Návštevníkov mesta určite zaujmú architektonické a kultúrne pamiatky, ale aj archeologické náleziská. Jednou z obcí, ktorá sa môže pochváliť kusom peknej prírody je Bánov. Pýchou obce je Areál zdravia, ktorý zahŕňa Športový areál a priľahlú Sihoť, kde nájdeme vodu i zeleň. Spojovacím prvkom týchto dvoch častí je mŕtve rameno rieky Nitra. Lokalita obce potvrdzuje staré známe: "... aj rovina má svoje čaro".
Obec Cabaj - Čápor patrí počtom obyvateľov medzi najväčšie obce v okrese Nitra. Tvoria ju dve katastrálne územia, ktoré boli v minulosti niekoľkokrát rozdelené a následne spojené. Z historických zaujímavostí je potrebné spomenúť barokovo-klasicistický kaštieľ rodiny Wagnerovcov z konca 18. storočia a dva rímskokatolícke kostoly. Obec je zaujímavá lokalitou vinohradov, kde zvláštnosťou sú viničné domčeky. Pre návštevníkov turistiky odporúčame prechádzky k vodným plochám, ako je rybník, štrkovisko a mŕtve rameno rieky Nitra. Na pravej strane hrádze rieky vedie magistrála cyklotrasy Nitra, Nové Zámky, Komoča. Na horizonte obce sa nachádza drevená jednoduchá rozhľadňa. V obci sa nachádza kostol zasvätený Duchu Svätému, ktorý bol postavený v roku 1864.
Obec tvoria tri sídelné útvary: Dolný Jatov, Kendereš, Malý Jatov. Obec má výhodnú dopravnú polohu. Prechádza ňou spojnica železničnej trate Nové Zámky - Bratislava, ako aj cesta spájajúca uvedené lokality. K dominantám obce patria pohrebná Kaplnka sv. Vendelína z roku 1760 - neskorobaroková a slovanské pohrebisko. V obci sa nachádza reštaurácia, predstavuje tradičný slovenský dom.
Obec Kmeťovo je pomenovaná podľa slovenského národovca Andreja Kmeťa, ktorý žil v rokoch 1841 až 1908. Obec je bohatá na kultúrne pamiatky, medzi ktoré patrí Zvonica na viniciach, socha sv. Urbana na viniciach, tzv. Starej hore, pamätník padlým vojakom, busta Andreja Kmeťa a množstvo sôch a súsoší. Pre Kmeťovo sú typické vinice, kde sa rodí kvalitné hrozno a z neho vinohradníci dorábajú kvalitné vínka. Sú tu zachované vínne domčeky, hajlochy, ktoré slúžia na spracovanie hrozna a vyzrievanie vína.
Obec patrí k veľkým obciam okresu Nové Zámky. V obci sa nachádza rímskokatolícky barokový Kostol apoštolov sv. Petra a Pavla zo 17. storočia a farský Kostol sv. Alžbety. Atraktívnym miestom pre oddych, zábavu a rekreáciu je chránený kaštieľsky park. V parku sa nachádzajú 150 ročné borovice. Na jednej z borovíc dodnes zostali skoby, po ktorých liezli na strom vojenskí ostreľovači počas II. svetovej vojny. Prírodnou atrakciou je Platan javorolistý - Strom roka 2012, má 138 rokov, obvod kmeňa 930 cm, výška 28 m. Je najmohutnejší v strednej Európe. V obci sa nachádzajú štrkoviská s možnosťou rybolovu.
V obci sú dva kostoly - Sedembolestnej Panny Márie a Ružencovej Panny Márie. V časti Mlynský Sek je neogotický kaštieľ z roku 1903, ktorý dala postaviť rodina Elekovcov. Od r. 1947 slúži pre sociálne účely, v súčasnosti pod názvom „ZSS Lipka“ V objekte kaštieľa sa nachádza chránený lesopark, ktorý je chránený 3. stupňom ochrany. Nachádzajú sa tam 4 platany vo veku 200 - 250 rokov a jeden dub vo veku 500 - 600 rokov. V blízkosti obce sa nachádza vodná nádrž Tona, prírodná rezervácia Čierna voda, vzdialená približne 4,5 km. V katastri obce je časť chráneného územia Žitavský luh, ktoré má 4. stupeň ochrany. Územie bolo za prírodnú rezerváciu vyhlásené v roku 1980.
