Rímskokatolícka Cirkev v Moravskom Svätom Jáne: História a Význam

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše 1100 rokov. Prvá diecéza bola zriadená v Nitre. Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie pápež Ján VIII. v roku 880 na žiadosť kniežaťa Svätopluka zriadil v Nitre diecézu, ktorej biskup bol sufragánom (podriadený) arcibiskupa metropolitu Metoda.

Mapa Nitrianskej diecézy, najstaršej diecézy na Slovensku.

Počiatky a Stredovek

Vyššie uvedený historický text - bula pápeža Jána VIII. Industriae tuae - bezpečne uvádza Nitrianske biskupstvo v roku 880. Teda najstaršie biskupstvo na území strednej Európy v tom čase, ako to vyjadril Ján Pavol II. v liste adresovanému nitrianskemu biskupovi Jánovi Pásztorovi v roku 1980, z príležitosti 1100 výročia založenia: „Hej, zo starobylosti Nitry, - veď ide o prvú diecézu na území Strednej Európy - sa rodí veľká istota, potvrdená hlasom jedenástich storočí: Boh bol vždy s nami. Boh je vždy s nami a s celou Cirkvou a jeho nepretržitá prítomnosť je zárukou života a životnosti. Buďte teda plní radosti a dôvery! Znova a znova Vám to opakuje námestník Kristov a obnovuje pre Vás povzbudenie, ktoré sa tak často ozýva v Božom slove (porov. Tieto myšlienky pripomenul Svätý Otec aj pri svojej návšteve Nitry 30. júna 1995.

Aj keď Katolícka cirkev na Slovensku jedno tisícročie administratívne závisela od biskupov sídliacich na území dnešného Maďarska (na slovenskom území bol iba biskup v Nitre), na mnohých biskupských stolcoch v Uhorsku pôsobili biskupi pochádzajúci z nášho územia. K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane. Východné Slovensko patrilo k biskupstvu v Jágri (Eger). Tento stav cirkevnej jurisdikcie na slovenskom území trval skoro bezo zmeny do druhej polovice 18. storočia.

História Moravského Svätého Jána

Prvý písomný zápis o obci je z roku 1394, kedy kráľ Žigmund donačnou listinou daroval za poskytnuté služby poľskému veľmožovi Ctiborovi hradné panstvo Ostrý kameň, ku ktorému patrila aj poddanská obec Svätý Jur. O vzniku obce a jej pomenovaní sa nezachovali žiadne povesti alebo písomné pamiatky. Najstaršie názvy obce sú Zenthgwrh (1466), Zenthgergh (1564), Zenthgurgh a na pečati zo začiatku XVII.storočia je S.

Pôvodne bola obec začlenená do Pajštúnskeho komitátu. Po zmene komitátov na stolice, patrila obec do prešporskej stolice a od roku 1867 do Prešporskej župy. V novodobej histórii bola obec zaradená do okresu Malacky v Bratislavskom kraji a od roku 1960 do Západoslovenského kraja a v súčastnosti do okresu Senica v Trnavskom kraji.

Obec sa nachádza v severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Podľa počtu obyvateľov v minulosti patrila obec k väčším. V druhej polovici XVI. storočia mala obec 66 port, z nich 4 porty boli opustené (1558). V roku 1720 mala obec 108 daňovníkov a 3 mlyny. V rokoch 1780-1790 boli očíslované domy. Záznam na fare obsahoval menný zoznam cirkevných daňovníkov podľa domových čísel. Bolo evidovaných 399 domov, čo predstavovalo cca 2700 obyvateľov. V roku 1828 bolo v obci evidovaných 3124 obyvateľov. Odvtedy začal počet obyvateľov klesať.

I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.

V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň.

Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť.

Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V r. 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.

Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už od 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska.

V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V r. 1833 bol postavený drevený most, ktorý v r. 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok, husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 - 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.

Reformačné snahy a protireformácia

V prvej polovici 16. Sa na Slovensku rozšírila reformácia z nemeckých krajín. Reformácia sa rýchlo šírila. K jej šíreniu prispeli aj Habsburgovci. V zápase o uhorský trón sa zhovievavým postojom k mestám a k šľachte snažili získať spojencov. Protestantskí velitelia habsburských žoldnierskych vojsk podporovali prívržencov reformácie.

Nástupom Mikuláša Oláha na arcibiskupský stolec roku 1553 sa začala aktivizovat protireformácia. Mnoho sa očakávalo od príchodu jezuitov do Uhorska roku 1561, ale ich činnosť v Trnave roku 1567 sa skončila neúspechom. Až v roku 1586 sa im podarilo usadiť v Kláštore pod Znievom.

