Štrbská katolícka farnosť patrí medzi najstaršie v spišskej diecéze a jej história siaha až do roku 1222. Naopak, Farnosť Vysoké Tatry bola založená 1. júla 1943, čo ju v porovnaní s inými farnosťami robí pomerne mladou.
Poďme sa pozrieť na históriu a vývoj týchto dvoch významných farností.
Čo je farnosť?
Podľa cirkevného práva, konkrétne kánonu 515 §1, farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie. Tam sa rozvíja duchovný život, konajú sa cirkevné a liturgické zhromaždenia a účasťou na týchto sláveniach sa veriaci zveľaďujú v dare božej milosti.
Farnosť by sme mohli prirovnať k rodine. Vo farnosti, ktorej duchovným centrom je farský kostol, je dieťa pokrstené, vo farnosti pristupuje k prvému sv. prijímaniu a k ostatným sviatostiam, vo farnosti človek sa zúčastňuje na eucharistickej slávnosti…
Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti. Tak tomu bolo aj vo Vysokých Tatrách.
Farnosť Vysoké Tatry - od filiálky k samostatnej farnosti
Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom.
Túto farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák. Ako starostlivý pastier vedel posúdiť strategický význam tohto vysokohorského tatranského prostredia pre cirkev. Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského, alebo dedinského prostredia. Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí prichádzajúcich do Vysokých Tatier sú rekreanti a turisti, ktorí hľadajú v krásach tatranskej prírody odpočinok. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do Tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci, alebo hotelieri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení.
Táto skutočnosť si vyžaduje špecifický prístup v aj dušpastierskej práci. Ľudia, ktorí tu prichádzajú majú predovšetkým čas, sú vytrhnutí z denného domáceho zhonu a môžu regenerovať svoje duševné sily v oáze pokoja a vnútorného uzobrania. Človek je tu napokon prístupnejší pre tie hodnoty ducha, na ktoré možno v domácom prostredí si nedokáže nájsť čas.
Táto myšlienka kolegiality všetkých tatranských lokalít je vyjadrená symbolicky v novom kostole v Novom Smokovci, kde sú umiestnené na prednej časti chóru erby všetkých tatranských osád, ktoré tvoria našu farnosť.
Vývoj a rekonštrukcie kostolov vo farnosti Vysoké Tatry
Farnosť za 60 rokov dozrela. Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať.
Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. V kostole v Tatranskej Lomnici dal urobiť obraz Panny Márie, nové liturgické zariadenie, nové stoličky a pod.
Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel. Bola to ponormalizačná doba, ktorá cirkvi nepriala a preto bola práca kňaza veľmi sťažená, lebo bol pod neustálou kontrolou štátnych úradníkov a na každú aj malú vec potreboval tzv. štátny súhlas od referenta pre cirkevné otázky na okresnom úrade. Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku.
V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970. Vtedy sa totiž urobilo narýchlo len to najnutnejšie, pretože práce na prestavbe boli ukončené zákazom štátnej moci. Tu však znovu nastali problémy. Napriek prísľubom nebola povolená prístavba vežičky a tak boli urobené len opravy ako fixácia múrov, nové okná, dvere a pod.
Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.
Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou.
Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons.
Týmto aktom slávnostnej posviacky nového farského kostola sa farnosť prejavila ako zrelá a životaschopná ustanovizeň, ktorá má perspektívu. Cirkevné spoločenstvo združené vo farnosti je živým organizmom, ktoré je schopné sa rozvíjať a napredovať.
Vysoké Tatry (dokument)
Štrbská katolícka farnosť
Štrbská katolícka farnosť je jednou z najstarších v spišskej diecéze. Datuje sa od roku 1222.
Interiér kostola v Štrbe
- Oltár hlavný sv. Ondreja apoštola - neskorobarokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry obraz sv. Ondreja. Po stranách plastiky sv. Júda a Šimona. V nadstavci obraz sv.
- Oltár bočný s. Jozefa - barokový z polovice 18. storočia - drevorezba. V strede plastika sv. Jozefa. V strede nadstavca obraz sv. Anny, po stranách plastiky sv. Petra a Pavla.
- Oltár bočný sv. Jána Nepomuckého - barokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry v nike reliéfna scéna s.
- Kazateľnica - rokoková z 2. polovice 18. storočia. Na okrúhlom rečništi členenom volútami postavy štyroch evanjelistov.
Starší gotický kostol bol v Štrbe (zrúcali ho roku1848).
História kostola v Štrbe - fakty a dohady
Z iniciatívy Bohumíra a jeho synov postavili v Štrbe kostol, ktorého výstavbu povolil spišský prepošt Mutimír (1264-1284). Vznik prvého štrbského kostola teda spadá do 70.- 80. rokov 13. stor. Najstaršia správa o jestvujúcom kostole sv.
Súpis pamiatok na Slovensku v treťom zväzku uvádza, že kostol svätého Ondreja v Štrbe bol postavený už v roku 1222. Profesor Uličný takúto možnosť vylúčil, ale súčasne pripustil, že mohol byť postavený v 70.-80. rokoch 13. stor. To sú všetky zmienky o štrbskom kostole, ktoré sa nám zatiaľ podarilo nájsť. Niektoré nás vedú do prvej tretiny 13. stor., čiže takmer 60 rokov pred rok 1280, oficiálne považovaný za rok založenia obce Štrba.
