Narodenie Ježiša oslavujeme 25. decembra, na Vianoce. Je jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách ľudstva, ktorá formovala nielen kresťanskú vieru, ale aj západnú históriu a kultúru. Táto udalosť „rozsekla“ dejiny na dve časti a vytvorila náš letopočet, ktorý sa začína rátať od jeho narodenia pred viac ako 2000 rokmi.
Historici a vedci sa zhodujú: Ježiš reálne chodil po tejto zemi. Vieš, že dnes máme viac dôkazov než kedykoľvek predtým, že Ježiš naozaj existoval? Preto je paradoxné, že viac ľudí ako kedykoľvek predtým o tom pochybuje. Ako môžeme vedieť, že skutočne žil Ježiš?
Dôkaz o Ježišovi v Jeruzaleme (8 objavov biblickej archeológie)
Historické pramene o existencii Ježiša
Ježišov život zanechal v literatúre viaceré stopy. Historici rozlišujú najmä dva typy prameňov: „pro-ježišovské“ a „proti-ježišovské“ spisy. Tú prvú skupinu tvoria zdroje, ktoré obhajujú Ježišovo posolstvo. Zdroje z druhej skupiny zas napísali ľudia, ktorí tiež informujú o Ježišovi, no jeho posolstvo neprijali.
Spisy Ježišových fanúšikov
Hlavnými zdrojmi informácií o Ježišovom živote sú štyri evanjeliá. Marek, Matúš, Lukáš a Ján napísali Ježišov životopis niekoľko rokov po jeho smrti. Na základe vlastných skúseností a/alebo správ očitých svedkov podrobne opisujú Ježišovo narodenie, jeho poslanie, zázraky, vyučovanie a napokon jeho smrť a vzkriesenie. Títo autori boli Ježišovými prívržencami a chceli šíriť jeho posolstvo.
Otázka, či Ježiš skutočne žil, úzko súvisí s tým, či je Biblia pravdivá. Existuje mnoho vedeckých dôvodov, prečo brať ich spoľahlivosť vážne.
Spisy Ježišových nepriateľov
Existuje však aj niekoľko neutrálnych až „proti-ježišovských“ zdrojov, ktoré sa zmieňujú o existencii Ježiša:
- Jozef Flavius: známy židovský historik, ktorý žil v 1. storočí. V jeho spisoch nachádzame aj pár slov o Ježišovi. Píše, že to bol múdry muž, ktorý konal divy a mal židovských aj nežidovských nasledovníkov. Opísal aj jeho smrť ukrižovaním a že „spoločenstvo kresťanov, pomenovaných po ňom, dodnes nevyhynulo“. Z jeho ďalších spisov je zrejmé, že Jozef Flavius nebol fanúšikom kresťanov. Jeho zmienku o Ježišovi považujú historici za potvrdenie Ježišovej existencie, keďže Flavius ako Žid nemal v záujme písať o Ježišovi, keby reálne neexistoval.
- Grécky filozof Celsus: Celsus, grécky filozof, ktorý žil v 2. storočí, líči Ježiša ako nebezpečného podvodníka. Tvrdí, že Máriino panenské tehotenstvo je nezmysel a zázraky, ktoré Ježiš vykonal, sú len čierna mágia. Ale ani Celsus jeho existenciu nespochybňuje.
- Tacitus a Suetonius: Títo významní rímski historici pôsobiaci na konci 1. storočia opisujú Ježiša ako zakladateľa kresťanstva.
Niektorí ľudia hovoria, že Ježišove príbehy a výroky sú iba vymyslené. Historici však tvrdia, že o Ježišovej existencii niet pochýb, a to z dvoch dôvodov: vzhľadom na vedeckú spoľahlivosť spisov o Ježišovi a na reakciu Ježišových nasledovníkov.
