História Michaloviec: Od osídlenia po súčasnosť

História Michaloviec ako osady, alebo sídliskového celku je spojená s dvoma lokalitami: Hrádok - s dokázateľne keltským osídlením a slovanskou osadou z 9. - 10. storočia, ktorý bol prirodzenou dominantou okolia, a stredoveké historické centrum mesta v okolí dnešného Kostolného námestia a Zemplínskeho múzea.

Zemplínske múzeum v Michalovciach

Počiatky a stredoveký rozvoj

Najneskôr v polovici 11. storočia sa obyvateľstvo z okolia Hrádku presunulo k brodu cez rieku Laborec (dnešný most na Stráňany) a vytvorilo tak základy nového sídliska. Blízkosť brodu a križovatka ciest viedli k pomerne rýchlemu rozvoju. Najneskôr v tomto období si tu obyvateľstvo vystavalo aj prvú kamennú sakrálnu stavbu - rotundu, ktorá bola s určitosťou prvou kamennou stavbou v širokom okolí. Jej základy vidno dodnes v záhrade Zemplínskeho múzea.

Rotunda nemá doposiaľ žiadnu analógiu v celom európskom priestore a dodnes sa vedú spory o jej časovom zaradení. Či už je rotunda veľkomoravská alebo z 11. storočia, je presvedčivým dôkazom o takmer 1000 ročnej histórii sídliska v jej okolí. Otázne je, či ju stavali Michalovčania. Prof. F. Uličný tvrdí, že ju mohli postaviť jedine obyvatelia starobylej dediny Preča, ktorá neskôr splynula s Michalovcami a v 14. storočí bola už iba ulicou, resp. časťou mesta kdesi v severnej časti Michaloviec.

Vznik rotundy by tak mohol súvisieť s nariadením Sv. Štefana, prvého uhorského kráľa, o povinnosti desiatich dedín postaviť si minimálne jeden kostol. Michalovce by tak vznikli a vyvíjali sa ako kostolná osada okolo rotundy, ktorú si postavili obyvatelia okolitých sídlisk Preča a Greča. Pre objektívnosť je potrebné dodať, že základy rotundy sú vo veľkomoravskej kultúrnej vrstve a v okolí sa našlo niekoľko črepov slovienskej keramiky z 9. storočia a sídliskový objekt pravdepodobne z 10. storočia.

Najstaršia písomná zmienka o Michalovciach je až z roku 1244, kedy v listine Peter syn Sobeslava daroval dcére veno, majetok Revište. Jeho západná strana sa dotýkala práve územného majetku Michaloviec (v listine zapísaného v tvare Myhal). Pravdepodobne v tomto období si spomínaní šľachtici postavili aj sídlo na brehu Laborca, tzv. vodný hrad, ktorého základy môžeme dodnes vidieť v pivničných priestoroch michalovského kaštieľa. Od druhej polovice 13. storočia sa zmenil aj názov z dovtedy zapisovaného Myhal, Mihal na Nogmihal (s obmenami) v zmysle Veľký Michal.

Okolie rotundy a kaštieľa označovali v 14. storočí ako Slovenské Michalovce, v 15. storočí ako Slovenská ulica. Takéto názvy sa používali v lokalitách, kde bolo potrebné odlíšiť jednotlivé etniká žijúce v meste. Pravdepodobne v 13. storočí sa v meste usadili Nemci a založili tú časť, ktorá sa označovala ako Nemecká ulica, pravdepodobne v priestoroch dnešného námestia. Okrem spomínaných existovali ešte Jóbova ulica a Senná ulica. Jóbova v blízkosti Slovenskej, Senná kdesi pri Nemeckej.

Na ľavej strane Laborca, teda už v Užskej župe, bola dedina Stráňany, ktorú považovali za časť resp. štvrť Michaloviec. Delili sa ešte na Nižšie a Vyššie Stráňany a v ich blízkosti bola ešte dedina Várkond. Rozvoju Michaloviec prispela aj poloha na križovatke krajinských ciest z Košíc do Užhorodu a cesty v smeru juh - sever popri brehu Laborca.

