Štrbská katolícka farnosť je jednou z najstarších v spišskej diecéze. Datuje sa od roku 1222. V starých schematizmoch sa volá Antiqua parochia starobylá farnosť. Vznik prvého štrbského kostola teda spadá do 70.- 80. rokov 13. stor. Najstaršia správa o jestvujúcom kostole sv. Ondreja apoštola pochádza z 18. storočia.
Kostol sv. Ondreja v Štrbe
Niektoré zmienky nás vedú do prvej tretiny 13. stor., čiže takmer 60 rokov pred rok 1280, oficiálne považovaný za rok založenia obce Štrba. Vynára sa otázka, do akej miery si môžeme byť istí týmto starším vročením.
História a zmienky o farnosti
- 1222: Podľa vizitácie údajne spoločná farnosť Važca a Štrby so zachovávaním slovienskej liturgie až do 15. storočia.
- 1264-1284: Z iniciatívy Bohumíra a jeho synov postavili v Štrbe kostol, ktorého výstavbu povolil spišský prepošt Mutimír.
- 1731: Kanonická vizitácia uvádza, že kostol bol vysvätený.
Rokoková kazateľnica pochádza z 2. polovice 18. storočia. Na okrúhlom rečništi členenom volútami sa nachádzajú postavy štyroch evanjelistov.
Kazateľnica v kostole sv. Ondreja v Štrbe
Interiér kostola
- Oltár hlavný sv. Ondreja apoštola - neskorobarokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry obraz sv. Ondreja. Po stranách plastiky sv. Júda a Šimona. V nadstavci obraz sv.
- Oltár bočný s. Jozefa - barokový z polovice 18. storočia - drevorezba. V strede plastika sv. Jozefa. V strede nadstavca obraz sv. Anny, po stranách plastiky sv. Petra a Pavla.
- Oltár bočný sv. Jána Nepomuckého - barokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry v nike reliéfna scéna s.
Starší gotický kostol bol v Štrbe (zrúcali ho roku1848).
Farnosť Vysoké Tatry bola založená 1. júla 1943. V porovnaní s inými farnosťami je pomerne mladá. Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie.
Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti. Tak tomu bolo aj vo Vysokých Tatrách. Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici.
Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom. Táto myšlienka kolegiality všetkých tatranských lokalít je vyjadrená symbolicky v novom kostole v Novom Smokovci, kde sú umiestnené na prednej časti chóru erby všetkých tatranských osád, ktoré tvoria našu farnosť. Farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák.
Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením.
Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel. Bola to ponormalizačná doba, ktorá cirkvi nepriala a preto bola práca kňaza veľmi sťažená, lebo bol pod neustálou kontrolou štátnych úradníkov a na každú aj malú vec potreboval tzv. štátny súhlas od referenta pre cirkevné otázky na okresnom úrade. Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku. V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970.
Napriek prísľubom nebola povolená prístavba vežičky a tak boli urobené len opravy ako fixácia múrov, nové okná, dvere a pod. Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.
Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou. Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons.
Týmto aktom slávnostnej posviacky nového farského kostola sa farnosť prejavila ako zrelá a životaschopná ustanovizeň, ktorá má perspektívu. Cirkevné spoločenstvo združené vo farnosti je živým organizmom, ktoré je schopné sa rozvíjať a napredovať.