Zo starovekých rukopisov, ktoré máme dnes k dispozícii, je drvivá väčšina práve o Ježišovi. Na týchto zdrojoch je zaujímavé, že boli zapísané krátko po Ježišovej smrti.
Ježišove radikálne posolstvo a tvrdenie, že vstal z mŕtvych, sa dajú spochybniť. Ale ako píše apoštol Ján, v čase písania evanjelií žilo ešte veľa ľudí, ktorí mohli tieto príbehy potvrdiť. Kto by si vymýšľal udalosti a detaily, keby ich mohlo množstvo ľudí okamžite vyvrátiť?
Za šírenie správy o Ježišovom vzkriesení navyše mnohí jeho nasledovníci zaplatili vlastným životom. Napriek krutému mučeniu svoje svedectvo nezmenili ani o desiatky rokov neskôr! Klamstvá ľudia šíria, len keď im to vyhovuje, no sotva by bol niekto ochotný za nejakú lož položiť svoj život.
Čo vieme o tom, kedy a kde sa v skutočnosti narodil Ježiš?
Historický kontext narodenia Ježiša
Ježiš sa narodil v období, keď bola Judea pod rímskou nadvládou a panoval tu Herodes Veľký. Táto doba bola plná politického napätia a neistoty, čo malo vplyv na udalosti spojené s Ježišovým narodením. Herodes bol známy svojou krutosťou a despotizmom, a to sa prejavilo aj v jeho krvavej reakcii na správy o narodení Ježiša.
Ježišovi rodičia
Ježišovi rodičia sa podľa biblických záznamov volali Mária a Jozef. Žili v Nazarete, v severnej časti dnešného Izraela. Keď sa blížil Máriin pôrod, začalo v krajine sčítanie obyvateľstva. Všetci ľudia sa mali zaregistrovať tam, odkiaľ pochádzali ich predkovia. Jozef a Mária museli teda ísť do Betlehema, ktorý bol od Nazareta vzdialený cca 140 km.
Kde sa narodil Ježiš?
Po namáhavej ceste - zvlášť pre ženu v poslednej fáze tehotenstva - sa Ježiš narodil v Betleheme. Toto malé mestečko v Judei má významné miesto v židovskej tradícii. Podľa proroka Micheáša malo byť miestom narodenia Mesiáša.
Betlehem leží asi 10 kilometrov južne od Jeruzalema a bol významným mestom už v staroveku. Jaskyňa narodenia, kde sa podľa tradície narodil Ježiš, je dnes miestom chrámu Narodenia Pána, zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Kedy sa presne narodil Ježiš?
Presný dátum, kedy sa Ježiš narodil, nepoznáme. 25. december bol zvolený v 4. storočí po jeho narodení. V ten deň tradične prebiehal pohanský festival na počesť boha slnka Sol Invictis (v preklade Neporaziteľné slnko) a súvisel so zimným slnovratom. V tomto období sa koná aj židovský sviatok Chanuka. Dátum bol v podstate zvolený ako náhrada týchto osláv, aby upriamil pozornosť na Ježiša - pravé svetlo prichádzajúce do sveta.
V niektorých východných cirkvách sa narodenie Ježiša slávi o 13 dní neskôr, 6. januára.
Historické a astronomické dôkazy
V Biblii nie je uvedený konkrétny rok Ježišovho narodenia. Presný rok sa pokúsili kresťania vypočítať až dodatočne, no zdá sa, že sa pritom trochu zmýlili. Na základe historických záznamov o Herodesovej vláde a astronomických úkazoch, ako je betlehemská hviezda, sa predpokladá, že Ježiš sa narodil nie v roku 0, ale o 4 - 6 rokov skôr. Presný dátum však zostáva neznámy.
Symbolika dátumu
Deň aj rok Ježišovho narodenia sú len symbolické. Oveľa dôležitejšie je jeho posolstvo a to, čo s ním urobíš ty. Ježišov príchod je znakom nového začiatku, preto si jeho narodenie na Vianoce dodnes pripomíname. Jeho narodenie v skromných podmienkach symbolizuje nádej, pokoru a Božiu lásku k ľudstvu.
