Rímskokatolícky Kostol v Borskom Mikuláši: História a Význam

Obec Borský Mikuláš sa nachádza cca 20 km západne od Senice. Kostol stojí v časti Borský Peter (severozápadne od Borského Mikuláša) a je vďaka svojej výške viditeľný už zďaleka. Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi pod miestnu farnosť a slúži ako filiálny chrám. Je v relatívne dobrom stave.

V Borskom Mikuláši sa priamo uprostred dediny týči impozantný barokový kostol. Na miernej vyvýšenine, ktorú obkolesuje oporný múr.

Kostol postavili zrejme v 14. storočí v gotickom slohu. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s predstavanou vežou (niekedy datovaná aj do r. V staršej literatúre sa doba jeho vzniku udávala aj do 12. storočia či na začiatok 13. storočia.

Osada Borský Peter sa spomína v písomných listinách až v roku 1394 v listine Bratislavskej kapituly pod názvom Zenthpeter.

Patrocínium kostola je zasvätené svätému Mikulášovi.

Tunajší kostolík bol postavený niekedy v období medzi 12. až 14. storočím. Rozptyl takmer 300 rokov.

Historické udalosti a prestavby

V 16. storočí bola obec i kostol obsadené Turkmi. Krátko po porážke Uhorských vojsk pri Moháči (1526) bola dedina a kostol dočasne obsadené tureckým vojskom.

V 17. storočí sa vrátil kostol k pôvodnému poslaniu, ale veriacim už kapacitne nestačil. Preto bol v rokoch 1676 - 80 zásadne prestavaný. Stredoveká loď i svätyňa boli zbúrané a nahradené väčšou a vyššou barokovou loďou, zakončenou kvadratickým presbytériom.

V rokoch 1676 až 1680 bol areál kostola doplnený o obranný múr so strieľňami. Aj táto informácia je zaujímavá. Opevňovanie kostolov na dnešnom území Slovenska prebiehalo v súvislosti s tureckou okupáciou a ochranou pred rabovaním osmanskými vojskami.

Pôvodný stredoveký priestor (hlavná loď) bol zbúraný a nahradil ho veľkorysejší barokový interiér. Zachovaná ostala pôvodná veža, ktorá dnes pôsobí neproporčne nízko.

Ďalšie úpravy sa urobili ešte aj pred r. 1713 a v prvej polovici 20.

Na veži sa zachovalo spolu sedem združených okien.

V kostolíku sa nachádza kamenná krstiteľnica zo 17.

V murovanom štíte vstupu do kostola je umiestnená socha sv. Vendelína z Trieru. Všeobecne je vnímaný ako nemecký svätec, patrón sedliakov, pastierov, polí a roľníkov.

Hádam každý zdroj informácií o kostole uvádza, že na jeho veži je turecký polmesiac.

Pripomienkou najvýraznejšej stavebnej úpravy je datovanie 1680 v trojuholníkovom štíte vstupnej murovanej brány do areálu kostola.

Vďaka tomu však ostalo zachovaných sedem románskych združených okien delených stredovým stĺpom, tzv. bifórií (jedn č. biforium alebo bifora), ktoré pomohli datovať obdobie vzniku kostola.

V pevnostnom múre datovanom v niektorých zdrojoch aj do 14. storočia, resp. 17.

Prestavbou prešiel aj samotný kostol.

K premene tohto kostola na pevnosť došlo v období, kedy sa nebezpečenstvo začalo vytrácať. Zdá sa, že nebolo úplne zažehnané.

Ďalších úprav sa kostol dočkal v roku 1713 a v prvej polovici 20. storočia.

Zdá sa, že nebezpečenstvo nebolo úplne zažehnané.

Súvislosť možno hľadať v blízkosti Rakúska ako nemecky hovoriacej krajiny a v úzkych obchodných vzťahoch s ním.

Borský Mikuláš, totiž vznikol 1. januára 1975 zlúčením obcí Borský Peter a Borský Mikuláš. Jednoduché ako kýchnuť si.

Svätý Mikuláš

O živote svätého Mikuláša nevieme veľa a aj to, čo je známe, je poznačené rôznymi legendami. Napriek tomu je svätý Mikuláš jednou z najobľúbenejších postáv nielen pre kresťanov. Po celom svete má tento dobrodinec rôzne mená - v Severnej Amerike je to Santa Claus, v Holandsku Sinterklaas, v Turecku Noel Baba, vo Francúzsku Saint Nicolas...