Vynára sa otázka, do akej miery si môžeme byť istí týmto starším vročením. Najstaršie pramene ktoré ho uvádzajú (a o ktoré sa zrejme opierajú novšie pramene), sú zápisnice z kanonických vizitácií odvolávajúce sa na zápisnice predchádzajúce. Tieto boli povinné až po Tridentskom koncile (po roku 1560). V Štrbe sa odvolávajú na nápis na stene veže, na záznamy roztrúsené v starých matrikách a na poznámky na oltároch. Tiež na ústnu tradíciu. Nie sú to údaje, ktoré by sa nedali spochybniť, ale presnejšie nemáme.
Treba však vziať do úvahy aj fakt, že počiatky mnohých vizitovaných kostolov komisie ani neskúmali a nepodchycovali pre nedostatok archívneho materiálu a nejasnosti v tradícii.
Farnosť Važec
Važec pred rokom 1949 nebol samostatnou farnosťou, ale filiálkou farnosti Štrba. Omše bývali väčšinou len každú druhú nedeľu, a slúžievali ich kňazi pôsobiaci v Štrbe. V nedeľu, keď omša nebola, schádzali sa veriaci v kostole, kde spevom, modlitbami a čítaním Božieho slova oslavovali Pána. V niektoré sviatky svätú omšu chodili vysluhovať aj rehoľníci z okolia.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Važec po osamostatnení
Po osamostatnení vo farnosti pôsobili kňazi:
- 1. júl 1949 -16. máj 1985 - vdp. Ján Ďurka Silan zo Sily (kvôli zdravotným problémom mu v rokoch 1978-85 vypomáhal pán farár z Východnej vdp. Ján Kováč)
- 1. júl 1985 - máj 1987 - vdp. Peter Paluga z Dolného Kubína
- Do vymenovania nového správcu farnosti sv. omše a sviatosti vysluhoval štrbský pán farár vdp. Gejza Findura
- 1. október 1987 - 31. január 1990 - páter Andrej Osvald SJ z Lackovej
- 1. február 1990 - 30. jún 1998 - Mgr. Jozef Dzurek z Trstenej
- 1. júl 1998 - 30. jún 2001 - Mgr. Martin Jurči z Tvrdošína
- 1. júl 2001 - 30. jún 2007 - Mgr. Ing. Andrej Legutký zo Svitu, počas jeho pobytu vo Važci vzniklo Diecézneho pastoračného centra Premeny, ktorého prvým duchovným správcom sa stal ThDr. PhDr. Ján Buc PhD.
- 1. júl 2007 - 30. jún 2012 - ThDr. Vladimír Dzurenda PhD. zo Spišskej Novej Vsi (od augusta 2010 necelý rok mu vypomáhal Mgr. Ľubomír Zavacký, od 1. júla 2011 vo funkcii kaplána vo farnosti pôsobil Mgr. Cyril Hamrák)
- 1. júl 2012 - 09. júl 2013 - Mgr. Marek Uličný z Levoče
- 10. júl 2013 biskupom Štefanom Sečkom bol menovaný do funkcie duchovného správcu farnosti Mgr. Cyril Hamrák z Markušoviec (Mgr. Marek Uličný ako predseda komisie pre mládež sa stal duchovným správcom Diecézneho pastoračného centra Premeny)
- 8. Júl 2015 - 3. júl 2023 Mgr. Roman Šemrák zo Spišskej Novej Vsi menovaný za farského administrátora farnosti
- 1. jula 2018 - Mgr. Ľuboš Laškoty vymenovaný za duchovného správcu Diecézneho pastoračného centra Premeny vo Važci
- 9. júla 2019 - Mgr. Matúš Reiner, duchovný správca pre pastoráciu detí a mládeže v Spišskej diecéze
- 4. júla 2023 - Mgr. , Ing. Štefan Bocko, PhD, menovaný za farského administrátora farnosti
- 15. júl 2024 - Mgr., Ing. Štefan Bocko, PhD, menovaný za duchovného správcu Diecezného pastoračného centra Premeny vo Važci a riaditeľa Centra pastorácie mládeže v rámci nového Diecezného úradu pre evanjelizáciu a apoštolát v Spišskej diecéze.
- 15. júl 2024 - Mgr. Dominik Jamrich, menovaný za farára farnosti Važec
Kostolníci
- Pred vznikom farnosti - Matej Goč, syn Ondrej.
- Po vzniku pokračoval vo funkcii Ondrej Goč, potom nastúpil jeho syn Ondrej, ďalej nasledoval Ondrejov bratranec Michal Goč (zo zdravotných dôvodov odstúpil pred príchodom pátra Osvalda), od roku 1987 do konca roku 1997 kostolníčil Matej Šingliar, od roku 1998 funkciu zastáva Michalov vnuk Viliam Goč.
Organisti - kantori
- učiteľ Jozef Bejda, po vojne do roku 1953 učiteľka Valéria Krúpová, potom jej švagriná Mária Bučanská, od roku 1979 Bučanskej bratranec Ing. Ján Goč - 1. 10. 2018 - Kantor l Peter Bartek
Po príchode Janka Silana na faru dostal od štrbského pána farára Ladislava Šterbu tri matriky. Prvá (roky 1784 - 1884) a časť druhej (roky 1885 - 1895) boli poštátnené a prenesené na MNV vo Važci. Zápisnica č. 22/1950 zo dňa 5. januára 1950 je v tunajšom archíve pod číslom 1a/1950.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #strba