Rímskokatolícka cirkev a farnosť Strážske: História a vývoj

Strážske, mesto s bohatou históriou, ležiace v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny, má hlboké korene siahajúce až do staršej doby kamennej. Až do zlúčenia v roku 1960, Zemplínske sídla Strážske a Krivošťany tvorili samostatné obce.

Prvá písomná zmienka o Strážskom pochádza z roku 1337, hoci obe sídla majú starší pôvod. Strážske vzniklo na prelome 11. a 12. storočia ako strážna osada, zabezpečujúca severné pohraničie Uhorska. V priebehu 13. storočia sa jej pôvodné vojensko-roľnícke obyvateľstvo transformovalo na roľnícke.

V roku 1968 získalo Strážske štatút mesta. Od druhej polovice 60. rokov 20. storočia charakterizujú Strážske rozsiahle investície do výstavby a infraštruktúry. Význam Strážskeho v okolí zvýšil fakt, že Strážske sa stalo strediskovou obcou.

V stredoveku sa Strážske spomínalo ako dedina. Osídlené bolo pôvodne ako pohraničná strážna osada. Neskôr patrilo rôznym šľachtickým rodom. V 15. storočí to boli najmä magnáti Drugethovci z Humenného. Koncom 19. storočia tu vznikla rafinéria. Napriek tomu si Strážske udržalo vidiecky charakter a aj za prvej republiky v roku 1930 malo len 1000 obyvateľov. Mestom sa oficiálne stalo až v roku 1968 po výstavbe podniku Chemko.

Počtom obyvateľov neveľké mesto v okrese Michalovce poskytuje životný priestor pre 4133 obyvateľov. Mesto je vybavené inžinierskymi sieťami s 32 ulicami.

V roku 2023 bolo slávnostne otvorené novozrekonštruované námestie, ktoré sa začalo rekonštruovať v roku 2022. O pár dní neskôr bol do prevádzky uvedený kruhový objazd, ktorý nahradil nehodovú križovatku. Na námesti vyrástla tiež svetelná galéria, ktorá mapuje historiu mesta Strážske až po súčasnosť.

Sakrálne stavby v Strážskom

V meste sa nachádzajú štyri sakrálne stavby, ktoré sú svedkami náboženského vývoja v regióne.

V meste sú 4 sakrálne stavby: Rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, Kostol sv. Jána Nepomúckeho v Krivošťanoch, Gréckokatolícky chrám Pánovho nanebovstúpenia a Pravoslávny chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa a sv.

Medzi ne patrí aj Pravoslávny chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa a sv., ktorý je svedkom náboženského vývoja v regióne. Po viac ako pätnástich rokoch majú pravoslávni veriaci v Strážskom šancu, že sa budú stretávať vo vlastnom chráme. Pred niekoľkými dňami tu posvätili základný kameň budúceho kostola s prvkami byzantskej a staroruskej architektúry. Ak sa ho podarí dostavať, po rokoch sa sem presunie konanie bohoslužieb z náhradných priestorov farskej budovy.

„Aj napriek významu farskej budovy, vďaka ktorej sa v roku 1990 na území mesta zachovala naša cirkevná obec, je veľkou túžbou všetkých veriacich, aby sa bohoslužby konali v mieste na to určenom, teda svätom chráme," hovorí Michal Džugan, duchovný správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Strážskeho.

História Pravoslávnej cirkevnej obce v Strážskom je podobná desiatkam iných na východnom Slovensku. V roku 1950, keď v akcii P komunistická štátna moc zlikvidovala gréckokatolícku cirkev, pravoslávni veriaci, ktorí prešli z gréckokatolíckej cirkvi do pravoslávnej, dostali ich kostol postavený v 19. storočí.

Po obrodnom roku 1968, ktorý priniesol aj zrušenie zákazu gréckokatolíckeho náboženstva, bol chrám v spoločnom užívaní obidvoch skupín veriacich. V roku 1990 sa však už ľudia nedokázali dohodnúť a po nekonečných sporoch pravoslávni boli z kostola vyhostení. „Boli problémy s uhrádzaním prevádzkových nákladov. Nakoniec bol pravoslávnym veriacim znemožnený vstup do chrámu. Farská budova bola pridelená nám, kvôli tomu, že ju stavali už pravoslávni veriaci," tvrdí Džugan.