Je isté, že svätý Mikuláš bol dlhé roky biskupom v Myre (Myrách), v provincií Lýcia (Lýkia) v Malej Ázii (dnešné Turecko). Zúčastnil sa na prvom Nicejskom ekumenickom koncile v Nicei r. 325. Zomrel okolo r. 345. Počas celého svojho života preukazoval milosrdenstvo a veľkodušne pomáhal ľuďom. Po smrti ho Boh oslávil darom zázrakov, a preto dostal prímenie Divotvorca.

Západná cirkev tiež slávi spomienku sv. Mikuláša biskupa 6. decembra, pričom v byzantskom obrade je aj každý štvrtok zasvätený sv. Mikulášovi. Svätý Mikuláš patrí medzi najobľúbenejších svätcov. Vďaka svojej mimoriadnej zbožnosti, dobročinnosti, láske a zázrakom požíva úctu po celom svete. Sviatok sv. Mikuláša pripadá na 6. decembra.

Ikona svätého Mikuláša

Život svätého Mikuláša

Sv. Mikuláš sa narodil do bohatej gréckej rodiny manželom Epifaniovi a Ioanne pravdepodobne v meste Patara v Lýcii (Malá Ázia). Rodičia ho vychovávali v kresťanskej viere a už v mladosti mu zomreli. Zanechali mu však veľký majetok, preto sa nemusel obávať o svoje živobytie. On svoj majetok rozdal chudobným a stal sa kňazom. Neskôr sa stal biskupom v Myre.

Ako biskup zostával rovnako plný dobročinnosti a pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády cisára Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu, bol uväznený a až počas vládnutia za cisára Konštantína Veľkého, ktorý udelil Milánskym ediktom v roku 313 kresťanom slobodu, sa biskup Mikuláš dostáva na slobodu.

Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste totiž žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry sa mali dostať do otroctva. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci vzal mešce s peniazmi a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil.

Je viacero príbehov zo života sv. Mikuláša, cez ktoré sa jeho úcta veľmi rýchlo šírila za hranice jeho biskupstva. Zomrel v pokročilom veku a bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle Myra.

Traduje sa, že na Nicejskom koncile sa tak rozčúlil, že udrel Ária po tvári. Za tento čin bol hneď zbavený cirkevnej hodnosti biskupmi na koncile. Hneď po tomto akte však mali biskupi videnie, kde videli Mikuláša, ktorý mal po svojej pravici Ježiša Krista s evanjeliom a po ľavici Bohorodičku s omoforom. Po tomto videní vrátili Mikulášovi jeho funkciu. Preto vidíme na ikonách, ako z jednej strany sám Spasiteľ s evanjeliom a z druhej prečistá Panna s omoforom v rukách sa vznášajú nad sv. Mikulášom.

Svätý Mikuláš zomrel niekedy medzi rokmi 345-352, dňa 6. decembra. Svätý Mikuláš zasvätil celý svoj život skutkom telesného a duchovného milosrdenstva. Zvesť o sv. Mikulášovi sa rýchlo šírila a jeho úcta sa významne zväčšuje najmä od vybudovania chrámu na počesť sv. Mikuláša v Carihrade v 6. storočí.

Veľmi dôležitou udalosťou pri šírení úcty sv. Mikuláša bolo prenesenie jeho ostatkov (9. mája 1087) do Bari v Taliansku. Talianski kupci pokladali Mikuláša za veľkého patróna námorníkov a moreplavcov. Po mohamedánskej invázii v Myry (od roku 1034) sa kupci rozhodli telesné ostatky sv. Mikuláša uchrániť pred zneuctením a preto ich preniesli do Bari. Tam boli (9. mája 1087) uložené v chráme sv. Jána Krstiteľa a neskoršie boli prenesené do novovybudovaného chrámu, zasvätenému práve sv. Mikulášovi.

Mesto Bari sa tak stalo centrom úcty sv. Mikuláša. Pápež Urban II. v roku 1089 ustanovil sviatok prenesenia ostatkov sv. Mikuláša. Okrem 6. decembra a 9. mája je v byzantskom obrade aj každý štvrtok zasvätený sv. Mikulášovi.

Bazilika svätého Mikuláša v Bari

Legendy zo života svätého Mikuláša

Život sv. Mikuláša je okrášlený množstvom legiend. Predstavme si niektoré najznámejšie legendy zo života sv. Mikuláša. Krátko predtým ako prišiel sv. Mikuláš do mestečka Myry, zomrel arcibiskup tohto mesta a biskupi celého kraja sa zišli v Myrách, aby vybrali nového arcibiskupa.