Erb Michaloviec

V Michalovciach sa konal aj trh, ktorý však nevznikol na základe privilégia udeľovaného kráľom, ale na základe živelného hospodárskeho rastu a konal sa tradične v sobotu (od 13. storočia). Až ďalšie dva jarmoky a jeden trh povolil roku 1449 vtedajší správca krajiny Ján Huňady, otec neskoršieho kráľa Mateja Korvína. Jarmoky sa konali 2. februára a 5. septembra a mohli trvať dva týždne. Nový trh sa konal v stredu. Roku 1441 dostali zemepáni mýtne právo, ktoré protiprávne uplatňovali už skôr, s podmienkou že postavia most cez Laborec.

V 14. storočí boli v meste dva kostoly, v 15. dokázateľne už iba jeden, kostol Panny Márie, ktorý stojí dodnes (dnešný katolícky kostol za autobusovou stanicou). Vrchol rozvoja zažilo mestečko pravdepodobne v 15. storočí, kedy spolu so Stráňanami malo okolo 150 domov. Bol opevnený a mal funkciu strážiť brod. Po mnohonásobných prestavbách sa zachoval dodnes ako kaštieľ rodiny Sztárayovcov, od roku 1957 Zemplínske múzeum.

Novovek a moderná história

Okolo roku 1800 mali Michalovce asi 2000 obyvateľov, roku 1900 okolo 5000. Po vzniku Československa časť Užskej župy, ktorá ležala na území Slovenska zanikla a pričlenili ju k Zemplínskej župe. Sídlom župného úradu novovytvorenej župy sa stali Michalovce. Čoskoro však vznikla Košická župa a Michalovce sa stali sídlom okresu (1923). Roku 1928 župy nahradilo krajinské zriadenie, michalovský okres sa však nezmenil. Situáciu zmenila až Viedenská arbitráž, na základe ktorej časť územia zabralo Maďarsko. Hranica s Maďarskom bola od Michaloviec približne 15 - 20 km, napríklad medzi obcami Budkovce a Drahňov.

Historici Matej Starják a Stanislava Rovňáková prezradili počas špacirok množstvo historických, kultúrnych, ale aj náboženských zaujímavostí. Väčšina Židov sem prišla v 18. storočí z mesta Halíč. Je to historické územie v dnešnom juhovýchodnom Poľsku a severozápadnej Ukrajine. Prichádzali do Uhorska z toho dôvodu, lebo voči ním bolo tolerantnejšie, ako napríklad Rusko, alebo iné okolité krajiny. Navyše uhorskí šľachtici im ponúkali možnosti usadenia a podporovali ich, lebo vedeli, že židovský element je podnikavý a dokáže dobre hospodáriť na zverenom majetku, viacerí využívali ich služby, najmä čo sa týka finančníctva.

Počet Židov v Michalovciach stále rástol a tie maximálne hodnoty dosahoval pred 2. svetovou vojnou. Patrili doslova medzi honoráciu Michaloviec a držali v rukách najvýznamnejšie posty, v oblasti finančníctva, poisťovníctva, právnictva a lekárstva. Niekedy to bola Hlavná ulica, dnes námestie, kde sa sústreďovalo židovské obyvateľstvo. Stavali najmä multifunkčné budovy, kde predná časť slúžila ako obchodíky, kancelárie a zadná na bývanie. Ide napríklad o objekt Zlatého býka, bankovej budovy, bankového paláca, ale aj meštianskeho domu pod kupolou.

