Rímskokatolícka cirkev a história obce Kružlov

Obec Kružlov, nachádzajúca sa na východnom Slovensku, má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s rímskokatolíckou cirkvou a ďalšími náboženskými tradíciami. Táto oblasť prešla mnohými zmenami a udalosťami, ktoré formovali jej kultúru a spoločnosť.

Názov obce Kružlov nepochybne končí v priezvisku, resp. prezývke prvého miestneho šoltýsa. Pôvodné sídlisko vybudovali usadlíci na čele so šoltýsom podľa zákupného práva v prvých desaťročiach 15. storočia na majetku panstva Hrádok. Feudálnymi pánmi obce boli v 15. storočí šľachtici z Perína a v 16. storočí šľachtici z Torysy a Forgáčovci.

Koncom 16. storočia patril Kružlov k stredne veľkým dedinám. Mal takmer výlučne poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. V roku 1711 sa obec útekom poddaných takmer vyľudnila. V roku 1787 mala obec 41 domov a 352 obyvateľov, v roku 1828 - 68 domov a 513 obyvateľov a v roku 1932 už 103 domov a 755 obyvateľov. Počet obyvateľov obce vzrástol najmä po II. svetovej vojne.

Ďalšia zmienka o Kurove je v latinskej listine z roku 1332, v ktorej sa uvádza, že v Kurovskom kostole bol v tomto roku farárom Jeroným („Jermus sacerdos Curo“) a ten odovzdával desiatok zo svojich farských príjmov pápežskej stolici. Na základe toho údaja je možne predpokladať, že obec, ktorá v roku 1332 mala kostol s farárom, existovala už pred týmto dátom, každopádne dvanástom, možno aj jedenástom storočí. Obec patrila Šarišskému panstvu.

Ďalšiu správu o Kurove, už ako kráľovskej dedine nachádzame v roku 1338. V tomto roku kráľ Karol Róbert daroval opustený kráľovský les „Malcov“ zo 100 usadlosťami a susediaci s kráľovskou dedinou Kurov („nostre Curo“) šľachticovi Bartolomejovi, synovi Pangráca z Polianoviec na Spiši. Koncom pätnásteho storočia získali Kurov Cudarovci a pričlenili ho k panstvu Makovica, ktoré získali v roku 1364. Táto dedina platila v roku 1427 daň od 30 port (orekov). V roku 1490 mal Kurov až 65 sedliackych usadlostí. Bola to piata najpočetnejšia v zborovskom a kurimskom obvode Makovického panstva.

Po páde poľských vojsk na územie východného Slovenska sa v rokoch 1490 - 92 Kurov takmer vyľudnil. Poľské vojsko Jána Albrechta (Olbrachta) obliehajúce Bardejov, spustošilo dedinu Kurov tak, že zo 65 sedliackych usadlostí zostalo v roku 1492 iba 8, pričom z týchto ôsmich boli obývané iba štyri. V roku 1548 platil daň iba od jednej porty, v roku 1567 od 4-8 domácností, v roku 1588 od troch. V tom istom roku sa v štatistikách Kurova uvádza 3-6 železiarskych domácností, t.j. príslušníkov najchudobnejšej vrstvy poddaného roľníckeho obyvateľstva.

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu

Klasicistický kostol s retardovanými barokovými prvkami postavený v roku 1841. Menšia sakrálna stavba so strešnou vežičkou nad trojhranným štítom priečelia. Presbytérium rovno uzavreté je kryté českou plackou, v lodi sú pruské klenby. Na juhovýchodnom nároží kostola sú oporné piliere.

Hlavný oltár je klasicistický so starším rokokovým tabernákulom, v strede stĺpovej architektúry má obraz sv. Šimona a Júdu zo 40. rokov 19. storočia. Bočný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom Panny Márie a rokajovými bočnými ušnicami. Bočný oltár sv. Vojtecha je barokový z čias okolo roku 1700, socha biskupa v stĺpovej architektúre, zdobenej akantmi. Kazateľnica je neorokoková v romantickom prepise z čias okolo roku 1850. Gotická socha Panny Márie s Ježiškom je z konca 14. storočia. Triptych Poslednej večere a triptych Navštívenia Panny Márie od ľudového maliara z obdobia okolo roku 1700.