Nádej pre veriacich východného obradu v Strážskom svitla v roku 2002, keď im samospráva schválila prevod pozemku za symbolickú korunu pri hlavnej ceste smerom na Vranov nad Topľou. Hneď na to začali pripravovať výstavbu kostola a tohto roku by chceli dokončiť hrubú stavbu.

Džugan dúfa, že náklady, ktoré podľa rozpočtu projektu predstavujú 8 a pol milióna korún, sa im vďaka svojpomocnej výstavbe podarí znížiť na polovicu. „K dispozícii máme zhruba asi pol milióna, zvyšok sa budeme snažiť získať zo zbierok a od sponzorov," hovorí Džugan.

Výstavba chrámu zároveň umožní, aby farská budova mohla slúžiť iným potrebám. Už dnes sa priestory, kde sa nekonajú bohoslužby, využívajú pre potreby cirkevnej knižnice, pri sociálnej a charitatívnej činnosti, stretáva sa tam mládež v tzv. Cirkevnom klube, ktorý by sa mal v najbližšej dobe zmeniť na komunitné centrum.

Nový kostol bude jednoloďový, s formou baziliky so stredovekou kupolou na priesečníkoch dvoch elipsoidov, ktoré tvoria kríž. Na poschodí vo vstupnej časti sa zriadi aj knižnica a čitáreň.

Džugan pripomína, že ich zámerom je postaviť objekt, v ktorom by sa uplatňovali ekologické postupy a obnoviteľné zdroje energie. „Chceme tým prezentovať praktické spôsoby nášho záujmu o ochranu Božieho stvorenstva, ktoré sme dostali od Boha do daru a máme sa oňho starať," vysvetľuje Džugan. Podľa neho to zvlášť platí v Strážskom, kde je kvôli veľkej chemickej továrni mimoriadne znečistenie životného prostredia.

V Strážskom, ktoré je súčasťou michalovskej Pravoslávnej eparchie, sa k tomuto vierovyznaniu hlási 130 ľudí. Džugan verí, že po dokončení kostola ich bude viac.

Oba kaštiele stoja v parku neďaleko rieky Laborec. Spomedzi dvojice kostolov v Strážskom (dvojice v prípade, ak nerátame časť Krivošťany) patrí starší grékokatolíkom a pochádza z 18. storočia. Katolícky kostol postavili začiatkom 19.

Podobne ako v iných mestách na Slovensku, ani v Strážskom nechýba historický židovský cintorín.

V Strážskom boli postavené 4 pomníky venované padlým hrdinom 1. a 2 sv. vojny. Nachádzajú sa tu tri Národné kultúrne pamiatky- Rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, Rímskokatolícka fara a Pomník padlým hrdinom 1. sv.

V 15. storočí bolo Strážske súčasťou humenského panstva (vlastníkmi panstva boli vplyvní Drugethovci). Obyvatelia oboch dedín sa okrem poľnohospodárskeho zaoberali aj vinohradníctvom. Celé obdobie, ale predovšetkým 17. storočie bolo poznačené vojnovými konfliktami (boje o uhorský trón, protihabsburské povstania), následkom čoho dochádzalo k úbytku obyvateľstva. V polovici 16. storočia sa v oboch obciach ujala reformácia. Od konca 17. storočia sú už obe obce väčšinovo katolícke.

Oproti predchádzajúcemu predstavuje 18. storočie pokojné obdobie, v ktorom v oboch dedinách narastá počet obyvateľov prirodzeným prírastkom i migráciou zo severnejších oblasti najmä Zemplína a Šariša. Tým pribudli k rímskokatolíkom aj početní gréckokatolíci. Od druhej polovice 18. storočia sa v oboch obciach usídľuje židovské obyvateľstvo. V 18. storočí Strážske i Krivošťany využívali vlastné erby. Erb Strážskeho tvoril veterný mlyn.

