V druhej pôstnej kázni, prednesenej P. Ranierom Cantalamessom v Kaplnke Redemptoris Mater, sa Svätý Otec a pracovníci Rímskej kúrie zamýšľali nad témou "Boh je Láska". Táto téma otvára dôležité otázky o povahe Božej lásky a jej význame pre ľudstvo.
P. Cantalamessa zdôraznil, že výraz "Božia láska" má dva odlišné významy: Boh ako predmet našej lásky a Boh ako podmet, teda Božia láska k nám. Ľudia prirodzene inklinujú k aktivite a uprednostňujú prvý význam, avšak biblické zjavenie kladie dôraz na Božej láske k nám.
Aristoteles chápal Boha ako príčinu pohybu sveta, pretože je milovaný. Sväté písmo však hovorí, že Boh stvoril svet a hýbe ním, pretože ho miluje. Apoštol Ján píše: "Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás" (1Jn 4,10). Dodáva, že my milujeme, pretože on prvý miloval nás (1Jn 4,19).
Ako milovať Boha
Ján vo svojom evanjeliu ide ešte hlbšie, keď hovorí, že Boh nielen miluje, ale že Boh je Láska. Mohli by sme povedať: "Na počiatku bola Láska, Láska bola u Boha a Boh bol Láska." Je dôležitejšie vedieť, či Boh je Láska, než len to, či existuje. Kresťanská viera nás uisťuje, že Boh existuje a že je Láska.
Kresťania veria v Trojicu, pretože veria, že Boh je Láska. Tam, kde je Boh vnímaný ako Zákon alebo Moc, nie je potrebná rozmanitosť osôb. Láska však potrebuje vzťah, preto kresťanské zjavenie hovorí o Bohu ako o Trojici: Boh je Láska v sebe samom, pretože od večnosti má v sebe Syna a Ducha Svätého.
Božia Láska v Stvorení
Božia láska sa prejavuje aj v stvorení. Boh nás stvoril, aby sme ho poznali, milovali, slúžili mu a dosiahli večný život. Ale prečo nás Boh stvoril? Nie preto, aby sme ho milovali, ale preto, že nás miloval. Kresťanská vízia o pôvode vesmíru je vzdialená vedeckému ateizmu, ktorý tvrdí, že sme sa na svete ocitli náhodou. Svätá Katarína Sienská hovorí, že láska donútila Boha stvoriť nás.
Táto láska je nielen agapé, čiže milosrdná láska, ale aj eros, príťažlivosť k predmetu vlastnej lásky. Boh obdivuje krásu svojho stvorenia.
Pre Písmo Sväté je charakteristické, že ukazuje lásku Boha k človeku ako snúbeneckú lásku. Používajú sa všetky fázy a požiadavky snúbeneckej lásky pre vyjadrenie Božej lásky: očarovanie, radosť svadobného dňa, dráma rozchodu. Snúbenecká láska je láska túžby a voľby. Boh túži po človeku a raduje sa z jeho lásky. Obraz snúbeneckej lásky je dôkazom toho, že láska Boha k nám je eros a agapé, obdarovávaním i túžbou zároveň. Pretože kto netúži, aby mu bola láska opätovaná, vôbec mu nezáleží na milovanej osobe.
Kristus: Najvyšší Dôkaz Božej Lásky
Najvyšším dôkazom Božej lásky k človeku je Kristus. Nie len v zmysle objektívnom, ale aj v zmysle subjektívnom. Kristus je Božia láska, ktorá prijala ľudskú podobu, aby mohla milovať a byť milovaná zvnútra našej situácie. Nechuť mnohých teológov prijať Kristovu smrť ako chcenú Otcom a slobodne prijatú Synom je daná tým, že nevychádzajú z toho, že Boh je Láska a všetko čo robí, je láska.
Pápežský kazateľ sa pýta, čo máme robiť, keď počujeme, ako nás Boh má rád. Prvá odpoveď je, že máme opätovať Bohu lásku. Ďalšou odpoveďou je, že sa máme navzájom radi tak, ako nás Boh má rád. Ale predtým je treba veriť v Božiu lásku. Evanjelista Ján hovorí: "My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám" (1Jn 4,16).
