História Rímskokatolíckej cirkvi vo farnosti Terňa

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev.

V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovanie sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Otázkou však zostáva: „Je možné nájsť zápisy o vysluhovaní sviatostí Hermanovčanom pred rokom 1772?“ Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. storočí.

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str. Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Náboženská mapa Slovenska 2021

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896. Opäť však nasleduje otázka: Viedla sa v Jarovniciach evidencia krstov, sobášov alebo pohrebov aj pred rokom 1750? Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Po tom, čo sa v Uhorsku rozšírili reformačné myšlienky, prišiel evanjelický kazateľ aj do Jarovníc. Pôsobil tu s prestávkami od 90. rokov 16. stor. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce. Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala. V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Hanušovce nad Topľou: Bystré, Ďurďoš, Hermanovce n. Chabžany: Budimír, Janovík, Seniakovce (od r. Lipany: kanonická vizitácia z obce Lipany sa nezachovala. (podľa matriky vedenej od r.

Matriky v Štátnom archíve v Prešove

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Ako sa dozvedáme z diela Dejiny osídlenia Šariša od prof. PhDr. Ferdinanda Uličného, DrSc., na mošurovský majetok sa vzťahuje listina údajne kráľa Bela IV. z roku 1259 o darovaní (časti) ternianskeho majetku istému Adamovi, pochádzajúcemu z Poľska. Listina je však falzom zo začiatku 14. storočia. Spoľahlivé informácie o tejto dedine sú až v listine kráľa Žigmunda z roku 1405. V listinách z 15. a 16. stor. Renesančný kaštieľ z pol. 17. stor. po 2. Kostol sv. Joachima a sv. Barokový kostol bol postavený roku 1725. V roku 1730 po požiari bol rekonštruovaný, začiatkom 19. storočia opravený a klasicisticky prefasádovaný. Hlavný oltár je z roku 1720 - 1730 s novším obrazom sv. Anny s Pannou Máriou a uprostred s malým Ježiškom. Na sklonku 20. stor. bol kostol reštaurovaný a rozšírený. V jubilejnom roku 2000 bol renovovaný hlavný oltár a pri kostole bola vybudovaná kaplnka Panny Márie Lurdskej. Dňa 20. 7. 2000 Msgr. Alojz Tkáč, košický arcibiskup - metropolita konsekroval obnovený kostol sv. Joachima a sv. Veriaci z Mošurova, z vďaky, že prežili veľké nebezpečie v 2. svetovej vojne, v roku 1988 začali na mieste polozbúranej kaplnky sv.

Z diela Dejiny osídlenia Šariša od historika F. Uličného sa dozvedáme, že v roku 1310 došlo k výmene majetku Terne, susediaceho s majetkom Babinho Potoka. Pri deľbe dedičných majetkov zemanov Tekulovcov v roku 1334 severná časť dediny pripadla Mikulášovi a synom Pavla, kým jeho bratovi Andrejovi pripadla južná časť. Zemania sa tu usadili a názov dediny využívali v prídomku. V roku 1548 v Babinom Potoku bolo 5 kúrií. Koncom 16. storočia tu poddaní bývali v 18 domoch. V stredoveku bol Babin Potok samostatnou farnosťou. Pôvodný kostol sa nezachoval. Až v roku 1990 Svätý Otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň kostola svätej Alžbety pre Babin Potok. Pozemok na výstavbu kostola darovali Mária Koscelníkova rod. Vertáľová a František Koscelník. V čase jeho výstavby obec mala iba 66 obyvateľov. Stavba kostola bola financovaná v prevažnej miere z milodarov veriacich Babinho Potoka a celej ternianskej farnosti, ako aj z príspevkov iných dobrodincov. Konsekráciu kostola sv. Alžbety Uhorskej vykonal dňa 28.5.1995 Msgr.