Boh nám chce byť blízko, a práve preto prišiel medzi nás vo fyzickej podobe: v osobe Ježiša, aby sme ho mohli vidieť, počuť, pozorovať ho, inšpirovať sa ním.
Archeologické dôkazy o existencii Ježiša
Neexistuje žiadny archeologický dôkaz, že Ježiš fyzicky chodil po tejto zemi. Je však mnoho archeologických nálezov, ktoré potvrdzujú udalosti, osoby a miesta, ktoré s ním súvisia. Vezmime si napríklad jeho židovský pôvod. Dlho sa tvrdilo, že Ježiš nemôže byť Žid, pretože oblasť Galiley nebola židovská. Tento názor vyvrátili až vykopávky synagógy a židovských rituálnych kúpeľov z tej doby. Našli sa aj kosti prepichnuté klincami, ktoré potvrdzujú, že v tom čase sa reálne vykonával trest smrti ukrižovaním. Ďalšie archeologické nálezy potvrdzujú existenciu niektorých ľudí, ktorí sa stretli s Ježišom. Tieto archeologické nálezy dokumentujú kontext, v ktorom sa príbeh o Ježišovi odohráva, a zvyšujú dôveryhodnosť zapísaných udalostí.
Médiá pravidelne prinášajú informácie o nových vykopávkach a objavoch z tej doby. Prečo teda ľudia stále pochybujú, či skutočne žil Ježiš?
Hlavným dôvodom, prečo ľudia pochybujú, či naozaj existoval Ježiš, je nedostatok informácií. Aj keď medzi historikmi a vedcami je táto téma uzavretá, bežní ľudia často viac veria médiám, populárnym knihám či filmom, než odborníkom. Historici a vedci považujú biblické rukopisy za veľmi cenné historické dokumenty - bez ohľadu na to, či považujú Ježiša za Boha, alebo nie. Na to, aby si veril, že Ježiš skutočne žil, nemusíš byť kresťanom.
Mnoho ľudí nevie veľa o Ježišovi. Keď sa oňho začnú zaujímať, dôkazy o jeho existencii ich často prekvapia.
Územie, kde žil Ježiš
Ježiš, galilejský Žid, žil a pôsobil v nábožensky a politicky pohnutej dobe. V Palestíne sa nachádzali obidve židovské školy Hillel a Šammai v najväčšom rozkvete. V Alexandrii v Egypte písal a vyučoval náboženský filozof Filón Alexandrijský († po 40). Niekoľko rokov po Ježišovej smrti sa v Jeruzaleme narodil Jozef Flávius († okolo 100), najvýznamnejší židovský historik v antike. V „Antiquitates Iudaicae“ (93/94) informuje, že Ježiš žil v dobe rímskeho prokurátora Poncia Piláta a zomrel v Jeruzaleme smrťou na kríži.
Ježiš pochádzal z Nazareta, a síce z rodiny remeselníka. Jeho Matúšom a Lukášom dosvedčené narodenie v Betleheme (Mt 2,1; Lk 2,4-16) sa nedá historicky dokázať, ale nemožno ho ani s istotou vylúčiť. Rok narodenia je sporný. Ježiš sa zaiste narodil pred smrťou Herodesa Veľkého v roku 4 pred naším letopočtom. Informácie na začiatku Lukášovho príbehu o detstve (Lk 2,1n) nasvedčujú narodeniu v posledných rokoch vlády Herodesa.
Na začiatku Ježišovej verejnej činnosti stojí krst vodou Jánom Krstiteľom. Ježiš mohol zakúsiť túto udalosť ako rozhodujúci povolávajúci zážitok. Ježiš sa líši od Jána v tom, že v centre jeho ohlasovania nie je nastávajúci Boží súd hnevu, ale priblížené Božie panovanie, ktoré Ježiš vidí začínať svojím pôsobením. Na začiatku svojho ohlasovania Ježiš opustil svoju rodinu v Nazarete a najskôr býval asi v dome rybára Šimona.