Obec s farou je známa z roku 1332. V roku 1353 sa spomína ako Zentmihal, kedy patrila zemianskym rodinám. V rokoch 1938 - 1945 bola obec súčasťou Maďarska. Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela, bol postavený v rokoch 1772 - 1778 po vyhorení pôvodného kostola. Obec je rodiskom Antona Grasalkoviča známeho z čias vlády Márie Terézie. Nachádzajú sa tu ubytovacie a stravovacie služby. Reštaurácia s penziónom na námestí a barokovo klasicistický kaštieľ z 18. storočia. Kedysi najslávnejší žrebčín Uhorska je prebudovaný na kongresovú sálu. Súčasťou zariadenia je aj 300 ročná vínna pivnica.
V obci sa nachádza niekoľko národných kultúrnych pamiatok: Kaštieľ s parkom z roku 1721, samotný Park Mojmírovce, Kostol sv. Ladislava z roku 1721, Kúria kniežaťa Aldobrandiniho - Regionálne múzeum, Mlyn strojový z roku 1926. Za zmienku stojí aj najstaršia artézska studňa v regióne, navŕtaná v roku 1898. V Mojzesove sa nachádza obdivuhodné a monumentálne dielo, ktoré v roku 1996 zhotovil majster František Vašek a je ním trojmetrová socha Ježiša Krista. Je to presná kópia /v pomere 1:10/ 30-metrovej sochy, ktorá zdobí vrch nad mestom Rio-de-Janeiro v ďalekej exotickej Brazílii. Dielo je dnes skutočnou vizitkou Mojzesova.
Obec je pomenovaná po prvom predsedovi Matice slovenskej, biskupovi Štefanovi Moyzesovi (1796 - 1869). V obci pôsobili slovenskí kultúrnoosvetoví dejatelia I. Komenda, P. Stacho a M. Cabánik. Kultúrnohistorickou pamiatkou je rímskokatolícky barokový Kostol sv. Andreja z r. 1730, rozšírený v 20. storočí.
Obec Palárikovo patrí k najväčším obciam okresu Nové Zámky. Medzi zaujímavé a významné objekty patrí kaštieľ postavený po roku 1730 v neskorobarokovom slohu a na začiatku 19. storočia prestavaný do klasicistického slohu. Kaštieľ je situovaný v 52 ha historickom anglickom parku, ktorý je zaradený do zoznamu chránených území. Na park bezprostredne nadväzuje svetoznáma bažantnica, ktorá susedí s mufloniou oborou. Zaujímavosťou sú aj prekrásne chránené duby. Súčasťou historického parku je drevený vodojem z roku 1869, po rekonštrukcii je prístupný verejnosti ako rozhľadňa. V obci sa nachádza ranč aj welness centrum a možnosti občerstvenia. Rímskokatolícky Kostol sv.
Zaujímavosťou je, že v roku 1814 sa medzi obcami Poľný Kesov a Veľká Dolina uskutočnili prvé konské dostihy v Uhorsku. V centre obce sa nachádza drevená plastika legendárneho koňa Tajára - spojenie s históriou chovu koní na panstve grófa Huňadyho. V obci sa nachádza kostol Krista Kráľa, ktorý bol pôvodne pálenicou. Oproti kostolu je klasicistický kamenný kríž z roku 1795. Obec Poľný Kesov má vysoký potenciál pre rozvoj športovo - rekreačných aktivít. Obec je od dávna známa ovocinárstvom, včelárstvom, živočíšnou výrobou a pestovaním technických plodín. Do roku 1950 tu bol liehovar. V rokoch 1940 - 50 tu mali trepáreň konopí - zariadenie na spracovanie konopí. Do roku 1961 bola v obci funkčná teheľňa. Časť tejto zaujímavej histórie je sústredená v obecnom múzeu, ktoré bolo dané do užívania 24.5.2002 ako izba tradícií.