K farnosti Terňa bola pričlenená aj filiálka Sedikart. Toto priradenie spôsobovalo veriacim problémy, ako o tom svedčí list napísaný 15. júna 1864 obyvateľmi Sedikartu a opatrený obecnou pečaťou. List pre biskupa: „S tuto našu poniženu maľučku prosbu pristupujeme ku jejich Otcovskej radi obec a filial Sedikert menovani pod fari Terňanskej to jest: společne všecki obyvateľe utikame se všecki zluboku poniženoscu. 1. Farská expozitúra bola zriadená v roku 1934 a ešte v roku 1933 Capelania localis. Nová farská budova sa začala stavať v roku 1955, dokončená bola v roku 1957. Bolo to v čase pôsobenia vdp. Rozhodnutím Biskupského úradu v Košiciach bola v roku 1961 bývala filiálka farnosti Nižná Šebastová - Fintice priradená k farnosti Záhradné. V rokoch 1967 až 1970 bol svojpomocne v strede našej obce postavený nový a priestranný kostol rozmerov 41,7m x 17m, ktorý svojou veľkosťou pripomína baziliku. Veža má výšku cca 28 m. 21. Až do roku 1970 bol farským kostolom náš starobylý chrám sv. Štefana, prvého mučeníka, ktorý už kapacitne nepostačoval a preto veriaci za pôsobenia pána dekana Jána Macka - Družbackého sa rozhodli postaviť nový a väčší chrám, ktorý by bol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. V nedeľu 20. septembra 1970 bol požehnaný nový farský kostol v Záhradnom za obrovského množstva veriacich. Požehnanie vykonal pápežský prelát Ján Onderúv, vtedajší administrátor v Prešove. Slávnostným kazateľom bol prof. ThDr. V nedeľu 8. mája 2005 sa uskutočnila konsekrácia farského kostola. Kostol konsekroval Mons. Sväté misie po 70-tich rokoch sa konali v dňoch 2. - 10. V roku 2019 náš farský kostol získal relikvie sv. Tomáša Akvinského, sv. Šarbela, sv. Gemmy a sv. Marka, Melichara a Štefana, kňazov a košických mučeníkov a v roku 2020 aj relikviu zo Svätého KRÍŽA, na ktorom zomrel Náš Pán Ježiš Kristus a relikviu sv. V roku 2020 sme si pripomenuli 50.

PREPIS FARSKEJ KRONIKY od r. filiálny kostol sv. Joachima a sv.

Vdp. Vysviacka: v roku 2001 v Dóme sv. Pôsobiská: 2001 Sabinov, 2005 Prešov (Farnosť Krista Kráľa - Sekčov), 2006 Košice (Dóm sv. Alžbety), 2007 Prešov - Sekčov, 2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2010 Trhovište; 2015 Košice - Dóm; 2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Vysviacka: v roku 2009 v Dóme sv. Vdp. Mgr. Vysviacka: v roku 2009 v Dóme sv. Pôsobiská: 2009-2011 farnosť Tibava; 2011-2014 farnosť Kráľovnej pokoja v Košiciach; 2014-2018 Svidník; 2018-2021 Raslavice; 2021 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2018 Farnosť Svätej rodiny v Košiciach; 2019 - Farnosť Krista Kráľa na prešovskom sídlisku Sekčov; 2024 Bardejov - sv. Mons. Pôsobiská: 1981 Stropkov, 1985 Humenné a Bardejov, 1986 Košice - Kráľovnej Pokoja, 1988 Vranov nad Topľou, 1988 Trebišov, 1989 Kechnec, 1990 Veľký Šariš, 2004-2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2008 Jenkovce; 2011 Košice - Dóm; 2015 Stropkov; 2017-2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 1999 Ruskov, 2001 Prešov - sv. Mikuláša, 2002 Terňa, 2004 Trebišov, 2006 Nižný Žipov, 2011 Skrabské, 2015 Bystré, 2019-2021 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2014 Valaliky; 2016-2021 Bardejov - sv. Vdp. Pôsobiská: 1976 Humenné, 1977 Sečovce, 1979 Hažlín, 1982 Giraltovce, 1990 Trebišov, 1992 Nitra, 1994 Strážnica, 1997 Trenčín, 2009-2023 Bardejov - sv. Rímskokatolícka farnosť sv. Egídia v Bardejove si ukladá súbory cookies, ktoré pomáhajú k správnemu fungovaniu tejto webovej stránky farnosti. Kliknutím na „Prijať všetko“ súhlasíte s používaním VŠETKÝCH súborov cookie. Môžete však navštíviť „Nastavenia súborov cookie“ a poskytnúť kontrolovaný súhlas.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #terna