Celibát - jedno z najčastejšie skloňovaných slov posledných dní, rokov, desaťročí a možno i storočí. Otázka celibátu kňazov je témou polemiky už veľmi dlho, predovšetkým však v posledných desaťročiach v Katolíckej cirkvi, ale aj z radov samotných katolíkov. Jeho časté používanie možno v posledných dňoch pripísať aktuálnym medializovaným kauzám súvisiacim so zlyhaniami osôb žijúcich v celibáte v oblasti sexuality.
Tento problém vynáša na povrch množstvo otázok. Čo je toho dôvodom? Takéto drámy a pohoršenia, ktorými trpí dnešná Cirkev? Čo je toho dôvodom v živote kresťanského života? Je na vine celibát, alebo chybná interpretácia sexuálneho pudu?
Richard Kucharčík v štúdii Je na vine celibát? písanej pre časopis Verba Theologica hľadá odpovede a východiská na túto otázku v koncepcii telesnosti a zasväteného života v diele Jána Pavla II. Telesnosť a jej správne chápanie, a najmä zvládanie sa bezprostredne dotýka duchovných osôb. Tí, ktorí sa rozhodli žiť v celibáte pre službu Cirkvi musia poznať predovšetkým sami seba, svoje ťažkosti, silné i slabé stránky svojej osobnosti. Len vtedy je možná opravdivá formácia pre duchovný stav.
Biblické základy a historický vývoj
Mnohí kňazi sa pre nebeské kráľovstvo dobrovoľne zriekli manželstva. Ježiš povedal svojim učeníkom, aby ich zachovávali. Je to dar, ktorý Otec poniektorým udeľuje. Svätý Pavol hovoril o panenstve alebo celibáte. Kňazský stav je z mnohých dôvodov primeraný.
Lenže, čo už je menej známe, Šimon nebol jediný ženatý. Apoštoli Peter a Filip boli ženatí, ba Filip mal aj deti. Ježiš povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Učeníkom prikázal, aby zachovávali zákony a prikázania prvého rímskeho pápeža, Petra, a neskôr aj jeho nástupcov.
Postupom času presadili povinný celibát kňazov kresťanského Západu. Už pápež Benedikt XV. povedal, že celibát nikdy nebude zrušený, pretože je pre Cirkev priveľmi dôležitý. Pápež Gregor VII. presadzoval povinný celibát na kresťanskom Západe a napokon II. Lateránsky koncil vyhlásil manželstvá za neplatné.
Ako sa začal katolicizmus?
V rímskokatolíckej cirkvi k tomuto zaväzuje najskôr druhý lateránsky koncil (1139) všetkých držiteľov vyšších svätení (diakon, kňaz, biskup). Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) hovorí: "Všetci ordinovaní služobníci latinskej Cirkvi, s výnimkou stálych diakonov, sa normálne vyberajú spomedzi veriacich mužov, ktorí žijú v celibáte a ktorí ho chcú zachovať ´pre nebeské´ kráľovstvo" (Mt 19,12). Sú pozvaní, aby sa zasvätili Pánovi a nerozdelení sa starali o Pánove veci. Bezženstvo je znakom nového života, do ktorého služieb sa služobník Cirkvi zasväcuje.
Svätý otec Ján Pavol II. so svätenými kňazmi
Zmyslom celibátu je zdržanlivosť
Rozšírenou argumentáciou dnešnej doby je odvolávanie sa na skutočnosť, že v prvých storočiach boli biskupi a kňazi ženatí. Tým sa chce vymáhať právo manželstva a dokonca aj jeho užívania pre dnešný klérus. Tým sa však dokazuje veľká nevedomosť skutočnosti, že v prvých storočiach celibát nespočíval v tom, žeby vysviacku mohli prijať iba tí, ktorí predtým neuzavreli manželstvo, ale v zdržanlivom živote klerikov po prijatí vysviacky, ak boli predtým ženatí.
V tomto záväzku spočíva skutočný zmysel celibátu, na ktorý sa dnes často zabúda, ale ktorý bol v prvom tisícročí Cirkvi (aj neskôr) všetkým všeobecne známy - dokonalá zdržanlivosť od plodenia detí.
Na tomto mieste je potrebné upresniť, že termíny celibát a zdržanlivosť nie sú synonymá. Celibát je stav človeka, ktorý nie je ženatý alebo ktorý sa rozhodol neoženiť sa. Zdržanlivosť je dočasné alebo trvalé zdržanie sa užívania legitímne uzavretého manželstva.
Preto sa termíny celibát a zdržanlivosť v istom zmysle prekrývajú a chcú naznačiť tú istú skutočnosť: požiadavku evanjelia zasvätiť úplne svoj život Kristovi v dokonalej čistote.
