Rímskokatolícka cirkev a Farnosť Šahy: História a Význam

Šahy, mesto rozprestierajúce sa na oboch stranách rieky Ipeľ, leží na najjužnejšom cípe vulkanickej vrásy. Kedysi v treťohorách sa oddelili pohoria Börzsöny a Štiavnické hory a na mieste depresie Ipeľ vytvoril svoje koryto. Mesto vzniklo na poslednom výbežku Krupinskej planiny. Šahy vznikli na dôležitej stredovekej obchodnej ceste, ktorá viedla z kráľovského sídla Ostrihom, cez rieku Ipeľ do Banskej Štiavnice, ale aj smerom na Zvolen až do Poľska.

Rozvoj prvej usadlosti na tomto mieste bol podmienený založením premonštrátskeho kláštora, ktorého pozostatky stoja dodnes. Fuschofferova Monasteriológia podľa Bombardiho tvrdí, že príslušníci rodu Hunt založili benediktínsky kláštor už r. 1075. V roku 1265 potvrdil zakladajúcu listinu kláštora pre zakladateľa bána Mártona kráľ Béla IV. Listina sa počas tatárskeho vpádu stratila.

V roku 1268 Béla IV. osvedčuje, že bán Márton v deň vysviacky eklézie daroval celú obec Šahy konventu. V tom istom roku dal kráľ nevoľníkov starého prepošstva pod nadriadenú vrchnosť kráľovnej. Kráľ Ladislav V. platnosť výsadných listín, daných svojím otcom kláštoru v rokoch 1258, 1259, 1264, 1265, 1266 a 1268, znovu potvrdzuje. Roku 1275 Ladislav IV. oslobodzuje obyvateľov usadlosti Ság od platenia daní a ubytovania vojakov, lebo v predchádzajúcich rokoch boli vojnami značne zničené. Kráľ sem rád chodil na poľovačky a podľa Monasterológie prepošt Laurinec prosil kráľovnú o pomoc, aby prílišným ubytovávaním sokoliarov a psovodov nezaťažovali obyvateľstvo. Aj ostatní z rodu Arpádovcov radi chodili do našich lesov na poľovačky, o čom svedčia „kráľovské studne” v Olvárskom údolí.

Premonštrátsky kláštor v Šahách sa po tatárskom pustošení zásluhou našich kráľov a kráľovien rýchle obnovuje. V roku 1266 konvent dostáva právo mýta na moste, r. 1405 trhové právo a r. 1407 dostáva od kráľa Zigmunda hrdelné právo. Ale veľmoži, ktorí závideli prosperitu šahanskému konventu, tento niekoľkokrát vyrabovali. Proti ich sile boli bezmocní aj na kráľovskom dvore.

V čase, keď sa Turci chystali na boj s Uhorskom, resp. po páde Budína, Vacova a Ostrihomu, dvor nariadil podľa zákona 44 z r. 1546 opevniť kláštor na hradisko zo štátnych peňazí. Prvým kapitánom hradu bol György Thuri /1519-1571/, ktorý sa narodil v susedných Túrovciach. Už jeho starý otec bojoval v Matiášovom Čiernom pluku. Juraj tu bol v r. 1539-52 najprv veliteľom husárov, potom sa stal hradným kapitánom. Svojimi hrdinskými činmi sa preslávil aj na okolí, pomohol napríklad Balázsovi Menyhárovi zachrániť Levický hrad a vyznamenal sa aj na bojisku v Salke a pri Plášťovciach r. 1552. Vtedy vlastne, od r. 1550, bol už veliteľom šahanského hradu František Jakusich, ktorý menšie turecké skupiny z Vacova a Szécsényu rozbil, avšak po dobytí Drégelyského hradu 4. júla 1552 padlo aj opevnenie v Šahách.

Mnísi sa uchýlili do svätobeňadického kláštora, kam zobrali aj dôležitejšie spisy konventu. Šahy a okolie boli ovládané Turkami dvakrát: najprv od 1552 do 1595, potom od r. 1626 až do opätovného znovudobytia Budínskeho hradu v r. 1686. Kláštor bol najznámejší v 16. storočí, keď na jeho čele stál prepošt európskeho formátu, osvietenec Ferenc Fegyverneki, ktorý založil v Šahách aj kňazský seminár.