Mikuláš Oláh, arcibiskup, ktorý aktivizoval protireformáciu.

Zriadenie nových biskupstiev

Dňa 15. marca 1776 pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska - Banskobystrické, Spišské a Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Biskupstvo v Košiciach zriadili 10. augusta 1804.

20. storočie a komunistický režim

V lete roku 1949 sa na prvé miesto v zozname nepriateľov štátu dostáva Katolícka cirkev. Komunistický režim má jasný cieľ. Pri stanovení tohto ambiciózneho cieľa sa však komunisti dopúšťajú dvoch chýb. Preceňujú svoje schopnosti a naopak podceňujú odhodlanie slovenských veriacich. Komunistickej moci najviac vadilo prepojenie Katolíckej cirkvi s Vatikánom. Pápežský úrad totiž chorobne považovali za akúsi predĺženú ruku amerického imperializmu. Tesne po získaní moci preto začali pracovať na čo najskoršom pretnutí tejto väzby a vytvorení akejsi vlastnej štátnej cirkvi.

Spontánny odpor slovenských katolíkov z leta 1949 sa tak považuje za najväčšie vzopätie proti režimu až do revolúcie roku 1989. V letných dňoch roku 1949 riskovali títo obyčajní ľudia dosť veľa. Pracovné miesta, vlastnú slobodu, budúcnosť svojich detí, a pri výstreloch aj to najcennejšie - svoje životy. Na ich veľkú odvahu by sme preto nemali zabudnúť ani po šesťdesiatich rokoch. V hodine veľkej skúšky totiž obstáli.

Slovenská cirkevná provincia a súčasnosť

Pred vyše 30 rokmi, 30. decembra 1977, pápež Pavol VI. zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu a povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla. Podriadil mu diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú.

Pápež Ján Pavol II. zriadil 31. marca 1995 na Slovensku novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach.

Na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. vznikla 30. januára 2008 na území Slovenska aj gréckokatolícka provincia. Prešovská eparchia bola povýšená na arcibiskupstvo, Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vznikla aj nová Bratislavská eparchia.

Rímskokatolícka cirkev na Slovensku sa člení na dve cirkevné provincie - Západnú provinciu a Východnú provinciu. Podľa najnovšej reorganizácie cirkvi zo 14. februára 2008 sú v Slovenskej republike tri rímskokatolícke arcidiecézy (Bratislavská, Trnavská a Košická) a päť diecéz (Nitrianska, Žilinská, Banskobystrická, Spišská a Rožňavská). V diecézach je spolu 1482 farností.

Podľa cirkevnej štatistiky z roku 2006 v Katolíckej cirkvi aktívne pôsobí 18 biskupov, 2397 diecéznych kňazov, 577 rehoľných kňazov, 18 trvalých diakonov, 511 seminaristov (387 diecéznych a 124 rehoľných), 722 rehoľníkov - nekňazov a 2649 rehoľníčok, informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS).

Štatistika Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku (2006)

Spomíname na návštevy Svätého Otca Jána Pavla II na Slovensku

Ján Pavol II. mohol prvýkrát pricestovať do Československa až v apríli 1990, niekoľko mesiacov po nežnej revolúcii v novembri 1989. Deň sa zdržal v Prahe, potom letel na moravský Velehrad. Iba niekoľkohodinový pobyt v Bratislave začal úctivým pobozkaním slovenskej zeme a zakončil aspoň letmými stretnutiami s ľuďmi, ktorým pri každej svojej návšteve kdekoľvek vo svete pripisoval mimoriadnu dôležitosť - so starými a s chorými i s predstaviteľmi nekatolíckych cirkví a náboženských spoločností.

„Kto by chcel vytrhnúť kresťanskú vieru z kultúry a zo života slovenského národa, nemohol by pochopiť jeho dejiny - od tých najstarších až po dnešné," povedal Ján Pavol II. v homílii. Požehnal niekoľko základných kameňov nových kostolov, ktoré sa nesmeli stavať takmer štyri desaťročia.

V budúcich rokoch sa na Slovensko dvakrát vrátil. Zakaždým vyzýval obyvateľov, aby sa nebáli. Pred ôsmimi rokmi, pri svojej poslednej návšteve, adresoval túto výzvu mladým Slovákom: „Nebojte sa!

Podľa talianskeho publicistu Vittoria Messoriho, dôverného znalca života a diela Jána Pavla II., heslo „Nebojte sa!" sa stalo východiskom všetkých pápežových úvah.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #moravsky #svaty #jan