru znova obsadil protestantský pastor za pomoci Thökölyho kurucov. V rokoch 1672 až 1678 katolíckemu kňazovi Róbertovi Chmeľovskému vypomáhali jezuitskí kňazi z lokčianskej farnosti. V roku 1706 bol v Námestove protestantský pastor Jastrabini Fabianus. Posledným protestantským pastorom v Námestove bol Juraj Pixiades.Faru v Námestove definitívne obsadili katolícki kňazi v roku 1711. Významnou udalosťou v námestovskej farnosti bola vôbec prvá kanonická vizitácia katolíckeho biskupa, vikára ostrihomského arcibiskupstva Luku Nataliho, ktorý konsekroval kostoly a birmoval veriacich. Bolo to v roku 1715. Námestovským katolícky kňazom bol vtedy Jakub Jurčák a fare zostali už len dediny Zubrohlava s kostolom a bez kostola Bobrov, Jasenica, Vavrečka, Klin a Slanica. Od roku 1738 do roku 1762 bol farárom v Námestove Ján Bernolák, strýko neskoršieho významného národného dejateľa Antona Bernoláka z blízkej Slanice. Vystriedal ho Ján Dávid, ten však po niekoľkých mesiacoch zomrel. Po ňom za farára bol menovaný Ignác Vilček z oravského Podvlka. Roku 1770 bola Zubrohlava odčlenená od Námestova a bola tam zriadená samostatná fara s filiálkou Bobrov. Po Ignácovi Vilčekovi pôsobil v Námestove ani nie jeden rok Ján Kavai, rodák zo Spiša.V roku 1777 Námestovo dostalo mestské práva, hlavne právo trhu. Táto donácia priniesla pre Námestovo viac výhod. Mesto sa stalo strediskom viacerých trhov, tu sa akumuloval kapitál, rozšírila sa tu obchodná sieť a vzniklo viac úradov. Najvýznamnejšou stavbou bol kostol zasvätený sv. Šimonovi a Júdovi z polovice 17. storočia. Podľa účtovných dokladov bol kostol po požiari v roku 1775 prestavaný a rozšírený. Postavená bola nová veža s hodinami. Kamenná fara bola postavená v roku 1761 ako solídna stavba, ako bolo zaznamenané v protokole z kanonickej vizitácie. Fara bola upravená v roku 1791, kedy bola i miestna škola rozšírená na dvojtriednu. Farárom bol vtedy čestný kanonik ThDr. Ján Hámorník.V roku 1765 začali v Slanici stavať nový kostol z kameňa, ktorý stojí dodnes na ostrovčeku oravskej priehrady. Významnou udalosťou v dejinách Cirkvi v Uhorsku bolo zriadenie nových biskupstiev. V roku 1776 vzniklo aj spišské biskupstvo. Do tohto biskupstva bola začlenená aj námestovská fara. Tým bola možnosť častejších kanonických vizitácii a lepšieho kontaktu kňazov s biskupom a kanonikmi. Zriadenie samostatného spišského biskupstva a v tejto súvislosti aj vznik nových fár na Orave urýchlilo proces rekatolizácie. V obvode námestovskej farnosti boli vytvorené nové fary v Rabči, Zubrohlave, neskôr v Bobrove, vo Veselom, v Rabčiciach. Z hornooravských fár vznikol samostatný archidiakonát s archidiakonom Gabrielom Barnom.Na konci 18. storočia bol v Námestove zriadený židovský rabinát a zároveň bola postavená synagóga a židovský cintorín. V samotnom Námestove bolo vtedy 15 židovských rodín, v Slanici 11, v Jasenici 5 - v okruhu Námestova však nebolo dediny, v ktorej by nebola žila židovská rodina. Židia nevyvolávali konfliktné situácie a žili v duchu starozákonnom podľa ich náboženskej tradície. Vedeli však nabaľovať kapitál, využiť dôveru dedinčanov a nájsť spôsob ako takmer každý príjem roľníka premeniť na alkohol a tak časť života poddaných na dedinách sa odohrávala v židovských krčmách, čím nastával postupný morálny rozvrat rodín, chudoba a nejeden niekdajší dobrý gazda prišiel takto o svoj majetok. V roku 1778 bol súpis poddanských rodín. V Námestove vtedy žilo 167 rodín, vo Vavrečke 76, v Jasenici 115, v Bobrove 176, v Zubrohlave 128, v Polhore 149 a v Rabči 169.