Medzi najznámejšie židovské prevádzky a podniky patrili napríklad parný mlyn a elektráreň Viliama Landesmana, budova Landesmanovej tlačiarne a známy hostinec Gambrinus. Židia bývali v minulosti od 18. storočia až do 40. rokov 20. storočia prakticky v celých Michalovciach. Najviac domov však mali v starom centre, dnes je to okolie Zemplínskeho múzea a rímskokatolíckeho farského kostola. Typicky židovskou bola napríklad Hodvábna ulica, v súčasnosti Ulica Ľudovíta Štúra. Židovské obyvateľstvo bývalo aj v pôvodne samostatných obciach Stráňany, Topoľany, Močarany a Vrbovec, dnes už tvoria súčasť mesta.

Budovu židovskej synagógy dokončili v roku 1888 a nachádzala sa na mieste v blízkosti dnešného Mestského kultúrneho strediska. Patrila medzi najkrajšie budovy meste a významne sa zapísala do dejín, žiaľ, v roku 1976 ju zbúrali. Na Ulici Ľ. Štúra sa dodnes zachovalo ešte pár židovských stavieb. Je tu jednak pôvodný dom rabína a na tom istom pozemku sa nachádza ešte jedna synagóga, ktorá dodnes stojí, síce je dosť v schátralom stave. Je to takzvaná mala synagóga klaus, pre chasidských židov.

Židovské cintoríny sú v Michalovciach dva. Jeden sa nachádza na Stráňanoch a druhý pod Hrádkom, na ktorý sa dodnes pochováva. Oba sú oplotené, upravené a stali sa dôstojným pietnym miestom, na ktoré sa dá vstúpiť iba v sprievode správcu cintorínu. Počas 2.svetovej vojny bolo vyše 3-tisíc Židov z Michaloviec transportovaných do koncentračných táborov Osvienčim, Majdanek a sústreďovaní boli aj do židovského geta v poľskom meste Łuków. Späť sa vrátilo niečo vyše 100 Židov, väčšina nedobrovoľne ukončila svoj život na území Poľska. Po návrate tu zotrvali nejaký čas, ale následne sa vysťahovali do USA alebo do štátu Izrael. Dnes v Michalovciach žije iba pár jednotlivcov, ktorí sa hlásia k židovstvu.

Po zbúraní ortodoxnej synagógy mali takú malú modlitebňu, ktorá bola situovaná v jednom rodinnom dome na Bernolákovej ulici. Počet sa stále znižoval a tak židovská náboženská obec nebola schopná ani túto malú modlitebňu udržať a zrušila sa. Dnes Židia v Michalovciach nekonajú žiadne bohoslužby. Po stopách svojich predkov prichádzajú do metropoly Zemplína najmä ľudia z USA. Záujem má stúpajúcu tendenciu, už niekoľko rokov je móda hľadať svojich predkov a práve Židia chodia po koreňoch svojich. Viacerí z nich navštívia práve Michalovce a okolie.

Cirkevné pamiatky a udalosti

Medzi významné cirkevné pamiatky a udalosti v Michalovciach patria:

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie: Zo 14. storočia, ktorý prekonal viaceré stavebné úpravy.
• Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky: Z roku 1772.
• Synagóga: Z roku 1888 (zbúraná v roku 1976).
• Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda: Z roku 1934.

V katolíckom kostole sa konajú pravidelné sväté omše:

• Utorok - sobota: 17.30 hod, v Advente sú v utorok - piatok aj rorátne sv. omše o 06.00 hod.
• Štvrtok: len pred prvým piatkom v mesiaci - Svätá hodina - adorácia Sviatosti Oltárnej od 23.00 do polnoci.
• Sobota: len prvá sobota v mesiaci - Fatimská sobota - posv. ruženec o 16.30, nasleduje rozjímanie, požehnanie so Sviatosťou Oltárnou a sv. omša o 17:30 hod.
• Prikázané sviatky, ak pripadnú na deň pracovného pokoja: 8.00 hod., 9.30 hod.
• Prikázané sviatky v pracovný deň: 17.30 hod.

