Rozhovory o Bohu sú bežnou súčasťou nášho života. Niektorí z nás boli vychovávaní v náboženskom prostredí, kde nám rodičia, starí rodičia a učitelia prezradili, čo sa Bohu páči a čo nie. Iní vyrastali v nereligióznom prostredí, kde sa o Bohu hovorilo menej, no otázky o jeho existencii boli stále prítomné.
Ako som už napísala, bolo mi jasné, že život musí mať stvoriteľa, ale kto stvoril Boha? Odpoveď farárky ma šokovala: "Boha nikto nestvoril. Boh je večný."
Po príchode domov som sa otcovi posťažovala, aké hlúposti hovorí farárka. Hoci môj otec vyštudoval stavbárinu, každý vysokoškolský študent musel povinne robiť skúšky aj z marxizmu-leninizmu, vedeckého socializmu, dialektického materializmu, ateizmu a ktovie ešte z čoho. A tak mi zadefinoval poučku, ktorú sa naučil na vysokej škole: Ateisti veria, že hmota je večná. Idealisti veria, že idea (Boh) je večná.
Vtedy som pochopila dve veci:
- Niečo večné, čo nemá počiatok ani príčinu, čo nikdy nevzniklo, ale vždy bolo, tu muselo byť. Inak by sme tu neboli.
- Večnosť nikdy nepochopím.
Ale zároveň som si čím ďalej, tým viac uvedomovala, že logickejšie ako veriť vo večnú hmotu, ktorá dokázala stvoriť život, je veriť vo večnú inteligenciu, ktorá stvorila všetko. Prečo? Lebo hmotu skúmať môžem a viem, že sa správa podľa fyzikálnych a chemických zákonov. Hmota sama nemá schopnosť vytvoriť niečo tak organizované ako je napríklad živá bunka. Skrátka vďaka každodennému pozorovaniu vieme, ako sa správa neosobná hmota a čo všetko dokáže. A vieme aj ako sa správa niekto inteligentný a tvorivý a čo dokáže.
Preto viera v to, že Boh je večný, je logickejšia ako viera vo večnú a neosobnú hmotu, alebo energiu, ktorá napriek tomu, že má IQ nulové, dokázala stvoriť niečo tak geniálne ako je človek. Pre tých znovu opakujem, že Boh nevznikol, ale on vždy bol.
Paradoxné je, že odpoveď môjho otca bola úplne neprávna. Vtedy ateisti tvrdili, že vesmír je večný, lebo hypotéza Veľkého Tresku bola ešte len v plienkach. Dnes drvivá väčšina vedcov tvrdí, že hmota nie je večná, ani čas, ani priestor, dokonca ani vesmír nie je nekonečný. Tvrdia, že to všetko má svoj počiatok vo veľkom tresku a pred veľkým treskom nebolo nič. Keď priznávajú, že vesmír vznikol z ničoho, nepriamo priznávajú tvrdenie Biblie, že vesmír má počiatok a Boh ho stvoril z ničoho.
Avšak ateistickí vedci sa len tak ľahko nevzdajú a tvrdia, že vesmír vznikol zo superhustej energie, či hmoty, ktorá explodovala. Nebudem rozoberať hypotézy vzniku vesmíru, lebo kozmológia nie je predmetom môjho záujmu. Ale tí, čo sa tým zaoberajú priznávajú, že veda nevie dať spoľahlivú odpoveď na otázku čo bolo pred veľkým treskom a čo k nemu viedlo. Tam naše znalosti fyziky končia. A čo je logickejšie veriť? Že pred vznikom vesmíru tu bola večná superhustá hmota či energia? Napriek tomu, že vieme, že hmota a energia môžu existovať iba v čase a priestore? Alebo veriť, že tu bol večný Boh, ktorý mal plán a stvoril hmotu a časopriestor?
Mnohí fyzici tvrdia, že fyzikálne zákony sú tak geniálne nastavené, že to až kričí, že je za tým pravdepodobne Stvoriteľ. Ale to je iná téma, ktorú nejdem podrobne rozoberať. Hoci už fakt, že vo svete nevládne chaos, ale máme prírodné zákony, ktorými sa hmota riadi, je silnou indíciou v prospech Zákonodarcu.
Kto z nás by nepoznal príbeh o stvorení sveta. Boh stvoril Adama z prachu, Evu z jeho rebra. Krásny príbeh. Paradoxné je, že odpoveď môjho otca bola úplne neprávna. To čo profesori ateizmu učili pred necelými päťdesiatimi rokmi, dnes vedci zavrhujú.