Treba pripomenúť, že už v 17. storočí mal Kurov dva kostoly: rímsko-katolícky, ktorý bol murovaný a dodnes sa z neho zachovala socha Panny Márie z poslednej tretiny 12. storočia, druhý kostol - pravoslávny (neskôr grécko-katolícky, bol z dreva, z ktorého sa zachovala ikona veľkňaza Árona, Mojžišovho brata, datovaná z roku 1654. Bola umiestnená na diakonských (bočných) dverách ikonostasu.

Gréckokatolícky chrám Ochrany Panny Márie

V hornej časti obce sa nachádza gréckokatolícky chrám Ochrany Panny Márie, ktorý bol v r. 1822 postavený z kameňa a pokrytý šindľami. 20.10.1822 ho posvätil o. prza pôsobenia o. Jána Halíka. O tom svedčil latinský nápis na oltári pod plachtou. Chrám je klasicistického štýlu s barokovými prvkami, svätyna s pruskými klenbami. Patrónom chrámu bol Forgaus de Chymes at Gais. V roku 1899 bola prevedená generálna oprava, kedy bol postavený nový oltár a ikonostas. Na veži boli zabudované tri nové zvony.

V 1.svetovej vojne boli dva z nich skonfiškované armádou a použité na muníciu. V r. 1923 s pomocou občanov, žijúcich v USA , boli zakúpené a nainštalované dva nové zvony. Ďalšie opravy boli vykonané v r. 1977. Rekonštrukciou v r. Na chrámový sviatok dňa 16.októbra 1977 ju posvätil Dr. Pri ceste, vedľa chrámu, stojí kaplnka sv. Mikuláša, postavená v roku 1905. Ďalšia kaplnka - Nanebovstúpenia Pána - je na cintoríne. V obci bol kedysi drevený chrám. Stál v terajšej farskej záhrade - južne od farskej budovy. Na mieste, kde stál oltár, je zakopaný veľký kameň - ako náhrobok. Na mieste, kde bol vchod do chrámu, stojí drevený kríž. V r. 1764 prišiel na gréckokatolícku faru o.

Farská budova

V obci Kružlov bola farská budova drevená a veľmi chatrná. Občania z filiálok Kružlov, Krivé a Bogliarka dali v roku 1936 postaviť novú faru z tehál a strechu pokryli eternitom.

Rímskokatolícky kostol v Kružlovskej Hute

Rímskokatolícky kostol v Kružlovskej Hute bol postavený v rokoch 1947 - 1952. Bol dostavaný v roku 1950. Patrónom stavby bol p. Iniciátorom a budovateľom bol miestny občan Anton Sitarčik (1884 - 1968). Výstavbou splnil sľub za záchranu svojho života, ktorý dal na sklonku 2. svetovej vojny, keď sa ocitol v pohorí miestnych lesov v ohnisku dopadajúcich delostreleckých granátov v prebiehajúcom partizánskom boji. Stal na okraji života a smrti. Prosil o záchranu za cenu postavenia kostola. Prežil a nezabudol.

Po skončení svetovej vojny a vybavenia formalít začal so stavbou v roku 1947. Stavba prebiehala s ťažkosťami. V tom čase sa uprednostňovala výstavba vojnou zničených miest a objektov. Finančné prostriedky boli získavané zo zbierok, ktoré boli niekoľko krát opakované. V roku 1952 bol kostol dostavaný a dňa 13.júla 2002 bola predvedená rozsiahla obnova interiéru kostola podľa požiadavok k obnovenej liturgii. Práce na obnove zriadil Ing. arch. Marián Sitarčik vnuk iniciátora výstavby. Po prevedenej obnove bol kostol 4.8.2002 slávnostne konsekrovaný. V priebehu rokov 2011-2012 bola prevedená náročná obnova a úprava cesty do kostola položením zámkovej dlažby. Pri jej okraji je jaskyňa Panny Márie Fatimskej. Kostol je postavený v peknom prostredí na okraji lesa.