Obec je situovaná na rovine, skladá z troch častí (voľakedajších majerov) a do roku 1948 niesla názov Taráň. V 18. storočí tu Grasalkovičovci založili osadu, kde chovali ovce. Do roku 1935 časť lokality vlastnila rodina Huňadyovcov z Urmína (Mojmíroviec) a časť rodina Nemešovcov z Komjatíc. Od roku 1910 mal hospodárstva v prenájme Šuriansky cukrovar, do ktorého cez oba majere(Horný aj Dolný Taráň) viedla poľná železnica. V obci sa nachádza kaplnka zasvätená Panne Márií. Kaplnka bola postavená v roku 1916 ruskými zajatcami, ktorí slúžili grófovi Nemešovi v Komjaticiach. Kaplnka je postupne rekonštruovaná a môže byť zaujímavou zastávkou pre cyklistov. Na hranici obce smerom do obce Branč je socha vierozvestov sv. Cyrila a Metoda. Obec bola 20 rokov súčasťou obce Mojmírovce. Dedinka sa osamostatnila po referende v roku 1996. K súčasným dominantám obce patrí klasicistický evanjelický kostol z roku 1865 a rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1833.
Na námestí sa nachádza pamätník padlým obetiam prvej a druhej svetovej vojny. V obci sa nachádza ranč, kde je možnosť nielen si odpočinúť, ale sa aj občerstviť a prenocovať. Rodiny s deťmi môžu využiť možnosť jazdenia na koni a koči. Z ranča je krásny výhľad na vinice a aj na okolitú prírodu. Obec je známa tradíciou poľnohospodárstva a včelárstva. V obci sa nachádza rímskokatolícky Kostol sv. Martina. Obnovený bol v roku 1865. Hlavný oltár s plastikou sv. Martina biskupa pochádza z 2. polovice 19. storočia. Vo veži sa nachádzajú tri zvony, z ktorých jeden je z roku 1889 a je zasvätený sv. Martinovi. Z historických prameňov je známe, že v roku 1576 obec vypálili Turci a ešte v roku 1664 sa spomína ako pustá. V tomto období sa uvádza ako základina jeho veľkovezíra Ahmeda Köprülü pašu. Po roku 1711 sa v dedine uskutočnila kolonizácia z moravského pohraničia, ktorú inicioval gróf Kaunitz. Od 18. storočia sa dostáva do majetku rodiny Károlyi. V časti katastra obce sa nachádza chránené územie Mŕtve rameno Čiernej vody, úsek starého koryta Nitry. Medzi obcami Veľká Dolina a Poľný Kesov sa na panstve grófa Huňadyho v roku 1814 konali prvé konské dostihy v Uhorsku.
V obci sa nachádza chránený strom brest, ktorý má okolo 200 rokov. Raritou obce je vyše tristoročná zvonica. Rímskokatolícky filiálny Kostol sv. Petra a Pavla bol postavený v roku 1999. Obec je miestom narodenia filmového režiséra a historika Ivana Rumanovského, zakladateľa Slovenského filmového archívu. Agroturistike sa venuje Anubis farm - rodinná farma a Equifarm ranč. V obci je rímskokatolícky Kostol Povýšenia sv. Kríža zo 14. storočia, ktorý bol v roku 1768 prestavaný v barokovom štýle, kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1793 a niekoľko sakrálnych pamiatok. V rámci oddychu, občerstvenia tu návštevník nájde stravovacie aj ubytovacie zariadenia. Zaujímavé je aj rodinné vinárstvo nachádzajúce sa v peknom prírodnom prostredí. Medzi rekreačné zóny obce patrí rad vínnych pivníc známy ako Čerdaút, k čomu sa viažu i každoročne organizované podujatia: tradičná degustácia vín a hudobný festival CSERDAFEST.
Kostol sv. Ladislava v Mojzesove
Obec Hul sa po geografickej stránke rozkladá na ľavom brehu rieky ŽITAVY na naivnej mokrine sprašových nánosov luhovej mikroklímy. Podľa historických záznamov a dokumentov z cenných vykopávok sa dozvedáme, že na jej území bývali ľudia už v dobe kamennej - neolitickej. Najstarší písomný záznam o vzniku obce HUL je z roku 1290. Nachádza sa v nitrienskej kapitule. Spomenutý je prostredníctvom istého statkára ako „Salamon de HULL“. Najvýznamnejšie obdobie mal Hul v roku 1712 za čias šlachtica Baronkayho z rodu Esterházyovcov. Bolo to z dôvodov, že osada stála na križovatke ciest Zlaté Moravce - Hul- Komárno a Nitra - Hul - Levice. V prvej polovici 18.storočia bola obec pod panstvom MOTEŠICKÝCH. Kaštieľ Motešických s priľahlým parkom - podľa záznamov dal postaviť Štefan Motešický približne v rokoch 1785 - 1795. Postavený bol dobovom klasicistickom - empírovom slohu. V čase II.svetovej vojny bola v ňom zriadená poľná nemocnica. V roku 1945 bol skonfiškovaný na základe Benešovských dekrétov. Potom prežil zložitú tortúru. Po vojne bola v ňom zriadená Meštianska škola - neskôr osemročná. Taktiež materská škola a školská družina. V šesťdesiatych rokoch bol využívaný pre účely JRD.
