Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK: História a poslanie

Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (skr. RKCMBF UK) je jednou z trinástich fakúlt Komenského univerzity v Bratislave. Vzdeláva klerikov, kandidátov na kňazstvo a laikov vo filozoficko-teologických katolíckych disciplínach. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave (RCMBF UK) je významnou inštitúciou, ktorá sa zameriava na teologické vzdelávanie a výskum.

Fakulta sa usiluje svojou vlastnou vedeckou metódou dôkladne chápať katolícku náuku, ktorú s najväčšou starostlivosťou čerpá z Božieho zjavenia, a systematicky ju vysvetľovať. Osobitnou úlohou fakulty je starať sa o vedeckú a teologickú formáciu tých, ktorí smerujú ku kňazstvu, alebo sa pripravujú na špeciálne cirkevné služby.

Kapitulská ulica v Bratislave, kde sídli fakulta.

Založenie a Pohnuté Dejiny

Dejiny fakulty a kňazského seminára sú úzko späté s prelomovým rokom 1918. Na troskách Rakúsko-Uhorska vznikla Československá republika, čím sa aj ostrihomská diecéza rozdelila a jej veľká časť zostala na území nového štátu. To sa prirodzene dotklo aj bohoslovcov, ktorí dovtedy študovali v Ostrihome.

Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta bola zákonom zriadená už 24. júla 1919. Erigovanie fakulty sa oddialilo na rok 1935, keď príslušná kongregácia Svätej Stolice erigovanie fakulty povolila. Súčasťou univerzity sa stala v roku 1940.

Prvým dekanom fakulty sa stal Dr. Emil Funczik. Rektorom presťahovaného kňazského seminára zostal biskup Michal Buzalka, ktorý túto funkciu zastával už v Trnave. Fakulte a kňazskému semináru pridelili bývalú budovu Právnickej fakulty na Kapitulskej ulici, ktorej základný kameň položili za prítomnosti kardinála Petra Pázmánya v roku 1628.

Už je to osemdesiat rokov, čo 4. novembra 1936 zaznelo slávnostné Veni Sancte, ktorým si prví študenti a pedagógovia vyprosovali svetlo Ducha Svätého, Božiu pomoc a požehnanie do štúdia a práce na novozriadenej bohosloveckej fakulte. Fakulta dostala na vtedajšiu dobu príznačný názov Československá štátna katolícka bohoslovecká fakulta v Bratislave.

Medzi zriadením fakulty podľa civilného zákona v roku 1919 a kánonickým erigovaním 15. augusta 1935 ubehlo dlhých šestnásť rokov. Tak dlhý čas od civilného po cirkevné zriadenie, ako aj samotný názov napovedajú, že fakulta sa nerodila ľahko a bola výsledkom nevyhnutných kompromisov. Evokuje to myšlienku na pôrodné bolesti, ktoré sprevádzajú zrod každého nového ľudského života. Cirkev má vo svojich dvetisíc ročných dejinách bohatú skúsenosť, že prakticky každé dobré dielo je od svojho počiatku sprevádzané mnohými ťažkosťami.

Výročie fungovania fakulty zároveň výborne zapadá do tohtoročného cirkevného kontextu, ktorý sa nesie v znamení Jubilejného roka milosrdenstva. Bohoslovecká fakulta, v našom prípade najstaršia teologická vzdelávacia inštitúcia na Slovensku, je pre Cirkev vždy Božím darom. Na existenciu bohosloveckej fakulty, navyše v rámci najstaršej a najväčšej slovenskej štátnej univerzity, Univerzity Komenského, sme si za posledné roky zvykli ako na samozrejmosť. Nemalo by to však viesť k tomu, že by sme zabudli na vďačnosť voči Pánu Bohu. Práve história nám ukazuje, že nie vždy bolo jej jestvovanie samozrejmé a spolužitie so svetskými vzdelávacími inštitúciami jednoduché. Teologické fakulty sa kedysi považovali za neodmysliteľný základ univerzity klasického typu.

V tzv. malej aule, dnes kaplnke kňazského seminára, 9. decembra 1919 predniesol svoj príhovor pri príležitosti začiatku prednášok vtedajší rektor univerzity prof. Kristián Hynek. V tej istej malej aule sa konali prvé promócie 28. februára 1920 i prvé udeľovanie čestného doktorátu 14. decembra 1922.

Prvé slávnostné Veni Sancte, ktorým noví študenti a pedagógovia prosili o Božiu pomoc a požehnanie do štúdia a práce na novozriadenej bohosloveckej fakulte, zaznelo v Dóme sv. Martina 4. novembra 1936. Fakulta mala vzhľadom na vtedajšiu spoločensko-politickú situáciu príznačný názov: „Českoslo-venská štátna katolícka bohoslovecká fakulta v Bratislave“.