Kostol je postavený z tehál a zakrytý hliníkovým plechom. Patričné prostriedky boli použité z milodarov veriacich z celého Východoslovenského kraja.

Skláreň Mária Dolina

Je dominantom Kružloveskej Huty, v ktorej v roku 1950 bola ukončená výroba skla v sklárni MÁRIA DOLINA, v ktorej miestny sklári v pote tvári zarábali na každodenný chlieb svojich rodín. Pred r. 1903 v tunajšej Kružlovskej Hute boli hámre, kde sa spracovala železná ruda. V r. 1903 tieto hámre prevzal do prenájmu na 18 rokov Teodor Pausz - obchodník so sklom z Košíc.

Spomínaný obchodník vybudoval nový sklársky závod, v ktorom sa vyrábalo fúkané sklo, flaše, demižóny a všetky druhy pohárov. Teodor Pausz bol majiteľom Krížanskej a Livovskej sklárne. V Kružloveskej Hute bola skláreň postavená na 12 perníc. V spomínanom období v nej pracovalo 60 robotníkov. V roku 1921 sa skláreň rozpadla a sklári ostali bez práce do r. 1924. V tomto roku prevzali závod do prenájmu páni Teplický a Kilinger, kde v spomínanej výrobe pokračoval až do r. 1933.

Od roku 1933 do r. 1936 prevzalo skláreň družstvo a každý člen družstva musel zložiť kauciu od 500 do 1000 Kčs. Skláreň viedli páni Kiselý a Záhradník, v spomínanej výrobe pokračovali aj naďalej a v r. 1938 vyrábali už aj farebné a brúsené sklo. V tomto období mali dobré hospodárske výsledky, čím sa zvýšila životná úroveň sklárov. V r. 1950 skláreň v Kružlovskej Hute bola zrušená a oddelimitovaná do sklárne Lednické Rovne a Podebrad. Sklári znova ostali bez práce, niektorí odišli s delimitáciou a časť sa zamestnala na píle.

Kovoslužba Bratislava a PILOIMPREGNA

V roku 1954 bol v Kružlovskej Hute otvorený nový závod. V tejto oblasti sa už tradične sústreďovalo robotníctvo a nachádzalo pracovnú príležitosť jednak v súkromných tehelniach, píle a hlavne v sklárni, ktorá bola hlavným zdrojom príjmov pre obyvateľstvo. Bol založený strojársky závod pod názvom Kovoslužba Bratislava. Druhým priemyselným závodom v Kružlovskej Hute bol závod PILOIMPREGNA. Tento závod začal budovať p. Viktor Vichr. Podľa záznamov, prví pracovníci boli českej národnosti.

V začiatkoch bol výrobný program rôznorodý. Vyrábali sa v prevažnej miere: - kuchynské potreby (váhy, dosky na cesto, dosky na mäso), drevený záhradný nábytok, školské potreby, rysovacie dosky, lineáre, galantérny drevený tovar ako gombičky, cievky na nite, metre a pod. Výrobný program nebol stabilný. Menil sa v priebehu roka niekoľkokrát. Bol závislý na odbyte a preto ho majiteľ musel meniť a upravovať podľa dopytu na trhu.

Prvá a Druhá svetová vojna

Prvá svetová vojna vypukla roku 1914, v ktorej bojovalo Rakúsko - - Uhorsko s Ruskom. Z našej obce v tejto vojne bolo narukovaných 75 chlapov a v Rusku padlo 9 chlapov.

Druhá svetová vojna - Dňa 29. 8. 1944 vypuklo SNP v centre Banskej Bystrice a celého Slovenska. Slovenská armáda sa obrátila proti Nemcom a za pomoci sovietskych a našich partizánov bojovali až do príchodu Sovietskej armády. V SNP posádky Trebišovská, Humenská a Bardejovská odišli do lesov smerom Kríže, Livov s celou výzbrojou a výstrojom. V júni 1943 na Krížoch a Livove sa objavili prví sovietski a naši partizáni pod názvom ČAPAJEV.