V 18. storočí sa medzi najvýznamnejšie stavby v Strážskom zaradil barokový kaštieľ rodiny Okolicsányiovej (dodnes stojí v parku vľavo). Do kaštieľskeho areálu patrili hospodárske budovy a domy pánskych úradníkov či zamestnancov. V roku 1869 v tomto kaštieli býval statkár - gróf Alexander Tomáš Szirmay (1804 - ?) spolu s manželkou Otíliou Okolicsányiovou (1816, Strážske - 1870) a o ich pohodlie sa staralo 23 služobníkov. V kaštieli a v priľahlých budovách bolo dokopy 30 izieb, 5 predizieb, 3 siene, 2 kuchyne, 4 komory, 9 pivníc a 3 sklady. Uvedení manželia si v roku 1855 súdne adoptovali Alexandru Sztárayovú (1843 - 1914).

Alexandra Sztárayová - Szirmayová sa v roku 1865 vydala za grófa Imricha Széchényiho (1825-1898), c. k. komorníka a radcu. Keď bol vybudovaný nový kaštieľ (v dnešnom parku na pravej strane), starší objekt začal slúžiť na sociálne účely (po roku 1918 v tomto barokovom kaštieli istý čas sídlila vojenská posádka. Začiatkom 20. storočia dala grófka Alexandra Széchényiová postaviť v Strážskom nový kaštieľ, ktorý členovia rodiny nazývali „nový dom“. Išlo o secesnú jednoposchodovú budovu s tzv. francúzskou úpravou nádvoria, situovanú v udržiavanom parku.

V roku 1908 sa Alexandrin syn a dedič majetkov v Strážskom - gróf Ladislav Széchényi (1879 - 1938) zosobášili v New Yorku s Gladys Vanderbiltovou, ktorá pochádza z bohatej a vplyvnej finančnícko-priemyselnej rodiny. Ladislav a Gladys Széchényiovci bývali v „novom dome“ iba krátko. V roku 1908 sa im tu narodila dcéra Kornélia. Ladislavovi Széchényimu patril strážsky veľkostatok, aj s kaštieľom a ďalšími budovami, i v roku 1936. Gróf sa tu ale nezdržiaval, býval v Budapešti. Po úmrtí grófa Széchényiho v roku 1938 majetky zdedilo jeho 5 dcér (nový kaštieľ bol po roku 1945 skonfiškovaný a slúžil prevažne na školské účely. V súčasnosti je objekt opustený.

Obyvatelia obidvoch dedín sa živili najmä poľnohospodárstvom. Hospodársky význam Strážskeho sa v období vojnového Slovenského štátu zvýraznil výstavbou železničnej trate Prešov - Vranov nad Topľou - Strážske.

Prvá správa o Strážskom je v listine z roku 1337 o deľbe majetkov šľachticov z Michaloviec, ktorý patrila aj dedina Staré. Jej územie vtedy pretínala cesta, vedúca zo Strážskeho do Starého. V písomnostiach od 14. do 17. storočia sa Strážske vyskytuje pravidelne pod maďarským názvom Ewrmezew a jeho pravopisným obmenách v zmysle Strážne Pole.

Archeologické nálezy z chotárov Strážskeho či Krivoštian poznáme i z ďalších úsekov praveku a včasnej doby historickej a to mladšej doby kamennej, neskorej doby kamennej (i mohyly), z doby bronzovej, doby železnej i rímskej. Z mestskej časti Krivošťany, ktorá je archeologicky najvýznamnejšou polohou na území Strážskeho, pochádza z doby rímskej hromadný nález mincí, náhodne objavený ešte v polovici 19. storočia.

V polovici 16. storočia sa v oboch obciach ujala reformácia. Od konca 17. storočia sú už obe obce väčšinovo katolícke. Tým pribudli k rímskokatolíkom aj početní gréckokatolíci. Od druhej polovice 18. storočia sa v oboch obciach usídľuje židovské obyvateľstvo.

Centrum tvoria väčšinou paneláky a socialistické budovy, zachovali sa však i dva kostoly, historická fara a ako-tak aj novší széchenyiovský kaštieľ.

Prehľad vývoja náboženského zloženia obyvateľstva v Strážskom:

Panoráma mesta Strážske

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #strazske