Okruh Ježišovej pôsobnosti sa obmedzoval spočiatku na jeho vlasť Galileu. Zhromaždil okolo seba kruh učeníkov. Užší kruh učeníkov tvorili Dvanásti. Oni reprezentujú dvanásť kmeňov zahŕňajúcich ľud Izraela, primárneho adresáta Ježišovho poslania. Hovorcom kruhu Dvanástich bol Šimon z Kafarnaumu, ženatý rybár. Aj iní členovia kruhu Dvanástich mohli byť ženatí. Naproti tomu Ježiš podobne ako Ján Krstiteľ žil v bezženstve - na znak „výlučnosti a úplnosti svojho poslania“ (J. K.
K širšiemu kruhu učeníkov patrili od začiatku aj ženy, medzi nimi Mária z Magdaly, ktorej sa v evanjeliách pripisuje veľký význam (Mt 28,1; Lk 8,2; Jn 19,25; Jn 20,1.11-18). Ježišovo verejné pôsobenie podľa synoptikov trvalo jeden rok, podľa Jána dva až tri roky. Mnohé hovorí za to, že Ježiš zomrel v roku 30, a síce 7. apríla, pretože pri tomto termíne pripadol prípravný deň na sviatok Paschy na piatok, v ktorý bol Ježiš podľa Jána ukrižovaný.
Ježiš síce iste nešiel do Jeruzalema s úmyslom, aby zomrel, avšak zjavne hľadal nejaké rozhodnutie a bol si pritom celkom vedomý vysokého rizika. Lebo jeho ohlasovanie prichádzajúcej Božej vlády a jeho mesiášske povedomie sa museli zraziť s predstavami a očakávaniami kňazov a saducejov, ktorí s farizejmi reprezentovali ľud. Tento konflikt sa vyhrotil vo vyhnaní obchodníkov a predavačov z chrámového okrsku (Mk 11, 15 - 18). Tzv.
Či tým Ježiš chcel predpovedať koniec chrámového kultu, to musí zostať otvorené a závisí to od toho, či sa logion o chráme (Mk 14,58) počíta k ipsissima verba Jesu. V každom prípade sa Ježiš musel pri svojom vystúpení v Jeruzaleme ocitnúť v konflikte so židovskými autoritami, takže je pravdepodobné, že ho členovia Synedria nechali zatknúť a vydali Pilátovi. Prečo prišiel Ježiš k smrti, kto sa na nej podieľal a kto je za ňu zodpovedný?
Formálny rozsudok smrti zo strany Synedria, z ktorého vychádza Marek 14,64, je s veľkou istotou vylúčený, keďže Synedrium počas rímskej okupácie nebolo k tomu oprávnené. Podľa názoru židovského sudcu a právneho učiteľa Chaima Cohna († 2002) malo vypočúvanie pred členmi Synedria za cieľ odhovoriť Ježiša od jeho nároku, že je Mesiášom Izraela, aby ho zachránili; avšak tým sa bagatelizuje zjavný konflikt medzi Ježišom a židovskou vrchnosťou.
Väčšina exegétov vychádza skôr z toho, že členovia Synedria okolo veľkňaza Kajfáša nechali zatknúť Ježiša komandom z chrámovej polície a kňazskej palácovej stráže, aby ho vypočúvali a vydali Pilátovi (porov. Niektorí exegéti sú názoru, že ho nechali zatknúť z dôvodu politického poburovania a v záujme židovského ľudu ho vydali ešte pred sviatkom Paschy: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud“ (Jn 18,14).