Keď sa akosi dlho nevedeli zhodnúť na vybratí niekoho spomedzi seba, spolu s veriacimi sa obrátili na Boha. Prosili Ho, aby im ukázal spôsob k vybratiu toho, ktorý by bol jeho najvernejším sluhom. Sv. Mikuláš, ktorý bol vtedy v meste, podľa svojho zvyku ešte pred svitaním išiel do chrámu, kde ho pri dverách zadržal biskup a pýtal sa ho na meno. Mikuláš, keďže nevedel o čo ide, neodpovedal. Biskup sa ho opýtal druhýkrát a až vtedy prezradil svoje meno. Naradostený biskup predstavil sv. Mikuláša ostatným biskupom a tí ho jednohlasne zvolili za arcibiskupa.

Legenda o troch dcérach - pannách je najznámejšou a najrozšírenejšou legendou o sv. Mikulášovi. Jeden občan z Patarymal tri dcéry. Keďže z rozličných príčin prišiel o všetky svoje peniaze a celý svoj majetok, jednak nemal z čoho živiť seba a svoje dcéry, ale zároveň jeho dcéry nemali veno a preto im nemohol nájsť ženíchov. A to bola vtedy veľká hanba. Sv. Mikuláš sa o tom dozvedel, a aby otca i deti zachránil pred hriechom a večnou záhubou, cez rozbité okno podhodil tomu človeku toľko peňazí, koľko bolo potrebné, aby mal z čoho žiť a za čo vydať jednu svoju dcéru.

Keď ten človek našiel peniaze, veľmi sa zadivil, a keď videl, že milosrdný Boh ho neopúšťa, začal horko plakať a úprimne sa kajať zo svojich nečistých úmyslov. Sv. Mikuláš, potešený týmto jeho konaním mu znova podhodil toľko peňazí, ako predtým. A keď sa vydala aj druhá dcéra, sv. Mikuláš pamätal aj na tretiu. No otec teraz nespal, ale modlil sa za svojho neznámeho dobrodincu, preto hneď, keď počul, že ktosi oknom hodil peniaze, rýchlo vybehol z domu, dobehol sv. Mikuláša, padol k jeho nohám a srdečne mu ďakoval, že ochránil jeho i jeho deti od krajnej núdze a hriechu. Nakoniec sa ten muž spýtal sv. Mikuláša, čím by sa mu mohol odvďačiť za jeho dobrotu. Sv. Mikuláš mu povedal, aby o tom nikomu nehovoril. No ten človek preniknutý veľkou vďačnosťou sa nemohol zdržať, aby nerozhlásil, čo pre neho a pre jeho deti urobil sv. Mikuláš. Tak celé mesto bolo plné mena sv. Mikuláša.

Raz po mori plávala loď, na ktorej sa nachádzalo veľa ľudí. Nejaký čas plávali šťastne, no jedného dňa sa strhla búrka a loď sa začala potápať. Sv. Mikuláš sa zjavil lodníkom a poprosil ich, aby dali časť nákladu hladujúcim. Spočiatku sa zdráhali, pretože náklad mali presne odvážený, niesli zaň zodpovednosť a báli sa prípadného trestu. Svätý Mikuláš sa často večer po zotmení prechádzal ulicami a pozoroval ľudí za oknami. Keď videl chudobnú ubiedenú rodinu s deťmi, ktorým nevedeli dať rodičia nič na večeru, do obloka im vložil jedlo, hračky i niekoľko mincí.

Arabskí piráti z Kréty uniesli mladého Basilia do otroctva. Rok dolieval víno hlavnému emirovi. Jeho matka, zronená žiaľom, nedokázala ani len sláviť sviatok svätého Mikuláša s ostatnými ľuďmi, pretože to bol pre ňu deň, keď stratila syna. Zostala sama doma. Legenda hovorí, že sa mu zjavil v slabom opare a hneď ho premiestnil do domu rodičov.

Jednej noci chceli traja putujúci študenti prenocovať v jednom hostinci. Hostinský a jeho žena si mysleli, že by mohli mať pri sebe nejaký majetok, a tak ich zavraždili ich a mŕtvoly ukryli v sude. Onedlho však šiel okolo iný pocestný - svätý Mikuláš - a požiadal o nocľah.

