Rímskokatolícka Cirkev a Farnosť v Šarišských Michaľanoch: História a Vývoj

Kostol svätého Michala je rímskokatolícky farský kostol v Šarišských Michaľanoch. Patrocínium kostola je sv. Michala Archanjela.

Kostol svätého Michala Archanjela v Šarišských Michaľanoch

História Kostola sv. Michala Archanjela

Prvá zmienka o kostole sv. Michala Archanjela je zo 14. storočia - v roku 1314 tu stál románsky kostol. V roku 1961 bola pôvodná stavba úplne zničená. Súčasný kostol bola postavený na jej základoch v roku 1785 podľa románskeho vzoru - oblúkovité okná, klenby a polkruhové sanktuárium.

Podľa zaužívaných zvyklostí mal patronát nad kostolom najvýznamnejší zemepán obce Gejza Pulszký. Terajšie zariadenie chrámu je zo 17. storočia a 20. storočia. Najstaršie sochy v chráme sú socha sv. Jána Krstiteľa so soškou Nepoškvrneného počatia Panny Márie. K umeleckým vzácnostiam kostola patrí baroková monštrancia a kalich z 18. storočia, z dielne levočského majstra Jána Szilassyho.

Do roku 1916 bolo v kostole medené lavatórium z roku 1766, s vyobrazením Rákocziho erbu na držadle (teraz v Národnom múzeu v Budapešti). Okenné vitráže boli vyrobené za pôsobenia veľadôstojného pápežského preláta Msgr. Melichara Zeleného. Rekonštrukcie kostola, hlavne výmena strechy sa začala po príchode duchovného otca Antona Lesníka.

Rímskokatolícka Farnosť v Hermanovciach

V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných.

Matriky Rímskokatolíckej Cirkvi v Hermanovciach

Počas 50. a 60. rokov 20. stor. I. kniha: pokrstení, sobášení, pochovaní z r. II. kniha: pokrstení z r. 1852 - 1871, sobášení z r. 1852 - 1896, pochovaní z r. III. kniha: pokrstení z r. IV. kniha: pochovaní z r. Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce?

V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger.

Mapa znázorňujúca teritoriálny rozsah Jágerskej arcidiecézy v 18. storočí

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750 (8). Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 (4) nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok (9). Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Pán farár, ThLic.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Rímskokatolícka Farnosť v Slivníku

Prvé písomné záznamy o cirkevných dejinách obce sú zachované z tridsiatych rokov 14. storočia, keď silvašskí podaní odovzdávali desiatok do pápežskej pokladnice. Popri dani kráľovi odovzdávali títo poddaní v 14. storočí aj cirkevný desiatok jágerskému biskupovi, zemplínskemu arcidiakonovi a miestnemu farárovi.

Z desiatku, ktorý dostávala od poddaných cirkev, putovala štvrtina miestnemu farárovi, druhá zemplínskemu arcidiakonovi a zostávajúca polovica jágerskému biskupovi. Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice.

Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.Prvé poznatky o existencii kostola v Novej Ville sú z rokov 1332 - 1337, keď vyberači pápežských desiatkov zanechali záznam o tom, že v dedine existoval kostol, v ktorom vysluhovali Sväté omše farári Ján /“Johannes de Nova Villa“/ a vikár Mikuláš /“Nicolas vicarius de Nova Villa“/.

Všetko nasvedčuje tomu, že rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.

Významní Kňazi vo Farnosti Slivník

Životné osudy kňazov, ktorí výrazne vstúpili do duchovného života rímskokatolíckych veriacich v Slivníku /Silvaši/:

• Andrej Novotný /1778 - 1780/ zomrel 6. januára 1781.
• Adam Vitlinský sa narodil 9.12.1754 v Košiciach, zomrel 28.11.1823 vo Forró. Pôsobil v rokoch 1781- 1783 ako farár v Szilvási /Slivníku/.
• Štefan Jelenffy prišiel do Szilváša v jeseni roku 1783.
• Stanislav Vornáč sa stal farárom v Szilváši roku 1790.
• František Vajnarovits sa narodil 9.9.1772 v Kurime, okres Bardejov, zomrel 20.3.1819. Pôsobil roku 1795 ako kaplán v U žhorode. Po prechodnom pôsobení v Humennom /1797/ sa stal kňazom v Silvaši /1797-1812/, odkiaľ odišiel do Sabinova /1812-1819/.
• Ján Zsiffcsay sa narodil 6.12.1784 v Hodkovciach na Spiši, zomrel 19.11.1837.
• Ján Henn sa narodil 23.10.1790 v Bočiari, zomrel 3.10.1833. Vyše dvanásť rokov /1817-1829/ bol farárom v Szilvási /Slivníku/.
• Jozef Dollák sa stal silvašským farárom roku 1829, ktorý bol predtým archivárom a notárom na biskupstve. Zomrel roku 1838 a pochovali ho v krypte patrónov.
• Ľudovít Dick bol rodákom z Košíc, kde sa narodil 2. 7. 1812. V rokoch 1838 - 1848 bol farárom - administrátorom v Silvaši /Slivníku/ a prísediacim súdnej tabule Abovskej a Šarišskej stolíc.
• Eduard Kaczvinszký sa narodil 9. 5. 1820 v Gelnici. V Silvaši /Slivníku/ pôsobil v rokoch 1848 - 1857.

Pri analýze života rímskokatolíckej cirkvi v obci nemožno vynechať ani kňazov pôsobiacich v tejto farnosti po roku 1951, teda po odchode dlhoročného tamojšieho kňaza Vojtecha Sedláka. Predstavme teda tých, ktorí prišli po ňom a rozhodujúcou mierou ovplyvnili ďalší duchovný život rímskych katolíkov v Slivníku.

• Karol Džupina / nar. 22. 12. 1919/. Do Slivníka prišiel ako farár so svojou staručkou matkou v roku 1951 a pôsobil tam necelé dva roky.
• František Šárocký /nar. 1. 12. 1924, Petrovany/. Administrátorom v Slivníku sa stal roku 1953.
• František Cicholes /nar. 23. 3. 1919, Košice - Barca, zomrel 23. 9. 2005 v Haniske/. Slivnickým farárom bol veľmi krátko, od 1.6.1954 do 12. 6. 1954, keď bol zatknutý a väznený.
• Roman Blaščík /nar. 5.1.1919 Chicago (USA)/ Do Slivníka nastúpil ako administrátor v januári 1954 a v kňazskej službe tam pôsobil dva roky.
• Ján Glinský /nar. 12. 5. 1911 v Stropkove/ Do Slivníka nastúpil na uprázdnené kňazské miesto roku 1956 a pôsobil tam vyše štrnásť rokov.
• Ján Záles, Rozár OP /nar. 27.1.1919 Košice - Myslava, zomrel 17. 5. 1999, Košice/ Od roku 1970 nastúpil ako administrátor do Slivníka, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku roku 1993.
• Mgr. Jozef Mager /nar. 1. 1. 1957 v Bardejove/ Roku 1993 nastúpil na svoje prvé farárske miesto do Slivníka.
• Mgr. Igor Čellár /nar. 28. 9. 1967 v Sečovciach/ Na prvé kňazské miesto nastúpil roku 1997 v Haniske.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #sarisske #michalany