Fakulta bola najprv zriadená samostatne, mimo zväzku Univerzity Komenského. Neskôr, v roku 1939, bola do neho začlenená a v roku 1945 zo zväzku univerzity opäť vyňatá. V prvom akademickom roku 1936/1937 nastúpilo do všetkých piatich ročníkov spolu 217 študentov, do každého ročníka okolo 40. Naplnilo sa tak ustanovenie § 3 vládneho vykonávacieho nariadenia z roku 1936, aby bohoslovci, ktorí študovali na niektorom diecéznom alebo kláštornom učilišti, mohli pokračovať na novo­ otvorenej fakulte.

Prvý profesorský zbor, tvorený šiestimi riadnymi a tromi mimoriadnymi profesormi, predstavoval špičku európskeho formátu. Pre fakultu nastalo niečo viac ako desaťročie trvajúce obdobie skutočného rozkvetu, charakterizované bohatou vedeckou a publikačnou činnosťou, ktorou sa kládli základy modernej slovenskej teologickej vedy. Bol to potenciál, ktorý sľuboval, že Slováci budú mať inštitúciu, po ktorej celé generácie túžili.

Úrodné roky však vystriedalo obdobie veľkého sucha v podobe štyridsiatich rokov trvajúceho komunistického tlaku, pôsobiaceho v najrôznejších formách. Napriek tomu, že komunistický režim zasahoval do diania na fakulte na všetkých úrovniach (od študijného kurikula cez dĺžku štúdia po menovania vyučujúcich), nikdy sa mu fakultu nepodarilo úplne zotročiť.

Nový vietor do plachiet znamenal vývoj po roku 1990.

Katedrála sv. Martina v Bratislave, miesto slávnostných omší a udalostí fakulty.

Obdobie Komunizmu

Kým svetovú vojnu fakulta a seminár prežili bez narušenia formačno-vzdelávacích aktivít, povojnový nástup komunistov priniesol zásadné zmeny: vládnym nariadením zo 14. júla 1950 bola bohoslovecká fakulta vyňatá zo zväzku fakúlt Univerzity Komenského. V roku 1950 prešla pod správu ministerstva kultúry. Po zrušení všetkých slovenských diecéznych seminárov museli kandidáti kňazstva z celého Slovenska študovať v Bratislave.

Do personálnych otázok seminára a fakulty, vrátane prijímania bohoslovcov, začalo zasahovať komunistické vedenie štátu, ktoré takto účelovo a cieľavedome redukovalo počet kňazov slovenských diecéz.

Návrat Slobody a Súčasnosť

Až po návrate k demokracii v roku 1989 sa aj seminár a fakulta dostali pod úplnú právomoc biskupov a prvým „porevolučným“ rektorom sa stal biskup Ján Chryzostom Korec, symbol nezlomnosti voči ateistickému režimu. Do zväzku UK opätovne vstúpila 1. augusta 1990.

Štruktúra a Zameranie Fakulty

Súčasťou fakulty sú:

• Katedra filozofie
• Katedra biblických vied
• Katedra dogmatickej teológie
• Katedra morálnej teológie
• Katedra kánonického práva
• Katedra cirkevných dejín
• Katedra pastorálnej teológie
• Katedra katechetiky a pedagogiky
• Katedra liturgiky

Fakulta v spolupráci s jednotlivými pracoviskami uskutočňuje vedecko-teologický výskum.

Na fakulte momentálne pôsobí relatívne mladý kolektív pedagógov, ktorí vo veľkej väčšine absolvovali svoje štúdiá na pápežských univerzitách v zahraničí. Predovšetkým chce tejto krajine vychovávať dobrých a vzdelaných kňazov. Popri všetkých ostatných úlohách toto považuje za prioritu. Je to najlepšia a najefektívnejšia služba pre spoločnosť. Dobrý, múdry a vzdelaný kňaz je požehnaním pre veľké množstvo ľudí.

Právny Rámec a Riadenie

Právnym základom činnosti fakulty je zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 163/1990 Zb. o bohosloveckých fakultách. Z hľadiska kanonického práva sa fakulta riadi Apoštolskou konštitúciou Jána Pavla II. Sapientia Christiana (zo dňa 15. apríla 1979) a Ordinationes Kongregácie pre katolícku výchovu (z 29. apríla 1979), ktoré sú priložené k samotnej Konštitúcii; tiež normami kánonického práva (kán.

Fakulta sa riadi štatútom, ktorý bol schválený Akademickým senátom fakulty 17. júna 2003, Akademickým senátom Univerzity Komenského v Bratislave 25. júna 2003 a Kongregáciou pre katolícku výchovu v Ríme 21. augusta 2003 v zmysle ustanovení zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V súlade s kán. 817 CIC fakulta udeľuje akademické stupne, ktoré majú v Cirkvi kánonické účinky. Hlavné sídlo fakulty sa nachádza na Kapitulskej ulici č. 26 pri Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, kde študujú seminaristi za Bratislavskú a Trnavskú arcidiecézu. Dennou ako aj externou formou štúdia v Bratislave študujú aj laici. Okrem toho má fakulta v súčasnosti aj Teologický inštitút pri Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre, kde študujú seminaristi za Nitriansku a Žilinskú diecézu. V Nitre nie je možnosť dennej formy štúdia pre laikov.