Za kurucko-labanských bojov, 24. septembra 1704, sa František Rákóczi II. postupujúc so svojou päťtisícovou armádou cez Gyöngyös popri Ipli, zastavil v Šahách. Ubytoval sa v kláštore a tu prijal delegáciu zo Sedmohradska, ktorá mu oznámila jeho zvolenie za panovníka.

Cisár a kráľ Leopold I. v r. 1688 majetky, ktoré boli Turkami vrátené, spolu s kláštorom daroval jezuitom. Odvtedy titul prepošta dostáva od kráľa niektorý z kňazov ostrihomskej diecézy. Jezuiti na ruinách šahanského kláštora a kostola postavili svoje ubytovacie a hospodárske budovy, potom v r. 1734 kostol. Tento však v r. 1832 spolu s mestom vyhorel. Obnovili ho na starých základoch, takže rok výstavby v oblúku kostola je rok 1734. Kamenný most, ktorý bol zničený iba počas druhej svetovej vojny, bol tiež postavený jezuitmi r. 1769. Až po zrušení tohoto rádu darovala Mária Terézia kláštor a majetky v r. 1776 rožňavskej kapitule, ktorá tieto majetky spravuje dodnes.

V sídle župy sa už začiatkom dvadsiatych rokov začalo politické a hospodárske vrenie. R. 1836 na popud Mikuláša Fehérváryho a Medarda Gyürkyho bola založená Hontianska archeologická spoločnosť, ktorá mala za úlohu zachraňovať historické pamiatky na území župy. Spoločnosť zanikla r. 1844 a zbierky boli odovzdané Národnému múzeu v Budapešti. R. 1838 bola založená Hontianska hospodárska jednota, ktorá mala povzniesť najmä poľnohospodárstvo župy. Fungovala až do r. 1846.

Marcový vánok ľudového povstania sa čoskoro rozrástol do celonárodných rozmerov. Zákony, ktoré deklarovali rovnosť pred zákonom, zrušili bariéry medzi triedami. Prvé župné zhromaždenie v Šahách bolo v máji 1848. Honťania sa aktívne zapojili aj do povstania. Samotné boje okolo mesta sa odohrali dvakrát. Po zložení zbraní pri Világosi sa aj Šahy dostali pod vojenskú diktatúru, ktorá trvala až do čias rakúsko-uhorského vyrovnania.

Hontianske kasíno, jedno z najstarších v Uhorsku vyvíjalo svoju činnosť aj pred revolúciou. Z tohoto miesta vychádzali aj nové myšlienky, zástancami ktorých boli revolučný básnik Janko Kráľ a jeho priateľ Ján Rotarides. Župné sídlo sa začalo rozvíjať od päťdesiatych rokov. Kým do roku 1848-49 bolo obyvateľstvo zložené z dvoch vrstiev (zo sedliakov a drobných remeselníkov), v tejto dobe sa vytvára „pánska trieda” zo zástupcov župných úradníkov, advokátov, lekárov a z niekoľkých podnikateľov. V meste sa usadili aj židovské rodiny, ktoré mali zásluhu na rozvoji obchodnej činnosti. Ešte pestrejší bol spoločenský život od sedemdesiatych rokov, keď sa tu zriadil župný súd, sedria a daňový úrad.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní r. 1867 sa založila Jednota na zveľaďovanie a estetický vzhľad mesta Šahy. Predsedom sa stal Ľudovít Pongrácz, hlavný slúžny okresu, tajomníkom Benő Sághy, mestský advokát. Prácu začali zrušením tržnice, ktorá bola na dnešnom Hlavnom námestí. Prestavba námestia z bývalých sedliackych domov na viac-podlažné obchody prebiehala tak rýchlo, že v rokoch 1850-60 už stáli po oboch stranách námestia honosnejšie budovy.

Anton Gyürky, vedúci školský pracovník, má zásluhu na postavení prvej poschodovej školskej budovy pri kostole, kde teraz sídli odborné učilište. V roku 1876 mal klavírny virtuóz a skladateľ Anton Siposs v meste niekoľko benefičných koncertov v prospech rozvoja škôl. V tom istom roku vzniká dobročinný ženský spolok, ako aj ochotnícky divadelný súbor. Začali vydávať časopis Honti Gazda /Hontiansky gazda/. V r. 1876 vznikol dobrovoľný hasičský zbor. Jeho predsedom sa stal nájomník kapitulského majetku, Alexander Nagy.