Pravdepodobnejšie je vychádzať spolu so Svätým písmom z náboženského konfliktu Ježiša so Synedriom a tak nielen z poriadkovo-politických, ale aj z teologických motívov. Tzv. vyčistenie chrámu (Mk 11,15-19) mohlo byť bezprostrednou pohnútkou k zatknutiu (Mk 14,58; 11,15-19). Síce Ján 2,14n - po zničení chrámu v roku 70 po Kristovi - chápe vyčistenie chrámu ako odstránenie chrámového kultu.
Logion o chráme, ktoré patrilo pravdepodobne do skorej súvislosti tradície o vyčistení chrámu, sa vo svojej nám známej forme rozoznateľne vzťahuje na Ježišovo zmŕtvychvstanie, a preto je sotva pôvodné. Obvinenie, že Ježiš si nárokuje kráľovstvo Židov, sa nemohlo opierať len o vyčistenie chrámu, resp. o logion o chráme. A tak nie je ani vylúčené, že sa Ježiš na konci sám pred Synedriom (Mk 14,6n) a v procese (Mk 15,2) priznal ako Mesiáš Izraela a kráľ Židov.
Už v jeho identifikácii so Synom človeka vidia niektorí exegéti nepriame prihlásenie sa k mesiášskej dôstojnosti, takto aj židovský učenec D. Evanjelickí exegéti G. Theißen a A. Merz vychádzajú vo svojom štandardnom diele „Der historische Jesus. Ein Lehrbuch“ z toho, že Ježiš zhodnotil titul Syn človeka mesiášsky a vzťahoval ho na seba.
Mesiášsky nárok sa vraj bezprostredne dotýkal politickej vlády, keďže Mesiáš Izraela ako Bohom ustanovený kráľ mal posvätiť a zhromaždiť ľud (Ž 17,3 n. 32), ale nárok na kráľovstvo predstavoval podľa rímskeho zákona zločin hodný smrti. Keďže Ježiš sa považoval za poslaného k celému ľudu Izrael, šiel definitívne do Jeruzalema, ktorý už predtým viackrát navštívil pri príležitosti veľkých pútnických sviatkov.
S odkazom na zhodujúce sa svedectvo štyroch evanjelií je exegetický výskum vcelku zajedno v tom, že Ježiš zomrel v piatok. Podľa synoptikov bol tento piatok prvým slávnostným dňom sviatku Paschy, ktorý sa začína sederovým večerom po zotmení. A tak synoptici vychádzajú z toho, že pri poslednej večeri Ježiša s jeho učeníkmi išlo o paschálne stolovanie (Mk 14,12-16; Mt 26,17-19; Lk 22,7-13.15); dňom Ježišovej smrti musel byť potom 15. Nisan.
Ján stanovuje ako deň Ježišovej smrti prípravný deň k sviatku Paschy (Jn 19,14), teda 14. Nisan, v ktorý sa v chráme zabíjali veľkonočné baránky. Preto členovia Synedria, ktorí vypočúvali Ježiša, odmietali vstúpiť do pretória, „aby sa nepoškvrnili, ale mohli jesť veľkonočného baránka“ (Jn 18,28). Podľa štvrtého evanjelistu sa deň Ježišovej smrti a Pascha zhodujú; a tak zdôrazňuje, že v tú sobotu bol „veľký sviatok“ (Jn 19,31).
Podľa astronomických výpočtov pripadá 14. Ak k tomu vezmeme Lukášovu chronológiu 3,1, Ján Krstiteľ začína svoje kázanie pokánia pri Jordáne „v pätnástom roku vlády cisára Tibéria“ (Lk 3,1a), pričom podľa rímskeho výpočtu ide o obdobie medzi rokmi 28 a 29. Ježišov proces sa stal v modernom výskume na židovskej i kresťanskej strane predmetom dôkladných výskumov.