Umiestnený v priestore Radavského cintorína. Postavený v rokoch 1762 - 67 zemepánom Štefanom Motešickým. Bola umiestnená v kolese pred kaštieľom. Postavená je pravdepodobne v rokoch 1805 - 1810 v pozdno barokovom slohu s prvkami klasicistickými. Socha je na vysokom stĺpe. Bol vybudovaný z iniciatívy p.farára Juraja Holčeka. Základný kameň bol 23.septembra 1862. hrubá stavba bola dokončená za 2 roky. Pôvodne mal byť zasvätený príchodu sv. Cyrila a Metóda na základe nesúhlasu dolnoohajských zemanov. V roku 1947 bola v Dórovom kaštieli zriadená meštianska škola. Pred školou športové ihrisko. Toto slúžilo do roku 1955 kedy bolo vybudované v západnej časti dediny. Zvýšené nároky na vzdelanosti si vyžiadali výstavbou novej školy. JRD v obci Hul bolo založené v roku 1957. Prešlo početnými reorganizáciami. V 60-tych rokoch tvorilo komplex HUL-RADAVA-VLKAS-PODHÁJSKA /RVHP/. Spoločný názov JRD „ŽITAVA“ so sídlom v Huli.
Pôvodne boli predajne potravín a pohostinstva ako i priemyselného tovaru v súkromných objektoch resp. v skonfiškovaných. Táto stavba bola uskutočnená v spolupráci s uvedenými organizáciami v záujme vytvorenia podmienok pre rozvoj kultúry a administratívy. Bola vbudovaná za aktívneho prispenia občanov, ktorí sa brigádnickou prácou podielali na jej realizáciu. Aj v súčasnosti je využívaná na kultúrno spoločenské akcie - je v nej pošta, obecný úrad a ďaľšie priestory pre poskytovanie služieb obchodu a pod. Za pomoci občanov, ktorí sa ochotne podielali na výstavbe bol v roku 1981 vybudovaný dom smútku pre poslednú rozlúčku so zosnulými občanmi obce. V súčasnosti je v jeho priestoroch umiestnený oltár, kde sa konajú rozlúčkové sväté omše. Za účinnej spolupráce občanov a podpory štátu bola v obci Hul vybudovaná Materská škola, kde je spoločná jedáleň s kuchyňou pre deti MŠ a žiakov Základnej školy.
PAMANÍK OBETIAM I. a II. svetovej vojny Je umiestnený v priestore pri vstupe do miestneho cintorína. Vyhotovený bol v priebehu rokov 1995 - 1996. je odovzdanie a odhalenie sa konalo dňa 12.mája 1996. V prvej polovici roka 1996 sa v obci uskutočnila významná akcia - oprava ciest cez dedinu a aleju po hradskú smerujúcu na Vráble. Jobagioni z hradu Bana (pri Piešťanoch) odpredali v roku 1290 dve poplužia pôdy zvanej Agač šľachticom Petrovi z Emeke (Veľké Janíkovce) a Ibrahun (Ibrahimovi) z Mane. Ako svedkovia boli prítomní susedia zeme Agač, a to Andrej a Martin z Wolkazu, tiež Pavol, Dezider a Šalamun z Hulu, tiež Peter syn Pavla z Fedemusa a Peter Pethene z Izdegu.