Výstavba centra mesta pokračovala honosnými budovami. Po sporiteľni /1867/ je to meštianska dievčenská škola /1872/, finančný palác /1886/, ďalšia sporiteľňa /1899/, nová radnica s Hontianskym kasínom na poschodí /1888/, hotel Pannónia /1906/. Na prelome storočí sú v meste tri tlačiarne: Neumannova, Ignáca Polgára a tlačiareň Tóth a Brza. Začiatkom 20. storočia bol postavený na námestí ďalší hotel /Lengyel/, Tekovská ľudová banka a rodinné poschodové domy rodiny Salkovských, Wollnerovcov a r. 1936 Adlerov dom.

Pýchou námestia je už od r. 1859 barokový stĺp a na ňom stojaca socha Pan-ny Márie. Po dlhých prípravných prácach bolo r. 1898 založené Hontianske múzeum, jeho prvým riaditeľom sa stal Elemér Pongrácz. V druhej polovici 19. storočia sa konečne naše mesto zapojilo do celoštátnej železničnej siete. Nová budova pošty a telegrafnej stanice, spolu so železnicou, zabezpečovali trvalé spojenie Šiah so svetom.

Rozvoj mesta pokračoval aj začiatkom 20. storočia. V roku 1902 bola založená prvá športová jednotka IFC - Futbalový klub Šahy. Na rozvoj verejného osvetlenia mesta vznikla Aerogénna spoločnosť, ktorá potom postupne vymenila staré petrolejové lampy na plynové. Na posledné bohaté roky v rozvoji mesta pripadlo založenie gymnázia v r. 1913. Žiaľ, ďalší rozvoj mesta zastavila prvá svetová vojna.

Kostolík v Balogu nad Ipľom

Obec Balog nad Ipľom (maďarsky Ipolybalog) sa nachádza cca 20 kilometrov východne od mesta Šahy. Kostolík stojí v opevnenom areáli pri hlavnej ceste hneď na začiatku obce (v smere od Šiah). Je však horšie viditeľný kvôli smrekom, ktoré nasadili okolo v posledných desaťročiach. Brána do areálu býva zamknutá.

Kostolík postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom (niektoré zdroje hovoria o svätyni kruhového tvaru, mysliac zrejme polkruhovú apsidu). V neskoršom období prešiel gotickými úpravami a k severnej stene presbytéria pristavali sakristiu. V 18. storočí prešiel kostolík barokovou prestavbou, kedy bola okrem iného pred južný vstup postavená murovaná predsieň. Tú odstránili pri oprave v 1926 a súčasne zamurovali aj pôvodný románsky portál.

Patrocínium kostola je sv. Kríža. Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Stavba je v pomerne dobrom stave.

Kostolík je známy najmä kvôli modelu uhorskej kráľovskej koruny, ktorý je umiestnený na vrchole vežičky namiesto tradičného kríža. Na Slovensku túto korunu nájdeme ešte na veži Dómu sv. Martina v Bratislave.

Model koruny na veži sa viaže k legende o jej uložení v kostolíku na jednu noc na jeseň roku 1305 počas bojov o uhorský trón, keď ju mali prevážať z Budína do Brna. Spolu s ňou mali byť v tajnom otvore v stene pod kazateľnicou aj ďalšie korunovačné klenoty.

Kostol v Balogu nad Ipľom s modelom koruny na veži.

Stavba je v pomerne dobrom stave. Samotná obec sa spomína v písomných prameňoch už v roku 1232 v listine kráľa Ondreja II. Koncom 16. alebo v priebehu 17. storočia prešiel gotickými úpravami a k severnej stene presbytéria pristavali sakristiu. V 18. storočí prešiel kostolík barokovou prestavbou, kedy bola okrem iného pred južný vstup postavená murovaná predsieň. Tú odstránili pri oprave v 1926 a súčasne zamurovali aj pôvodný románsky portál.

Prehľad dôležitých udalostí a faktov:

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #sahy