Aj keď sa časti Synedria aktívne podieľali na vydaní Ježiša, jednako neexistoval žiaden židovský rozsudok smrti proti Ježišovi. Proces proti Ježišovi bol rímskym súdnym procesom. Nie nejaká židovská inštancia, ale rímsky miestodržiteľ Pilát odsúdil Ježiša na smrť a dal ho popraviť. Obvinenie z „Bohovraždy“ na adresu Židov sa opiera o správy evanjelií.
Nebol to však ľud Židov, ktorý priviedol Ježiša k smrti; boli to (jednotliví) členovia Synedria a rímsky miestodržiteľ Pilát, ktorí odstránili Ježiša. Dochovaný nápis na kríži „Židovský kráľ“ (Mk 15,26) udáva dôvod popravy. Tento „titulus“ je všeobecne považovaný za autentický. A tak Ježiš bol ukrižovaný, pretože sa mu vyčítalo, že si osoboval kráľovstvo.
Tým sa myslí obvinenie od členov Synedria, že sa vydával za pretendenta na mesiáša a kráľa. Keďže nárok na kráľovstvo predstavuje podľa rímskeho zákona zločin hodný smrti, totiž crimen laesae maiestatis populi Romani (zločin urážky majestátu), Pilát odsúdil Ježiša na smrť.
Rímskymi vojakmi, ktorí boli poverení jeho popravou, bol Ježiš najskôr zbičovaný a potom ukrižovaný mimo mesta na Golgote, „čo v preklade znamená Lebka“ (Mk 15,20-32). Ježiša na kríž pravdepodobne priklincovali, a nie uviazali; že to bolo celkom bežné, to ukazujú posmrtné pozostatky ukrižovaného z Giv’at ha-Mitvar, ktoré boli nájdené v roku 1968.
Aké boli Ježišove posledné slová? Marek a Matúš tradujú výkrik opustenosti (Mk 14,34.37; Mt 27,46.50), ktorý však bol súčasťou dôveryplnej modlitby (Ž 22,2). Podľa Lukáša Ježiš hovoril židovskú večernú modlitbu (Ž 31,6) predtým, ako vydýchol svojho ducha (pneuma; Lk 23,46). Jednomyseľná informácia evanjelií je taká, že ešte v deň Ježišovho ukrižovania jeho mŕtve telo pochoval Jozef z Arimatey (Mk 15,42-47). Evanjelista Ján vychádza z toho, že aj Nikodém bol pri Ježišovom pohrebe (Jn 19,39).
Ježišovým životom sa učenci zaoberali od začiatku - takto Augustín ([† 430] cons. ev.) alebo Ludolf Saský ([† okolo 1378] Vita Christi). Hodina moderného historického výskumu o Ježišovi nadišla počas osvietenstva, z dôvodu otvorenia nových prístupov k viere v Krista, ale aj kvôli vyslobodeniu historického Ježiša z údajných dogmatických prisvojení.
Prvá fáza (First Quest) sa začína pri H. S. Reimarusovi († 1768), zahŕňa výskum Ježišovho života v 19. storočí a siaha až po W. Wredeho († 1906). Po nej nasleduje krátka fáza radikálnej historickej skepsy (No-Quest); tú predstavuje R. Bultmann († 1976), ktorý sa nazdával, že o historickom Ježišovi nemožno vedieť nič isté okrem toho, že žil a zomrel.
Druhá fáza historického výskumu o Ježišovi (New or Second Quest) sa začína Bultmannovým žiakom E. Käsemannon († 1998), ktorý v roku 1954 napísal epochálny článok „Problém historického Ježiša“, v ktorom v protiklade k svojmu učiteľovi Bultmannovi považuje za možné určite poznanie o kľúčových údajoch v Ježišovom živote a o obsahu Ježišovho posolstva.
Käsemann pri svojom pýtaní sa na historického Ježiša vychádzal zo synoptickej tradície a zameriaval sa na dvojaké kritérium rozlišovania: za ježišovské treba považovať to, čo sa nedá vysvetliť ani zo židovského prostredia a ani zo života a náuky prakresťanstva. Začiatok tretej fázy historického výskumu o Ježišovi (Third Quest) sa datuje do 80. rokov 20. storočia.
