Rajecká Lesná, malebná obec v Rajeckej doline, je známa ako významné pútnické miesto na Slovensku. Okrem Baziliky Narodenia Panny Márie, ktorá je cieľom mnohých pútnikov, sa tu nachádza aj jedinečný Slovenský Betlehem, ktorý láka návštevníkov z celého sveta.
Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej
História a Význam Pútnického Miesta
Dejiny kostola, prvopočiatky mariánskej úcty i pôvod milostivej sochy sú doteraz zahalené rúškom tajomstva. Od nepamäti sem putovali pútnici zo všetkých štyroch svetových strán. Až do nedávnych čias prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra) a v deň Mena Panny Márie (12. septembra).
Poslednou zastávkou pred vstupom do milostivého chrámu bol kríž na konci dediny, pre pútnikov prichádzajúcich frivaldskou dolinou od Valče, Vrícka, Martina a iných dedín. Z východnej strany, od Považskej Bystrice, Pružiny, Mojtína a iných dedín, sa pútnici zastavovali pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Severnou stranou prichádzali procesie z Rajca, Ďurčiny, Kamennej Poruby, Konskej a okolitých dedín. Ich zastávkou pred vstupom do dediny bola kaplnka sv. Anny na mieste nazývanom „Na Hôrkach“. Od juhu prichádzali veriaci pútnici z Fačkova, Čičmian, Zliechova, Gajdra (dnes Kľačno), Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Prievidze a ďalších dedín. Títo sa zastavovali pri kríži v doline Rybná, ktorá je povyše obce smerom na Prievidzu.
Nitriansky biskup Gusztínyi uvádza v kanonickej vizitácii v roku 1767: "Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená."
Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej
Slovenský Betlehem: Unikátne Rezbárske Dielo
Sedemnásť rokov prác venoval Jozef Pekara výrobe dreveného betlehemu. Na viac ako ôsmich metroch vyrozprával svojimi slovami príbeh božieho narodenia zasadeného do kulisy Rajeckej Lesnej s asi tromi stovkami postáv. Rezbárske dielo sa rýchlo stalo vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Podľa skicáru bolo pôvodnou myšlienkou vytvorenie biblického výjavu a postupom času sa idea rozvíjala a autor vytvoril najskôr kolorit stredného Slovenska, potom západného a východného Slovenska v závislosti od priestorov, v ktorom je betlehem umiestnený. Jozef Pekara veľa hĺbal, obzeral sa, vnímal, ako pracujú remeselníci. Najskôr si všetko zaznamenával na papier a neskôr z lipového dreva doslova vyťahoval figúrky.
Dnes betlehem dotvára kolorit trojlístka Rajeckej Lesnej. Ľudia prídu pozrieť betlehem, prídu pozrieť Baziliku a prídu pozrieť kalváriu. Už si nevieme predstaviť, že by tu betlehem chýbal.
Marek Smatana, farár v Rajeckej Lesnej, hovorí: "V Slovenskom betleheme si niečo iné nájde starší človek počas púte a niečo iné v ňom hľadá turista z Čiech. Maštaľka narodenia Pána je srdcom betlehemu. Z neho sa všetko odráža. Remeslá, denná práca, bežný život a celá situácia, ktorá je zachytená, je napojená cez vieru."
Betlehem vyžaduje náročnú údržbu. Starší pán Ondrej Kašuba, ktorý sa osobne poznal s pánom Pekarom, sa stará o mechaniku, ktorá funguje na jednoduchom princípe štyroch motorčekov zo stieračov Liazky.
Návštevníci vnímajú toto rezbárske dielo ako duchovno-umelecké. Pýtajú sa, čo je jeho hlavný motív, lebo na každej strane sa niečo deje. Keď sa pozrie na maštaľku, potom to dáva všetko zmysel.
Dielo sa postupom času stalo turistickým lákadlom nielen v Rajeckej doline, ale aj ako atrakcia celoslovenského významu. Ľudia sa pri betleheme stretávajú a rozprávajú. Keď sa pri diele zastavia dva-traja ľudia, už sa rozprávajú, jeden hovorí zážitok zo svojho dvora, druhý zo svojho prostredia. Aj mňa to obohacuje. Ľudia tu ožijú. Prichádzajú tu mĺkvi napríklad z domovov dôchodcov a potom naberú silu.
Rajecká Lesná - Slovenský betlehem
Významné Udalosti a Púte v Rajeckej Lesnej
V Rajeckej Lesnej sa koná množstvo cirkevno-spoločenských akcií. Tento areál neslúži len na cirkevné podujatia, ale aj kultúrne, ako Frivaldská heligónka, Farfest. Snažia sa to posúvať ďalej, aby podujatia slúžili nielen obyvateľom Rajeckej Lesnej, ale minimálne celej doliny. Tak, ako je myšlienka betlehemu prepájať duchovno s kultúrou a životom na dedine, tak to robia aj tu pri organizovaní podujatí.
Príklady udalostí:
- Fatimská sobota (každý mesiac)
- Púť hasičov
- Slávnosť Najsvätejšej Trojice
- Púť k sv. Anne na Hôrkach
- Deň sv. Cyrila a Metoda
- Púť k Panne Márii Frívaldskej
Duchovní Správcovia a Vývoj Farnosti
Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. Farár Alexander Klabník, ktorý bol duchovným správcom vo Frivalde - Rajeckej Lesnej prežíval ťažké chvíle pred každou púťou, mlčky znášal vypočúvanie a prenasledovanie, v niektorých rokoch nesmel ísť ani v procesii s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou na kalváriu. Pútnici však navštevovali Frivald - Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi.
Od 1. februára 1990 sa stal duchovným správcom farnosti dekan-farár Pavol Šadlák. Svoje organizačné schopnosti využil hneď od začiatku pre stavbu farskej budovy, ktorú postavil s Božou pomocou, pod ochranou nebeskej Matky, s pomocou obetavých farníkov a šľachetných dobrodincov, v pamätnom roku návštevy Svätého Otca v našej vlasti, za sedem mesiacov. V roku 1990 sa tiež urobilo odvodnenie kostola, obnovila sa fasáda kostola i kalvárie, ako i jej osvetlenie. V roku 1991 sa postavil Dom pútnikov a vybudovalo sa osvetlenie a ozvučenie okolia mariánskeho chrámu. Pre rehoľné sestry bol v roku 1992 postavený Dom Charitas. V roku 1994 bola zrekonštruovaná a rozšírená sakristia. V roku 1995 sa postavila v pútnickom areáli nová budova, kde je umiestnený Slovenský Betlehem a Dom Božieho narodenia pre vysluhovanie sviatosti zmierenia pútnikov. V roku 1996 bola obnovená Frivaldská kalvária a v pútnickom areáli bol postavený nový poľný oltár. Pavol Šadlák zomrel dňa 21. apríla 2010 vo veku 61 rokov a v 35.
Bazilika Minor
Na žiadosť Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, zo dňa 1. mája 1994, ktorá vyjadruje prosby a želania kňazstva i veriacich, Kongregácia o Božom kulte a disciplíne sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza Jána Pavla II., ozdobila pútnický farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titulom a hodnosťou „Basilica Minor“ so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov uverejnených v Dekréte o titule „Basilica Minor“ zo dňa 9.