Vývoj farnosti v 18. a 19. storočí
V roku 1777 bol farárom v Námestove jezuita Gaudentinus Machal. Pri ňom na fare pôsobili jezuiti Jakub Kroner a Pavol Slanica a kaplánom bol František Keletcsenyi. V nasledujúcom roku bol farárom Jakub Kroner a pôsobili tu pátri Jozef, Michal, Cyprián a Gabriel. V roku 1781 bol administrátorom fary Ján Pichna a správcom fary farár František Madočani, vicearchidiakon. Čestný kanonik Ján Nepomuk Hámorník bol na fare v Námestove od roku 1784 do roku 1830 s prestávkami. V roku 1799 bol správcom fary Anton Habiňák a kaplánmi boli Pavol Mandralák, Zefirín Kitka a Jozef Klinovský.
Významní farári v Námestove| Meno | Pôsobnosť |
|---|
| Ján Neborovini | Do roku 1645 |
| Štefan Boczko | Do roku 1672 |
| Jakub Jurčák | 1715 |
| Ján Bernolák | 1738-1762 |
| Gaudentinus Machal | 1777 |
| Ján Nepomuk Hámorník | 1784-1830 (s prestávkami) |
V roku 1819 sa stal správcom fary Štefan Krompecher a kapláni boli Alojz Ďurčák, Andrej Kysel a František Kysely, ale už na konci roka uvedený je nový správca Kramer ako parochus loci. V roku 1821 je v Námestove farár Rudolf Kiška a od roku 1830 sa správcom fary stal Imrich Broško, ktorý spravoval námestovskú faru do roku 1864. Počas jeho pôsobenia v Námestove sa pri ňom vystriedalo 17 kaplánov. V roku 1878 za správcu fary nastúpil Mikuláš Laczko. V roku 1885 sa kaplán Handlovič stal administrátorom.V roku 1877 kostol zachvátil požiar. Zásluhou grófa Edmunda Zichyho a darmi najmä rodiny Murínovej bol o rok obnovený. Nové zvony dostal kostol za 7 rokov. Ich slávnostná posviacka bola dňa 8.9.1924 a bola významnou udalosťou aj pre veriacich širokého okolia. Väčšia oprava kostola sa uskutočnila v roku 1920. Stropné maľby namaľoval pán Vaněk z Prahy. Táto výzdoba slúžila celých 30 rokov. V roku 1930 boli zabudované dve spovednice, obnovená bola podlaha a osadené nové lavice. V roku 1927 boli založené spolky: Katolícka jednota žien, Združenie katolíckej mládeže a OROL. Členovi spomínaných spolkov sa stretávali v starom Katolíckom dome na Mláke, neskôr v budove Ľudovej banky. V rokoch 1938-1941 obyvatelia Námestova postavili terajší Katolícky dom. Využíval sa na stretávanie jednotlivých spolkov aj na organizovanie rôznych kultúrnych podujatí, hlavne divadelných hier. V roku 1948, pri posviacke zvonov, bola odohratá hra Júlia, čo bol aj koniec účinkovania Katolíckej jednoty žien a Združenia katolíckej mládeže.Pri prechode frontu 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Kostol vyhorel a zvony pri požiari boli roztavené. Po útrapách 2. svetovej vojny veriaci prikročili k jeho obnove, aj keď len provizórne. Veža bola nadstavená v roku 1947 pre umiestnenie kovovej konštrukcie na 4 nové zvony. Tie dodala firma Roman Manoušek Česká u Brna. Zakúpené boli z milodarov amerických Slovákov a domácich veriacich. Sú zasvätené: Sv. Šimonovi a Júdovi, Sv. Cyrilovi a Metodovi, Sedembolestnej panne Márii patrónke Slovenska, Sv. Kataríne a umieračik Sv. Jozefovi. Slávnostnú posviacku nových zvonov vykonal spišský biskup rodák zo Zákamenného, Mons. Ján Vojtaššák v roku 1948 za početnej účasti veriacich. Bližšie informácie o zvonoch nájdete v dokumentačnom liste (autor: Ľubomír Fusko). Všetky sily oprave kostola venoval vtedajší dekan vdp. Serafín Rončák. Postupne bol kostol upravený, aby slúžil pre potreby cirkevných obradov aj filiálok obcí Slanica, Vavrečka a Oravská Jasenica. Na južnej strane bola postavený kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii. Tam sa nachádza aj pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny v Námestove. Celkom padlo 72 občanov. Vnútro chrámu vymaľoval majster maliar p. Jelínek z Ostravy.
