Slovenský jazyk prešiel zložitým vývojom, kým sa ustálil do podoby, ktorú poznáme dnes. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrali jazykovedci a inštitúcie, ktoré sa venovali kodifikácii spisovnej slovenčiny.
Jednou z oblastí, kde sa často vyskytujú nejasnosti, je písanie názvov kostolov a inštitúcií spojených s rímskokatolíckou cirkvou. Prívlastok rímskokatolícky, evanjelický v spojení so slovom kostol alebo s názvom kostola je iba bližšie označenie kostola podľa príslušnosti k danej cirkvi.
Podobne sa používa označenie príslušnosti k reholi (františkánsky kostol, kostol uršulínok). Takéto označenia fungujú ako spresnenie názvu daného kostola, ale nepovažujú sa za vlastné meno, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom, a to aj vtedy, keď sa pri nich uvedie názov príslušnej obce: uzavrú manželstvo v evanjelickom kostole v Záhorciach.
Názvy kostolov sa pokladajú za vlastné mená a píšu sa s veľkým začiatočným písmenom v slove kostol, ak sú pomenované podľa svätca, ktorému sú zasvätené (Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Kostol svätej Margity), alebo podľa názvu liturgického sviatku odvodeného od danej biblickej udalosti alebo vychádzajúceho z teologického učenia (Kostol zjavenia Pána, Kostol nanebovzatia Panny Márie).
Pre lepšie pochopenie uvádzame prehľadnú tabuľku:
| Typ názvu | Príklad | Písanie |
|---|---|---|
| Označenie príslušnosti | evanjelický kostol | malé písmeno |
| Kostol zasvätený svätcovi | Kostol svätej Margity | veľké písmeno v slove Kostol |
| Kostol pomenovaný podľa sviatku | Kostol nanebovzatia Panny Márie | veľké písmeno v slove Kostol |
Textovú časť Pravidiel slovenského pravopisu nájdete na www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf, slovníkovú časť na www.slovnik.juls.savba.sk.
Vývoj spisovnej slovenčiny bol dlhý a komplikovaný proces. V roku 1887 S. kodifikácie spisovnej slovenčiny konsolidovali len pomaly a nerovnomerne.
Autorom bol Martin Hattala. Na porade sa zúčastnili Ľ. J. M. Hurban, M. M. Hodža, A. Radlinský, J. Závodník. Bolo potrebné nájsť kompromis. pokračovanie III. spoločnej porade všetci významnejší jazykovedci spisovnej reči s dôrazom na etymologický princíp.
Významnou osobnosťou bol slovenský jazykovedec Samuel Czambel. Jeho názory sú dnes prekonané. S. nadobudla až v 14. storočí počeštením a popoľštením. Cieľavedomé používanie spisovných formách sa odzrkadlila už v 2. a 3. slovníka spisovnej slovenčiny. Noviny a významných osobností slovenského národného života (S. Vajanský, J. Škultéty, A. Kmeť…)Jazykovedec S. M. sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu.
Žiaľ, moc v I. ČSR, I. Slovenskej republiky a v povojnovom obdobíVznik I. svetovej vojny prekazilo tzv. Memorandum a iné), ktorú vykonávala obnovená Matica slovenská. Hlinka. Ich kodifikácii sa rozprúdila vecná i emotívna diskusia. V Uhorsku koniec sľubným perspektívam národného života. Mali aj mnohí vzdelaní českí jazykovedci. Za prejav útoku voči slovenskej svojbytnosti. Ktorý sa stal orgánom Matice slovenskej. V školách a v tlači. Odbor Matice slovenskej cieľavedome vedecky pracovať. Len jeden zväzok. Do spisovnej lexiky. Gymnázia. Rokmi 1887 - 1919. Prirodzeného vývinu.
V roku 1943 vznikol Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení, ktorý bol v roku 1953 premenovaný na Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied a umení a od roku 1966 nesie súčasný názov Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Ústav je hlavným vedeckým pracoviskom na Slovensku sústreďujúcim základný výskum slovenského národného jazyka, jeho územnej a sociálnej diferenciácie a jeho dejín. Súčasťou výskumu sú teoretické otázky všeobecnej jazykovedy, jazykovej kultúry, odbornej terminológie a onomastiky.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #pravopis