Pôvodne gotický rímskokatolícky farský Kostol všetkých svätých vytvára jednu z najvýznamnejších dominánt mesta Bytča. Kostol prešiel vo svojej vyše 700-ročnej histórii niekoľkými stavebnými úpravami a prestavbami, ktoré sa bezprostredne odzrkadlili v jeho celkovej architektúre a zanechali v nej osobitné, špecifické stopy konkrétneho slohového obdobia.
Na základe dejín Bytče sa dá predpokladať, že na mieste terajšieho chrámu v dávnej minulosti stál kostol, ktorý dal pravdepodobne postaviť niektorý nitriansky biskup. Pôvodne gotická stavba pochádza z konca 13. storočia. V rokoch 1955 - 1957 boli v kostole objavené zvyšky gotických okien a vo vnútri gotické sedadlá. Zasvätenie bytčianskeho kostola Všetkých svätých je prvý raz písomne doložené už v roku 1392. Stavba druhého gotického kostola sa predpokladá v polovici 15. storočia po prechode husitských vojsk Považím.
V druhej polovici 16. storočia za bytčianskeho zemepána Františka Turzu kostol prešiel do rúk protestantov. Františkov syn Juraj Turzo dal kostol prestavať a rozšíriť v renesančnom štýle. Stavebné práce talianskych majstrov viedol taliansky Ján Kilián. Podieľal sa na nich aj taliansky kamenársky majster Andrej Pocabello. Prestavba kostola bola veľmi rozsiahla. Zo starého kostola zostali len základy veže a južný bočný múr, na ktorom zamurovali gotické okno. Na južnej strane vystavali novú sakristiu a na západnej strane kostola vstavali murovaný chór podľa protestantskej požiadavky v tvare písmena U. V rámci prestavby bola pri kostole postavená zvonica. Práce sa skončili v roku 1590, o čom svedčí nápis nad hlavným vchodom do kostola.
Turzo zabezpečoval aj výmaľbu a vnútorné zariadenie kostola (toto zariadenie sa nezachovalo). Zväčšený kostol bol vo vlastníctve evanjelikov len 37 rokov. Nový zemepán Mikuláš Esterházy dal zrekonštruovať a zbarokirovať zhorený kostol kremnickému staviteľovi Petrovi Heiplovi a v októbri 1628 ho dal katolíkom. Ďalšie opravy bolo nutné realizovať po veľkom požiari, keď v roku 1761 vyhorela takmer celá Bytča. Výraznejšie zmeny nastali v rokoch 1937 - 1938, kedy bola nadstavaná veža a po jej stranách vybudované prístavby podľa projektu architekta Milana Harminca.
Keď ho v r. 1950 rozšírili a uskutočnila sa jeho vlastne najvýznamnejšia, tzv. thurzovská renesančná prestavba, existoval už niekoľko storočí. Samotný vznik súčasného kostola možno tak podľa torzovito dochovaných gotických architektonických prvkov a detailov posunúť do zhruba druhej polovice 13. V čase thurzovskej renesančnej prestavby sa urobila úprava svätyne a osadili sa nové okná s bohatšou kamennou výplňou. Loď kostola je približne taká široká ako svätyňa a jej vnútorné steny členia mohutné piliere nesúce široké nadokenné pásy. Na začiatku 18. storočia boli do plochy pilierov včlenené pilastre so zdobenou a zlátenou kompozitnou hlavicou. V spodnej časti jedného z nich sa nachádza nenápadná mramorová doska s datovaním. V jej ploche dominuje erb s korunou, rukou v brnení s tureckou šabľou, dve hviezdy a latinský nápis, ktorý udáva rok 1710.
Typické renesančné valené klenby zdobí nástenná maľba z 20. Presné datovanie thurzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Thurzo, pohnutý svätou horlivosťou, tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam Anno Domini 1590. Nápis je doplnený mozaikou znázorňujúcou žehnajúceho Krista z prvej polovice 20. Pôvodné stredoveké vnútorné zariadenie kostola sa nezachovalo.
Novšie barokové, realizované v jednotiacom štýle, je charakteristické širokým ikonografickým programom. V jeho výzdobe prevláda sivozelené mramorovanie, bohaté zlátenie detailov a niekoľko polychrómovaných sôch starozákonných a novozákonných biblických postáv. Hlavný oltár s monumentálnou stĺpovou architektúrou dal postaviť bytčiansky rodák biskup Ondrej Matušek na konci 17. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj kazateľnica so segmentovo točeným schodiskom a sochami štyroch evanjelistov. Dva bočné oltáre, Panny Márie a sv. V r. 1904 poškodil kostol veľký a ničivý požiar. Na veži, pochádzajúcej z r. 1787, bola zhotovená nová strecha strmšieho stanového tvaru. Pôvodne existujúcu malú vežičku nad triumfálnym oblúkom, tzv. sanktusník, už neobnovili. V r. 1939 podľa projektov architekta M. Harminca sa uskutočnila opätovná prestavba kostola, najmä jeho veže.
Juhozápadne od kostola sa nachádzala samostatná stavba pomerne masívnej a vzácnej renesančnej zvonice. Mala štvorcový pôdorys. Zvonicu tak ako kostol opravili po požiari v r.