Slovenský preklad zabezpečila Dr. Dekanová, fakuta filológie UK Bratislava. Použitá literatúra: Tivadar Botka: Bars Vármegye hajdán ét host. PAMÄTNÁ KNIHA Obce: HUL Písaná v r. Ján Krajmer, narodený v Huli dňa 26. júna v. r. 1909. Ľudovú školu som navštevoval v Huli a po ukončení tejto som navštevoval československé štátne reálne gymnázium v Nových Zámkoch, kde som i v .r. 1930 zložil skúšku dospelosti. Dňa 30. okt. Územie obce je rozložené na 2193 kat. a 1177 štvor. siahach. Obec ma 230 čísiel domových. Domy sú vykladané, nabíjané a stavané z tehál surových i pálených. Domov je postavených na Vršteku 15, v Lúšteku 11, pri Hliníku 2, v dedine 32, na Novom rade 37, na Orechárni 16, v Majeri 3, na Čárde 2, na domovine 31, pri nádraží 3, za humnami pri hradskej 3, pri trati i so stanicou 3 a pri kaštieli 1. Z týchto je 6 2/2, domov pokryté slamou, 3 1/2 eternikom a ostatné sú kryté škridlou. Polia sú pomenované takto: Lúštek, Konopnice, Široké, Úzke, Krutiny pri Čárde, pri Mlynčeku, pri Koly, Déle, horné Pole, Vinohrady, Pallagy, Hájik a Lagáň. Lúky sa nazývajú takto: Makýše, Slávka, Horné, za Žitavou, za Žitavkou a medzi Mosty. Háje sa nazývajú takto: Krajní, Prostrední a Horní. Pohronská hradská vedie u nás a hradská z Dvorov nad Žitavou do Zlatých Moraviec.
Z riek je to Žitava a jej odtok, ktorý sa volal najprv Štrk, potom Spruha a odtiaľ, kde sa do nej vlieva potok Lička sa menuje Húsov. Katolícky cintorín je na Širokých a židovských je v Hornom Hliníku. Socha Panny Márie je v Kolesy a pri pohronskej hradskej, sv. Vendelína pri škole, sv. Floriána uprostred v dedine, sv. Jána Nepomuckého na hradskej pri moste a sv. Trojica je na cintoríne. Kríž je postavený na Kratinách, na Cviku, na Vršteku a na cintoríne. Studne sú vo dvoroch stavané, avšak na novom rade je 6 na ulici a 2 sú v poli, z ktorých je 1 vo Vinohradoch a 2. končia v Širokých. Kostol a škola sú uprostred obce. Taktiež radavský kostolík, pri ktorom je i cintorín a domy, ktoré sú postavené od Hulu pri Radave u hradskej a za radavskými humnami, sú na území hulskom. Naša obec má dnes 1085 obyvateľov, ktorí sú národnosti slovenskej a náboženstva rímsko-Katolíckeho, až na 12 židov. Patríme pod okolitý notariát v Dolnom Ohaji a do okresu vrábelského. U nás bývali ľudia už v Osídlenie mladšej dobe kamennej. O tom svedčia nálezy na Vršteku, na table pri Hornom Hliníku a na Kratinách. Na týchto miestach bola nájdená keramika zo staršieho neolitu a síce keramika volútová a z mladšieho neolitu z keramiky nordickej a keramika kanellovaná. Tam bolo nájdených i mnoho nepravidelných kameňov sem donesených. Nakoľko sú to pórovité vápence, trachytové a andezitové tipy, používali ich pravdepodobne na ručné mlynky a nasly sa tu i ostrokované úlomky kremenca. V našej obce prvýkrát je zmienka v.1290. Pôvodná listina z uvedeného roku je v nitrianskej kapitule, v ktorej Hul hrá úlohu prostredníctvom statkára Šalamúna de Hul. ( Prameň: Dr. Vojvodca Ibrahim, ktorý tiahol v. r. 1599 medzi Novými Zámkami a Levicami, všetko plienil a pálil. Stolica Tekovská na svojej kongregácii dala odhadnúť túto škodu Tatarmi učinenú. Potom s našej obce ostalo 17 ľudí nezamestnaných a všetky domy boli spálené.