Dôvody pre celibát
Podľa katolíckej cirkvi, ten, kto sa rodí „nie z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“ (Jn 1, 13), sa ľahšie pridŕža Boha nerozdeleným srdcom a pre ktoré jediným ženíchom Cirkvi je Kristus. V nebi sa vzkriesení nebudú ani vydávať, ani ženiť. Kňazi majú byť povýšení do posvätného stavu, ktorý naznačujú a realizujú v ňom. V celibáte môžu v každej dobe orodovať spolu s celou Cirkvou o milosť vernosti. Je to potrebné, aby sa pridŕžali Boha nerozdeleným srdcom.
Východné cirkvi a ženatí kňazi
Iná je situácia gréckokatolíckeho kňaza, ktorý túto možnosť aj využíva. Sú kňazi so siedmimi, ôsmimi a viac deťmi. Na Slovensku je gréckokatolícky kňaz, ktorý je otcom desiatich detí. Manželstvo je pre nich aj určitou záťažou, pretože sa musia starať o svoje rodiny. Nemôžu sa venovať svojim farníkom tak, ako kňaz žijúci v celibáte. Povinný celibát kňazov je teda nesporne veľkým duchovným bohatstvom Cirkvi v tom ohľade, že sa nemusia starať o svoje rodiny.
| Cirkev | Povinný celibát | Ženatí kňazi |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | Áno | Nie (s výnimkami) |
| Gréckokatolícka cirkev | Nie | Áno |
| Východné cirkvi | Niektoré | Áno |
Súčasné výzvy a diskusie
Útek kňazov od kňazského povolania k ženám sa stáva čoraz častejšou radovánkou. V Nemecku sú podobní odpadlíci nielen oslavovaní, ale aj zaraďovaní späť do pastorácie pod rôznymi náhradnými pomenovaniami.
Pápež František
Téma celibátu u rímskokatolíckych kňazov je dlhodobou a živou diskusiou, predovšetkým v posledných desaťročiach, a to nielen v rámci Katolíckej cirkvi, ale aj medzi samotnými katolíkmi. Táto téma opäť zarezonovala v médiách aj na sociálnych sieťach po vyjadreniach pápeža Františka.
Pápež František uviedol v rozhovore pre argentínsky spravodajský web Infobae, že si dokáže predstaviť zrušenie kňazského celibátu. Nemyslí si však, že toto zrušenie motivuje viac mužov k tomu, aby vykonávali kňazské povolanie a že by im to uľahčilo ich duchovnú úlohu. Ako uvádza pápež v rozhovore, v latinskej cirkvi je celibát disciplinárnou otázkou a podľa jeho slov “nie je večný ako kňazstvo”.
Východné katolícke cirkvi umožňujú kňazom sviatosť manželstva, a tak je na mieste prehodnotenie celibátu aj u rímskokatolíckych kňazov. Pápež pripustil, že v budúcnosti by teda mohlo dôjsť k jeho zrušeniu.
Ak by sme to mali zhrnúť, celibát nie je dogmou, v ktorú musia katolíci veriť, ale odporúčaním, ktoré sa pre rímskokatolíckych kňazov stalo povinnosťou. No rovnako, ako bol celibát v istej dejinnej situácii nariadený, môže byť aj zrušený. „Je to otázka vnútorných predpisov, nie viery. Môže sa to zmeniť,“ povedal pápež František pred ôsmimi rokmi v knižnom rozhovore s rabínom Abrahamom Skorkom. V tom čase bol, samozrejme, ešte len kardinálom a arcibiskupom Buenos Aires.
Napriek tomuto vyhláseniu a očakávaniam, ktoré súčasný pápež vzbudzuje, nemožno od neho v oblasti celibátu očakávať akékoľvek zmeny. V spomínanom knižnom rozhovore nazvanom O nebi a zemi však pripustil, že celibát má klady, ale aj zápory.
Možnosti pre budúcnosť
Zjednodušene povedané, kňazský celibát nie je dogmou, v ktorú musia katolíci veriť, ale len disciplinárnym nariadením platným v rímskokatolíckej cirkvi. Z toho vyplýva, že rovnako, ako bol celibát v istej dejinnej situácii zavedený ako povinnosť, môže byť aj zrušený.
Pápež v Die Zeit predstavil aj návrh riešenia nedostatku kňazov v niektorých krajinách: modlitba, práca s mladými a zvýšenie pôrodnosti. „Pokiaľ nemáme mládež, nebudeme mať ani kňazov,“ uviedol František. Zároveň odmietol antiriešenie, ktorým je ľahší prístup ku kňazstvu. „Dnes získaš mnoho mladých, ale tí potom zničia cirkev, pretože nemajú povolanie ku kňazstvu.“
Je známe, že v roku 2014 sa pápež stretol s rakúskym biskupom Erwinom Kräutlerom, ktorý donedávna pôsobil na čele diecézy Xingu v Amazónii. Scicluna poznamenal, že katolícka cirkev povoľovala svojim kňazom uzatvárať manželstvá až do 12.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #celibat