Za Turzovcov sa Bytča stala dôležitým strediskom evanjelickej cirkvi. V Bytči sa konalo viacero porád a zhromaždení už od roku 1596. Napríklad na porade 12. februára 1600 sa odhlasovalo viacero opatrení na nápravu pokazených mravov a zvýšenie duchovného života kňazov. Z porady z roku 1612 vyšlo uznesenie zaviesť do evanjelických škôl rovnaký systém vyučovania, aký bol v nemeckých školách. Zhromaždenie 28. februára 1616, ktorému predsedal Juraj Turzo, sa venovalo vieroučným otázkam a bránilo čistotu evanjelického učenia proti bludnému ariánskemu učeniu.
Eliáš Láni bol kazateľom a vychovávateľom detí Juraja Turzu. Na pohrebe Juraja Turzu vo februári 1617 predniesol slovenskú kázeň, ktorá vyšla aj tlačou v Bardejove. 11. a 12. novembra 1617 Eliáš Láni v Bytči organizoval veľkolepé oslavy 100. výročia reformácie, na ktorých sa zúčastnili mnohí slovenskí zemania...
Organizátori osláv 400. výročia Žilinskej synody pozývajú v nedeľu 4. júla 2010 do Bytče - mesta spätého so životom Juraja Turzu a Eliáša Lániho, ústredných postáv Žilinskej synody.
Kostol Všetkých svätých v Bytči
Bytčiansky zámok a jeho význam
Zámok dal pravdepodobne na mieste bývalého staršieho objektu v rokoch 1571 - 1574 neskoršiemu palatínovi Jurajovi Turzovi vystavať jeho otec František Turzo. Na realizáciu stavby pozval talianskeho staviteľa Kiliána z Milána. Knižnica Juraja Turzu, ktorá sa na zámku nachádza, patrila v tom čase medzi pozoruhodné a pomerne dobre vybavené bibliotéky nielen čo do počtu kníh, ale aj do obsahu. Knižnica Juraja Turzu dokumentuje stupeň vzdelanosti vtedajšej vládnucej triedy feudálnych pánov. Vo východnej časti zámku bola tzv. veľká sála určená na zasadania v čase palatinátu Juraja Turzu. V severnom krídle objektu bola zámocká klenotnica.
Klenoty Juraja Turzu a jeho rodiny boli zhromaždené a uschovávané v dvoch zámockých klenotniciach: jedna bola na prízemí, druhá na poschodí. Obsah zodpovedal postaveniu a zámožnosti tejto, v tom čase asi najbohatšej rodiny. Turzovci mali príjem zo štyroch panstiev (Bytča, Lietava, Orava a Tokaj), z obchodu s vínom, soľou, šindľom a kožušinami. Mali tiež monopolné postavenie v nakupovaní poľskej soli. Turzo poberal aj honorár z titulu svojej palatínskej funkcie - ročne 1000 zlatých. Klenotnice mali železné dvere a zamrežované okná; mohli tam vstupovať len majitelia zámku a členovia rodiny; z personálu len vyčlenené osoby, aj to iba za prítomnosti majiteľov. Klenoty a šperky boli poukladané v truhliciach.
V čase ohrozenia zámku bola klenotnica premiestnená na Lietavský hrad spolu aj s archívom a knižnicou. Tu boli ukrývané aj poklady iných rodín. V zámku boli okrem iného dve lekárne, škola, pisáreň. Zaujímavosťou je, že v Bytčianskom zámku bol väznený aj Ján Ujváry, zvaný Ficko, pomocník Alžbety Báthory. S Bytčianskym zámkom je spojená aj ďalšia legendárna postava. Začiatkom 18. storočia vo väzenskej strážnej službe tu pôsobil Juraj Jánošík, ktorý sa tu stretol s vtedajším väzňom Tomášom Uhorčíkom. Možno práve v Bytči sa začala písať Jánošíkova zbojnícka história. V súčasnosti je v zámku umiestnený Štátny archív v Bytči.
Uhorský palatín Juraj Turzo pokračoval v otcovej stavebnej činnosti a v roku 1601 dal vystavať tzv. sobášny palác, ktorý mal slúžiť na sobáše jeho siedmich dcér. Sobášny palác sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. V jednoposchodovej stavbe obdĺžnikového tvaru je zaujímavá najmä vstupná hala na prízemí a sála na poschodí - sobášna sieň s rozmermi 34,5 m x 12,5 m. Táto sála bola dlho najväčšou svojho druhu na Slovensku. Priestory Svadobného paláca a zámku boli neraz svedkami honosných svadobných hostín dcér Juraja Turzu a veľkolepých pohrebov samého palatína a jeho manželky. Sobášny palác patrí Považskému múzeu v Žiline. Koncom roka 2009 bol palác po rekonštrukcii znovuotvorený.
Bytčiansky zámok
Ďalšie dominanty Bytče
Pôvodne gotický farský kostol na námestí v Bytči vytvára ďalšiu významnú dominantu mesta. V čase turzovskej renesančnej prestavby sa urobila jeho úprava a osadili sa nové okná s bohatšou kamennou výplňou. Loď kostola je približne taká široká ako samotný oltárny priestor. Vnútorné steny členia mohutné piliere nesúce široké nadokenné pásy. Typické renesančné valené klenby dnes zdobí nástenná maľba z 20. storočia s výjavmi zo Starého a Nového zákona, scénou Poslednej večere a Ukrižovania a postavami štyroch evanjelistov. Presné datovanie turzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis: Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Turzo, pohnutý svätou horlivosťou, tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam.
Oživené pamiatky - Henckovce - Kostol Všetkých svätých
tags: #rimskokatolicka #cirkev #bytcca