Podľa zadania Käsemannom navrhnutého rozlišovacieho kritéria sa podniká pokus preskúmať Ježiša na pozadí židovstva jeho doby, pričom sa zohľadňujú mimokánonické pramene (napr. Kresťanské vyznanie viery (Nicejsko-konštantínopolské i Apoštolské) sa zakladá na predpoklade, že Ježiš žil a bol ukrižovaný za vlády Poncia Piláta.
Spisy Nového zákona predstavujú dokumentmi viery, avšak pre otázku historického Ježiša v žiadnom prípade nie sú nedôležité, ako ukázali novšie dejiny moderného historického výskumu o Ježišovi. Keďže katolícka exegéza sa od Druhého vatikánskeho koncilu bez výhrad otvorila modernému historickému výskumu o Ježišovi, sotva ešte existujú konfesionálne rozdiely.
Je nápadné, že od Käsemanna vzrástla dôvera v historický výskum o Ježišovi a využívajú sa inovatívne metodické prístupy; ale dodnes sa rozdielne zodpovedá príslušná otázka. Niektorí bádatelia si myslia, že poznanie o historickom Ježišovi sa obmedzuje na niekoľko kľúčových údajov.
Významné miesta spojené so životom Ježiša
Oblasť, kde žil Ježiš Kristus, je bohatá na historické a náboženské pamiatky. Nasledujúci zoznam obsahuje niektoré z najvýznamnejších miest v tejto oblasti:
- Ain Karem: Mestečko vzdialené 8 km od Jeruzalema, spája sa s narodením a životom svätého Jána Krstiteľa.
- Betlehem: Mesto narodenia Ježiša Krista, nachádza sa tu Chrám Narodenia Pána.
- Pole Pastierov: Miesto, kde pastieri prijali od anjelov posolstvo o narodení Ježiša Krista.
- Jeruzalem: Mesto s hlbokým náboženským významom, rozdelené na kresťanskú, židovskú, moslimskú a arménsku časť.
- Hora Olivová: Nachádza sa tu Chrám Dominus Flevit a Getsemanská záhrada.
- Via Dolorosa: "Cesta Utrpenia", symbolizuje poslednú cestu Ježiša Krista.
- Bazilika Božieho hrobu: Najposvätnejšie miesto kresťanov, postavené nad miestom popravy a hrobu Ježiša.
- Múr nárekov: Najposvätnejšie miesto pre Židov.
- Mešita Skalný dóm: Postavená na chrámovom návrší, ide o jednu z najstarších a architektonicky najbohatších mešít na svete.
- Mešita Al-Aksá: Druhá mešita postavená na chrámovom pahorku, ideologické centrum moslimov v Izraeli.
- Večeradlo: Miesto, kde Ježiš ustanovil Eucharistiu.
- Rieka Jordán: Slávny vodný tok, kde bol Ježiš pokrstený Jánom Krstiteľom.
- Genezaretské jazero: Jazero s množstvom rýb, dôležité pre obživu obyvateľstva.
- Hora Blahoslavenstiev: Miesto Ježišovho učenia o Blahoslavenstvách.
- Kafarnaum: Mesto, kde pôsobil Ježiš Kristus a bydlisko apoštolov Petra a Ondreja.
- Tabgha: Lokalita s Kostolom rozmnoženia chlebov a rýb a Kostolom Primátu sv. Petra.
- Hora Tábor: Miesto Premenenia Pána.
- Nazaret: Mesto Zvestovania, nachádza sa tu Bazilika Zvestovania Pána a Kostol sv. Jozefa.
- Betánia: Nachádza sa tu Chrám Vzkriesenia Lazára.
- Emauzy: Miesto, po ktorom prechádzali pútnici do Jeruzalema.