Svätý Mikuláš zachránil život trom námorníkom, ktorí sa ocitli v ohrození života na rozbúrenom mori. Vedeli, že ich čas na Zemi sa kráti, preto sa v modlitbách prihovorili sv. Mikulášovi, ktorý ich prosby vypočul, chopil sa kormidla a pomohol im premôcť búrku.

Traja rímski bojovníci mali byť popravení, pretože videli, ako Mikuláš zachránil nevinných ľudí pred popravou. Počas čakania na smrť prosili sv. Mikuláša o pomoc, no v tomto príbehu sa nezjavil priamo im, ale samotnému cisárovi. Tomu pohrozil, že ak troch rímskych vojakov nepustí na slobodu, ponesie následky.

Symbolika čísla 3 sa v súvislosti so sv. Mikulášom z Myry spája nielen s jeho skutkami, ale aj so zobrazovaním tejto historickej postavy. Veľmi často môžete Mikuláša vidieť s tromi mešcami zlata alebo tromi sudmi.

Úcta k svätému Mikulášovi na Slovensku

Na Slovensku je vyše 80 chrámov a kaplniek, ktoré majú patrocínium sv. Mikuláša (v minulosti v ďalších vyše 50 prípadoch kostolov bolo pôvodné patrocínium sv. Mikuláša nahradené iným svätcom či sviatkom). Prešovská rímskokatolícka konkatedrála je tiež zasvätená sv. Mikulášovi (1233). V Trnave je sv. Mikulášovi zasvätený známy chrám, kde sa nachádza kaplnka Panny Márie Trnavskej, dnes Bazilika minor, pôvodne z r. 1380.

V našich gréckokatolíckych farnostiach na východnom Slovensku sú sv. cerkvi zasvätené sv. Mikulášovi. Kaplnka Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša (1760) je napr. v Ruskej Bystrej (farnosť Ruský Hrabovec, protopresbyterát Sorbance) i v Legnave (farnosť Malý Lipník, protopresbyterát Stará Ľubovňa) z r. 1760. V Bratislave je Chrám sv. Mikuláša (1699) pod Bratislavským hradom, ktorý bol poskytnutý pre potreby našej Cirkvi od zriadenia gréckokatolíckej farnosti v 30-tych rokoch 20. stor (od r. 1932).

V bratislavskej eparchii je sv. Mikulášovi zasvätených viacero chrámov. Medzi jednu za najpopulárnejších para-liturgických piesní v našej tradícii patrí pieseň k sv. Mikulášovi. V našich krajoch je tradícia, že deti si dávajú v predvečer sviatku topánky na okná („do ktorých im v noci sv. Mikuláš naloží darčeky“).

Na sviatok sv. Mikuláša sa tradične koná v prešovskom gréckokatolíckom seminári mikulášsky večierok seminaristov za účasti miestneho biskupa. O veľkej úcte k sv. Mikulášovi vo východnej cirkvi svedčí aj skutočnosť, že jeho ikona býva umiestnená spravidla na každom ikonostase, a to v hlavnom rade, úplne vľavo (vedľa severných diakonských dverí).

Na Zakarpatí bol v minulosti veľmi známy starodávny Sväto-Mikulášsky baziliánsky monastier na Černečej hore pri Mukačeve, ktorý bol centrom miestneho duchovného života. Mnísi sa tu pravdepodobne usídlili ešte za maďarského kráľa Andreja I. ( + 1061), ktorý sa oženil s Anastáziou, dcérou Kyjevského kniežaťa Jaroslava Múdreho. S kňažnou prišli aj kyjevskí kňazi - misionári, usadili sa na Černečej hore a šírili kresťanskú vieru. Po Užhorodskej únii (1646) bol za biskupa (v duchu východnej tradície) volený mních (bazilián), ktorý sídlil v monastieri na Černečej hore. Od čias biskupa Bačinského, ktorý sa ako prvý ne-rehoľník stal mukačevským biskupom, roku 1773 došlo k reorganizácii eparchie.

Ikona sv. Mikuláša (tempera, drevo) - z dreveného kostola sv. Mikuláša, ktorý zanikol okolo roku 1850; z obce Dubová, okr. Bardejov.

Svätý Mikuláš je patrónom detí, námorníkov, obchodníkov, majiteľov záložní, lekárnikov či voňavkárov. Slobodné dievčatá si ho vybrali za orodovníka na základe najznámejšieho príbehu z jeho života.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #borsky #mikulas