Matúš Toth za 100 zlatých utrpel škody, Jur Szakáč za 100, Jakub Balogh za 250, druhý Matúš Toth za 40, Mikuláš Kis za 75, Albert Cseter za 20, Gašpar Gyori za 64, Vavrv Haveny za 50, Jur Halasz za 100, Andrej Balogh za 50, Blažej Feješ za 300, Benedikt Gyuris za 200, Kaportávová za 50, Albert Káthy za 100, Ján Nagy za 200, Ján Kis za 100, Žigmund Cseh za 20 a Benedikt Silý za 40 zlatých. Sultán El Kanari Sulejman tvoril lúpežné čaty, s ktorými potom plienil i náš kraj. Za týchto tureckých vpádov Hul veľa trpel a pri ščítaní v. 1657. našli v Hule 13 spustošených usadlostí. Keď išli ľudia do poľa pracovať, tak zobrali zo sebou aj dievky, aby im ich Turci neodvliekli. Tatari boli horší od Turkov a preto sa ich ľud viacej bál. Turecký baša, ktorý býval v Nitre, hovoril že len vtedy odíde z Nitry preč, keď začnú nitrianske zvony samé zvoniť. Bačov Holič to povedal nitrianskemu kostolníkovi, aby tento začal na poludnie zvoniť, lebo vtedy on bude baču holiť. Keď baču holil a počul hlas zvonov, tak vtedy baču zarezal. Od tejto doby v našich krajoch Turkov nie je. ( Prameň: Dr: S. Dobrovozky:,, Župy a mestá Maďarska, Michal Matunák:,, Tatarský plen na Slovensku“ uverejnený v,, Tatranskom Orli“ roč. II. z. r. Nie je známe, kedy a odkiaľ bola naša obec osídlená. Podľa konskripcie z.r.1715. je naša obec národnostne zmiešaná. Z 8 rodinných mien 4 sú slovenské a 4 maďarské. Avšak podľa konskripcie z. r. 1720 je už čisto slovenská, lebo všetkých 8 rodinných mien je slovenských. Podľa vizitácie z. r. 1779 je tiež čisto slovenský Hul. ( prameň: Dr. a. V. r. 1715 bolo u nás 5 idbbagionov a 3 želiari. Avšak v.1720. bolo už všetkých 8 rodín idbbagionmi. Obec sa neskôr skladala mimo veľkostatku z 27 helísk. Každé helisko pozostávalo z domu, vôl a lúk. Na listinách, ktoré sú i z 19.
Keď niekoho najali, tak mu dali piť a jesť čo si len žiadal, a keď ho zaviedli do Zlatých Moraviec, tak mu dali i lemmg. Jednoho ovku dla obec 15 zverbovaných 1500 zlat. A stvorili 346 zlat. Kým nebol postavený kostol, bola zvonica v ktorej bola i klada do ktorej zasekovali ľudí. Starci dnes rozprávajú, že húlsky občan Matej Laho sa postavil proti rychtárovi a dal sa i do neho v krčme. Vrábelský slúžny nasúdil Matejovi Lahovi 6 rán na holý zadok, ktoré mu banďúr ihneď vylepil, pri čom náš občan veľmi ratoval. Keď cigáni ešte i v druhej polovici 19. stor. niečo ukradli, tak koľko im rychtár nasúdil, toľko im musel obecný sluha dať na zadok trstenicou tým spôsobom, že cigáň si musel ľahnúť dolu bruchom na kopec na zbožnej jame. Ešte počiatkom 20. stor. keď niekto niečo ukradol a chytili ho pri tom žandári, alebo ho rychtár odsúdil, musel ukradnuté veci po dedine niesť. Hulský paholok Dominik Riška, ukradol krčmárovi Mórovi Laumrouvi flašky s liehovinami. Žandári ho tak hnali po dedine, že ukradnuté flašky mal sviazané a prehodené cez plecia a rýľ ktorým sa dobýval dnu, niesol v ruke. Keď ho hnali, ľudia sa mu veľmi smiali a robili si z neho posmech. Koncom 19. stor. Kata Slováková bola obvinená Teréziou Babínovou, že je bosorkou. Obvinená sa ponosovala pánovi farárovi Emerimu, ktorý obvinenej nariadil, aby určitú nedeľu kľačala pred kostolom , keď prvýkrát zazvonia do kostola a aby ostala, kým ľudia neodídu s kostola. Ľudia idúci s kostola na kľačajúcu pluvali. Podľa uvedených modlitebných kníh je vidieť že 18.a 19. stor. boli mnohí občania národne uvedomelí. Vidieť to s toho, že mali jednak knihy vytlačené slovensky, česky v Čechách a na Morave. Maďarských modlitebných kníh používali len cez vojnu a to taký občania, ktorí už hanobili svoj rod a národ slovenský. Dnes sa nachádzajú tieto knihy u nás: Od Martina z Kochem,, Štepená záhrada.“ Vytlačená v Brne u Jána Františeka Svobody. Léta 1715 Operace ecchlosiasticae, Robota cirkevni. Nedelní Kázaní.“ Vytlačená v Prahe u Wolffkanga Wickharta Arci= Biskupského a Království Ažeského Impressova.
Socha Ježiša Krista v Mojzesove
PALÁRIKOVO
tags: #rimskokatolicka #cirkev #mojzesovo #foto