Kostol Panny Márie Fatimskej v Zakopanom
Zakopané, známe ako hlavné mesto zimnej turistiky v Poľsku, ponúka návštevníkom nielen krásu Tatier, ale aj bohatú goralskú kultúru a sakrálne pamiatky. Jednou z nich je aj Kostol Panny Márie Fatimskej v Krzeptówkach, ktorý je vo svete známy ako "Poľská Fatima". Pri prechádzke ulicami Zakopaného, vás očarí čaro goralskej kultúry. Mesto je vlastne jeden veľký živý skanzen, kde sú budovy stavané i dnes z dreva klasickým spôsobom tak ako v minulosti. Ochutnajte tradičné syrové oscypki, ktoré sú ponúkané hádam na každom kroku.
História a architektúra kostola
V Krzseptówkach, oproti nádhernému vrchu Giewont, je postavený nádherný nový kostol „Sanktuarium Matky Božej Fatimskej“ , ktorý je známy vo svete pod názvom „ Poľská Fatima“. Kostol Poliaci dňa 13.5.1981 -v deň atentátu na pápeža Jána Pavla II., sľúbili postaviť, ak sa pápež uzdraví, za čo sa aj intenzívne dennodenne modlili v blízkej kaplnke. Kostol bol postavený a vysvätený v r. 1992, a pri návšteve pápeža v Zakopanom tam pápež 7.6.1997 slúžil omšu.S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica žijúci na Raticovom Vrchu. Tento rímsko-katolícky kostol je zasvätený Panne Márie Fatimskej. Nachádza sa v miestnej časti Raticov Vrch. Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev. V roku 1992 dňa 23.5. bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž. Slávnostná posviacka kostola sa konala 13.10.1994, ktorú vykonal tiež Mons. Rudolf Baláž za účasti množstva veriacich a Menších bratov kapucínov, ktorí tento kostol dostali do správy a neskoršie si vedľa neho postavili kláštor, ktorý je zasvätený Sv. anjelom strážnym. Typickou aktivitou kláštora je organizovanie tzv. fatimských pútí vždy na 1. sobotu v mesiaci. Púť začína o 14:30 akadémiou, o 15:00 sa modlia sv. ruženec a po ňom nasleduje sv. omša pre pútnikov.Kostol s pastoračným centrom a farou sa nachádza v nádhernom sakrálnom areáli. Jeho súčasťou je „Fatimský park“, v ktorom sa každoročne od mája do októbra konajú fatimské pobožnosti. Pôvodne stála na tomto mieste kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, ktorú v r. 1957 postavili palotíni a ktorá sa v r. 1987 stala základom neskoršieho „veľkého“ kostola.Na tomto mieste si človek uvedomí ako veľmi Poliaci milujú svojho svätého otca. Okrem hmotných pamiatok na Jána Pavla II., ktorých sa v Krzeptówkach nachádza nepreberné množstvo, je tu i niečo navyše. Návštevník tu priam cíti jeho duchovnú prítomnosť (skutočne ho navštívil 7. júna 1997). Pri prechádzke v parku v tichu a pokoji sa človek mimovoľne zastaví a pristihne sa pri rozjímaní. Pohltí ho tá očarujúca atmosféra pokory a vďaky. A i možno preto je toto miesto hojne navštevovaným. Pri vstupnej bráne na Krzeptówkach vás vítajú sv. Peter. „Fatimskému parku“ dominuje súsošie Jána Pavla II.
Drevené kostoly v okolí Bardejova
Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva a na Slovensku má ich výstavba rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu.
Kostol sv. Františka z Assisi v HervartovePríklady drevených kostolov
*
Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša v Krivom: Postavený roku 1826. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve.*
Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove: Kostol bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Postavený bol koncom 15. storočia.*
Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu v Bodružali: Pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti.*
Kostol Stretnutia Pána so Simeonom v Kožanoch: Postavený v druhej polovici 18. storočia. Interiéru dominuje dvojdverový ikonostas z konca 17. a zo začiatku 18. storočia a vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z konca 18. storočia.*
Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Jedlinke: Postavený bol v roku v prvej polovici 18. storočia. V interiéri sa nachádza jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora.*
Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela vo Fričke: Bol postavený v roku 1829. Interiér je datovaný prevažne do 18. a 19. storočia.*
Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove: Pôvodne bol postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Interiéru kostola dominuje ikonostas, ktorého podstatná časť pochádza z 18. storočia.*
Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala v Ladomirovej: Kostol bol postavený v roku 1742. Ikonostas pochádza z 18. storočia.
Chrám svätého Michala v LadomirovejCharakteristické črty drevených kostolov
Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode. Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu.Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
Mapa drevených kostolov UNESCO
tags:
#rimskokat #cirkev #polsko #kostoly