Zdalo by sa, že je ľahké veriť v Božiu lásku, ale naopak, je to najťažšie na svete. Zapríčiňuje to šíriaci sa cynizmus, ale tiež presvedčenie o vlastnej nehodnosti. Božia ponuka nám pripadá nevyvážená.
Slávnosť Božského Srdca
Zamyslime sa nad tajomstvom Božského srdca. Má Boh srdce? Vie Boh, čo je to ľudské srdce a jeho problémy? Boh sa stal človekom. Ak Boha nezaujímajú problémy môjho srdca, tak ani mňa nezaujíma taký Boh! Ale keď pozorne čítame Písmo sväté, zistíme, že zo všetkého najviac ho zaujíma práve ľudské srdce.
Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Boh pozná problémy ľudského srdca, lebo On stvoril človeka. On je náš Stvoriteľ a Pán. On vie, aké potreby a aký hlad vložil do ľudského srdca. Svätý Augustín povedal: "Nespokojné ľudské srdce, kým nespočinie v Teba Bože!" Ľudské srdce je určené k tomu, aby cez neho prúdila Božia Láska.
Boh vie, čo je to ľudské srdce aj preto, lebo je všetko prenikajúci, všetko si uvedomujúci a so všetkým súcitiaci. Kvantová fyzika tvrdí, že základom hmotnej skutočnosti je Vedomie. Boh nielen svet tvorí vo svojej stvoriteľskej fantázii, ale ho vo vedomí aj udržuje. Boh si uvedomuje všetko, čo stvoril. Uvedomuje si šťastie i nešťastie konkrétnych bytostí. A preto, že je Láska, solidarizuje sa so všetkým, súcití so všetkým.
Boh vie, čo je to ľudské srdce aj zo svojej „osobnej skúsenosti“ a to z dôvodu svojho Vtelenia. V osobe Ježiša Krista sa tajomne spája Božský a ľudský svet. V jeho Tele a Krvi sa uzatvára Nová zmluva a spojenectve Boha a človeka. Tajomstvo Ježišovho ľudského srdca je najvýstižnejšie vyjadrené v litániovom zvolaní: „(Ľudské) srdce Ježišovo so Slovom Božím podstatne zjednotené!“
V tejto invokácii je naznačené tajomstvo Ježišovho srdca a zároveň cesta pre naše srdcia. Tu je naznačené, ako do nás môže prenikať Božia dobrota. Máme sa stále viac a viac zjednocovať so Slovom Božím. V tomto máme nasledovať Pannu Máriu, ktorá nás učí, ako sa správne postaviť k Slovu Božiemu. S ochotou a vierou.
V liste Hebrejom nachádzame pravdu o tom, že Božie Slovo je živé a účinné. Ide o to, dovoliť mu, aby nás zasiahlo a zmenilo. Zázrak zmeny nášho srdca spočíva v tom, chcieť to isté ako Boh. Ježišovo srdce je ohniskom Božej Lásky. Božská láska vstupuje do jeho srdca ako Slovo a ako Duch. Ježišovo srdce je vzorom pre naše ľudské srdce, pretože to, čo sa odohrávalo a odohráva v tomto srdci sa môže odohrávať aj v našich srdciach, ak sa plne zjednotíme so Slovom Božím.
Sv. Pavol v Liste Rimanom hovorí: „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“
Dnes, skrze počuté slovo, máme možnosť nahliadnuť do Božského Srdca. Neuvidíme tam žiadne farebné lúče, ani oheň a trnie, ale skrze počuté Slovo, ktoré hovorí o Božích skutkoch, si môžeme a máme uvedomiť veľkosť Lásky, ktorá horí v tomto Srdci.
Pápež Ján Pavol II v jednej svojej meditácii hovorí: „V Kristovi Boh skutočne prijal „srdce z mäsa“. Má teda nielen Božské Srdce, bohaté na milosrdenstvo a odpustenie, ale aj ľudské srdce, schopné všetkých záchvevov citu. Ak by sme na to chceli dôkaz z evanjelia, nebolo by ťažké nájsť ho v dojímavom rozhovore Krista s Petrom po zmŕtvychvstaní: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Na trojnásobnú otázku Peter Kristovi trikrát odpovedá: „Pane, ty vieš, že ťa mám rád“ (porov. Jn 21,15-17).