Fakulta má svoju vlastnú knižnicu, ktorá sídli vedľa budovy na Kapitulskej ulici v Bratislave. Je možné nájsť bohatú ponuku literatúry z teologickej, filozofickej a pedagogickej oblasti štúdia. Knižnica realizuje tiež aj predaj a distribúciu vedeckých časopisov RKCMBF (Acta Facultatis Theologicae Universitatis Comenianae Bratislaviensis a Studia Biblica Slovaca), knižné novinky a iné zaujímavé publikácie.

Konferencia k 60. Výročiu

V utorok 12. októbra 2010 si v Kňazskom seminári sv. Cyrila a Metoda v Bratislave pripomenuli históriu fakulty od roku 1950. Pri tejto príležitosti Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK, Katedra cirkevných dejín, usporiadala konferenciu na tému: 60 rokov v živote Katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave (1950 - 2010). Program začal svätou omšou o 8,00 hod. v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Konferencia prebiehala v Aule RCMBF UK (Bratislava, ul. Kapitulská 26).

Jednotlivé pracoviská fakulty po celé predchádzajúce obdobie intenzívne napĺňali program poslania vzdelávacej a formačnej inštitúcie.

Dňa 4. októbra 2016 oslávila Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 80. výročie svojho jestvovania. Pri tejto príležitosti bude v utorok 4. októbra 2016 o 9.30 v Katedrále sv. Martina slávená sv.

Základný kameň budovy, v ktorej dnes sídli fakulta, položil už v roku 1628 kardinál Peter Pázmány. Budova počas svojej histórie zažila dramatické chvíle i pokojné časy, ale prakticky bez prestávky slúžila na vzdelávacie účely.

Oslavy 80. výročia fakulty sa začali slávnostnou sv. omšou v Katedrále sv. Martina. Hlavným celebrantom bol bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. V nadväznosti na liturgické čítania príslušného dňa vo svojom príhovore zdôraznil prepojenie bohosloveckej fakulty s Petrovým nástupcom, čiže s Rímom, ktoré sa v prípade fakúlt s cirkevným schválením uskutočňuje cez biskupa, tzv. veľkého kancelára.

Slávnostné zhromaždenie pokračovalo vo fakultnej Aule Benedikta XVI., ktorá bola postavená v roku 1925 ako Auditorium maximum Univerzity Komenského. Počas celého desaťročia bola dejiskom univerzitných slávností vrátane inštalácií rektorov. Od roku 1936 patrí k bohosloveckej fakulte a je dejiskom mnohých kľúčových udalostí v jej živote, významných návštev, konferencií a hlavne promócií absolventov.

Boli časy, keď praskala vo švíkoch, pretože bola jedinou posluchárňou schopnou pojať veľké množstvo záujemcov o teológiu. Ale boli aj časy, najmä v 50-tych rokoch minulého storočia, keď sa počet absolventov, vtedy budúcich kňazov určených pre všetky slovenské diecézy, dal spočítať na prstoch dvoch rúk.

Ako jeden z ťažiskových bodov programu osláv zaznela príležitostná prednáška prodekanky prof. Emílie Hrabovec na tému „Osem desaťročí v živote Katolíckej bohosloveckej fakulty v Bratislave (1936 - 2016)“.

Súčasťou osláv bolo aj udelenie ocenení formou osobných ďakovných listov niektorým významným osobnostiam, pedagógom a administratívnym pracovníkom fakulty ako výraz vďaky za prácu, podporu a zásluhy o rozvoj fakulty. Prvým oceneným bol rektor Univerzity Komenského prof. RNDr.

Zoznam vedeckých projektov

Fakulta sa venuje aj vedecko-výskumnej činnosti. Nasledujúca tabuľka uvádza niektoré z vedeckých projektov, na ktorých sa fakulta podieľala:

Fakulta od svojho počiatku stavala na dvoch pilieroch: kontinuita a snaha o vyššiu kvalitu. Fakt, že mala hneď od začiatku výučby študentov v každom ročníku (vrátane najvyšších), je symbolom kontinuity, čiže nadväznosti na stáročia prebiehajúce vzdelávanie a výchovu v diecéznych seminároch. Prechod zo seminárov na fakultu je znamením posunu v kvalite. Kontinuita a kvalitatívny posun sú žiaduce a nevyhnutné pre každú životaschopnú vzdelávaciu inštitúciu.

V kontinuite sa fakulta aj dnes chce prihlásiť ku všetkému dobrému, čo po desaťročia prinášala katolícka teológia na Slovensku. Kontinuita je zároveň špecifickým rozmerom katolíckej teológie, pretože je to aj vernosť tradícii, bez ktorej jej rozvoj nie je možný. V prípade cirkevných fakúlt je garantovaná supervíziou cirkevnej autority v osobe veľkého kancelára, reprezentujúceho Svätú stolicu. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK chce byť aj v budúcnosti rovnocenným partnerom ostatných fakúlt. Asi nie v počte študentov, ale v snahe o kvalitné pedagogické a vedecké výstupy svojich zamestnancov.

tags: #rimskokatolicka #cyrilometodska #bohoslovecka #fakulta #uk #historia