Ďalšie historické udalosti a fakty

• Osídlenie v neolite: Sídliskové nálezy lineárnej a bukovohorskej kultúry, mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej, sídlisko z doby bronzovej a hallštattskej, dva poklady bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej, hallštattská mohyla so žiarovým pokrebiskom kuštanovickej kultúry, sídlisko z doby laténskej a rímskej a slovanské z 10.-12. storočia.
• Prvá písomná zmienka: Michalovce sa spomínajú od roku 1244 ako Myhal.
• Vlastníctvo: V roku 1249 sa stali majetkom Jakova z rodu Kaplyon.
• Nemeckí hostia: V druhej polovici 13. storočia sa v blízkosti trhovej dediny usadili nemeckí hostia.
• 14. storočie: V roku 1355 mali Michalovce hrad, kostol, školu, 5 ulíc, 4 mlyny, v roku 1336 vinice, v roku 1346 je doložené mýto, v roku 1374 trh, v roku 1399 jarmok.
• Sztárayovci: Stali sa sídlom hradného panstva Sztárayovcov (vetva rodu Kaplyonovcov).
• Rozdelenie panstva: V roku 1418 sa rozdelilo na časť jasenovskú, tibavskú a michalovskú.
• Poľnohospodársky ráz: Od roku 1418 sa vyvíjali ako zemepánske mestečko, ktoré si udržiavalo poľnohospodársky ráz.
• Obyvateľstvo: V roku 1449 malo 150 usadlostí, v roku 1715 malo 39 opustených a 7 obývaných domácnosti, v roku 1787 malo 174 domov a 1493 obyvateľov, v roku 1828 malo 84 domov a 2118 obyvateľov.
• Povstania: V rokoch 1631-1632 sa zapojili do Császárovho protifeudálneho povstania, v roku 1831 do východoslovenského roľníckeho povstania.
• Sídlo okresu: V roku 1876 sa stali sídlom okresu.
• Priemysel: Koncom 19. storočia tu postavili tehelňu, pivovar, parný mlyn, elektráreň (1905) a otvorili kameňolom.
• Župa: V rokoch 1919-1922 boli sídlom župy.
• I. ČSR: Za I. ČSR si zachovali poľnohospodársko-živnostnícky ráz.
• KSČ: Na čelo zápasov pracujúceho ľudu sa postavila organizácia Komunistickej strany Československa (KSČ) založená v roku 1921.
• Protifašistický boj: Michalovce sa stali jedným z najvýznamnejších stredísk protifašistického boja na Slovensku.
• Oslobodenie: Michalovce oslobodili jednotky 320. gardového pluku Červenej armády (ČA) dňa 26. 11. 1944.

Kultúra a vzdelávanie

Medzi významné kultúrne inštitúcie patria Zemplínske múzeum, Zemplínske osvetové stredisko, Mestské kultúrne stredisko, knižnica Gorazda Zvonického, Dom Matice slovenskej, hvezdáreň a kino Centrum. V meste pôsobili tri významné osobnosti: maliar Jozef Teodor Mousson, básnik Pavol Horov a pedagóg Štefan Hlaváč. Škola jestvovala v Michalovciach pri farskom kostole. Najstarší písomný doklad o nej pochádza z roku 1335. V súčasnosti je v meste viacero škôl od základných až po vysoké.

Šport

Šport sa rozvíjal od začiatku 20. storočia, význam získal najmä futbal, hádzaná, hokej. V súčasnosti sú v meste športové kluby Iuventa Michalovce (hádzaná), ŠK Zemplín Michalovce (futbal), TJ Turista, 1. BK Michalovce (basketbal).

Spoločenské podujatia

V meste sa pravidelne konajú spoločenské podujatia ako Jarný jarmok, Zemplínsky jarmok, Vianočné trhy, Zemplínske folklórne slávnosti, Maliarske sympózium, Michalovská hudobná jar a jeseň, Cyrilometodské dni a Silvestrovská vernisáž Zemplínskeho múzea.

tags: #kostol #stranany #michalovce