Pred príchodom Sovietskej armády Nemci zamínovali úsek medzi Kružlovom a Kružlovskou Hutou s protitankovými a pechotnými mínami od cesty zdravotného strediska po Hinčarkov breh v šírke 200 m. Celú noc 3. a 4. 8. 1944 ostreľovali Nemci obce Kružlovská Huta a Kružlov. Občania boli ukrytí po pivniciach. Ráno 4. 8. 1944 o 8.00 hod. začala útočiť pechota, mínomety a tanky v sile jedného práporu v smere Kružlov a Livov. Partizáni a sovietski vojaci mali len pechotné zbrane a jeden mínomet. Pri útoku zahynulo 5 civilistov, z toho 3 deti. Po streľbe na obec Kružlov nemecké vojská postupovali smerom k obci Kríže. Chránili sa tým, že pred sebou viedli niekoľkých chlapov z obce Kružlov.

Po ústupe z obce Kružlov Nemci zapálili obec, kde pri požiari vyhorelo 11 domov. Nemecké vojská, aby posilnili svoje postavenie, začali kopať opevnenia a to smerom od Bogliarky cez Kružlov, Gerlachov až po obec Krynica v Poľsku. Nemci sa zdržiavali v našej obci od povstania až do príchodu Sovietskej armády. Z obce odišli v noci z 18. na 19.1.1945 ráno o 4.00 hod. Po skončení II. sv. vojny obec Kružlov postihla bieda a hlad, nebolo možné nič kúpiť, potraviny, šatstvo ani obuv. V r. 1946 nastal lístkový systém, každý občan dostal prídel lístkov na jeden mesiac na múku, cukor a mäso. 4.8.1932 - búrka s ľadovcom - ľadovec o veľkosti husieho vajca.

Školstvo

V roku 1902 bola v obci Kružlov postavená svojpomocne Obecná gréckokatolícka škola. V tejto škole sa vyučovali žiaci od prvého až ôsmeho ročníka v slovenskom a ruskom jazyku, vyučovalo sa v dvojsmennej prevádzke. V roku 1934 bola svojpomocne postavená škola aj v Kružlovskej Hute.

Prvým kurovským učiteľom („dakom“), meno ktorého sa zachovalo v historických dokumentoch, bol Salamon Savko. Pôsobil v Kurove do roku 1794. Jeho hlavnou úlohou bolo kantorovanie v kostole a učenie detí základným cirkevným modlitbám. Mal však jednu neresť - obľuboval alkohol, a z toho dôvodu zanedbával svoje povinnosti. Miestny farár lazar Kozakovic 26. júna 1794 naňho napísal sťažnosť samotnému biskupovi Bradácovi do Mukaceva. Táto sťažnosť, písaná cirkevno - slovansky s prímesou kurovského nárečia sa dodnes zachovala v Štátnom archíve v Prešove a je to najstaršia písomná správa priamo z Kurova.

V miestnej kronike sa ako prvý učiteľ spomína istý Vojtaško. Po jeho smrti školu prevzal Futko. Pravdepodobne, počas pôsobenia Dobrjanského, obec postavila poniže kostola drevenú školu. Jediným zariadením bol Stôl a stolička pre učiteľa. Žiaci navštevovali školu iba v zimných mesiacoch (v lete pásli dobytok a husi), sedeli na hlinenej podlahe, knihy a zošity a nemali. Mechanicky opakovali za učiteľom predpísané modlitby, abecedu a pocty. Do sedemdesiatych rokov 19. storočia cirkevnoslovansky a rusínsky, neskôr maďarsky. Po Futkovej smrti bol miestnym učiteľom Simko, ktorý pôsobil v obci 25 rokov. Dal postaviť novú drevenú školu s jednoduchým zariadením - lavicami.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #kruzlov