Dnes bežne stretávam ľudí, ktorí si stvorili svojho Boha. Vedia presne aký je, čo má a nemá rád. Dokážu predpovedať, čo by spravil, a čo by spraviť nechcel. Jednoducho presne vedia, aký Boh je. Znie to úžasne, len mi to pripomína predajcov áut, ktorí sú náležite oboznámení s produktom, ktorý ponúkajú svojim klientom. Rozhovory o Bohu, sú bežnou súčasťou nášho života. Niektorý z nás boli vychovávaní v náboženskom prostredí, naši rodičia, starí rodičia, učitelia, boli takí láskaví a prezradili nám, čo sa Bohu páči, a čo nie. Myslím, že názory sa líšili od domu k domu. Väčšinou sa hovorí, že Boh je dobrý a má rád každého. (okrem neposlušných detí). Samozrejme nezabudli nám povedať, že Boh je všemohúci a vševedúci, ale hlavne nadovšetko dobrý. Ak ste patrili do skupiny zvedavcov , a neodpustili ste si otázky typu; Prečo umierajú hladom deti v Afrike, pri záplavách, a iných nešťastí? Odpovede Vás určite prekvapili, hlavne svojou inkonzistenciou a nelogickosťou. Zrazu dobrý Boh, môže robiť aj zlé veci. Pýtať sa na to, prečo susedia chodia do toho druhé kostola, priniesla určite tiež zaujímavé odpovede. Mňa vždy najviac pobavilo, ako rodičia vysvetľovali svojím deťúrencom, pojmy ako sektári, baptisti, jehovisti atď... Ale niektorý z nás mali to šťastie, a vyrastali v nereligióznom prostredí. Rodičia nás nestrašili s peklom, ale vyhrážali sa, že nám zatrhnú telku ( to je tiež peklo ) alebo playstation (tak to už je horšie, ako samotné peklo). Ak sme sa spýtali niečo o Bohu odpovede neboli o nič mennej zaujímavé. Nesmierne zaujímavá je kombinácia, pobožných starkých a ateistických rodičov. Hlavne, ak si starkí zaumienia, že čas ktorý strávia s vnúčatami využijú efektívne , aj čo sa týka duchovného života. Samozrejme rodičia, nám nezabudnú povedať, že tie dristy nemáme brať vážne. V ušiach nám ešte znejú ockove vybrané slová na margo duchovných vodcov, ale pravým uchom sa nám už tlačí babkin ruženec a ódy o svätom otcovi. kto je vlastne Boh?, zbytocne sa pytame ci vsetko stvoril Boh alebo ci je sucastou vsetkej hmoty a energie v nekonecnom case a priestore, ked jednoducho nevieme pochopit nekonecnost casu a priestoru. Nevieme co tu bolo pred vznikom vesmiru a ani nevieme, aky je velky. Je vesmir vsade v nekonecnom priestore a je tu odjakziva a bude tu do nekonecna? Bez dokazov tvrdit, ze po smrti spozna nas duch boha je nezodpovedne a lahko zneuzitelne roznymi nabozenstvami, aby tak mohli na zaklade viery alebo svateho pisma povedat ludom, ze oni poznaju zmysel existencie cloveka, alebo zmysel existencie vsetkeho. Takisto tvrdit, ze na stvoreni vesmiru sa nemusel podielat Boh ako daleko vyssia forma inteligencie ako sme my je zbytocne. Skor sa treba pytat, ako je mozne, ze v celom tom "neinteligentnom" vesmire sa na jednej planete zachoval a vivyjal inteligentny zivot pocas 5 miliard rokov. Ako ludia sme zatial jedina znama forma vyssej intelignecie vo vesmire, ktora si uvedomuje svoju existenciu a dokaze pochopit obrovske moznosti pouzitia hmoty a energiu pre svoju potrebu.
Preto odporúčam nasledujúci článok o počiatku vesmíru od niekoho kompetentnejšieho a síce vedca, ktorý na univerzite prednášal fyziku.
Dôkazy o existencii Boha
Je množstvo príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír nevznikol náhodou. Vedci sú presvedčení, že náš vesmír vznikol pri jedinej obrovskej explózii energie a svetla, ktorý nazývame veľký tresk. Vesmír sa riadi konštantnými zákonmi prírody. Akákoľvek inštrukcia, akékoľvek učenie, akékoľvek školenie si vždy vyžaduje určitý zámer. Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah.
1. Je množstvo príkladov, ktoré poukazujú na to, že vesmír nevznikol náhodou.
Zem: Jej rozmery sú dokonalé. Veľkosť Zeme a jej zodpovedajúca gravitačná sila udržiava tenkú vrstvu dusíkatých a vodíkových plynov, ktorá sa rozprestiera len do výšky cca. 70 km nad povrchom Zeme. Keby bola Zem menšia, jej atmosféra by nebola vhodná pre život, ako napr. planéta Merkúr. Zem sa nachádza v ideálnej vzdialenosti od Slnka. Všimni si napríklad teplotné výkyvy: je to zhruba od -35 do +50 °C. Čo i len nepatrný rozdiel v pozícii Zeme voči Slnku by život na našej planéte znemožnil. Aj náš Mesiac má správnu veľkosť a vzdialenosť od Zeme. Pôsobením jeho gravitácie vznikajú dôležité javy ako príliv, odliv a iné pohyby.
Voda: Je bez farby, vône, chuti, a predsa by bez nej žiadny živý tvor nedokázal prežiť. Organizmus rastlín, živočíchov i ľudí sa skladá prevažne z vody (približne dve tretiny ľudského organizmu tvorí voda). Voda má nezvyčajne vysoký bod varu a mrazu. Umožňuje nám žiť v prostredí s rozkolísanou teplotou, pričom v nás udržiava stálu telesnú teplotu cca. Voda je univerzálnym rozpúšťadlom. Voda je zároveň chemicky neutrálna. Voda má jedinečné povrchové trenie. Deväťdesiatsedem percent všetkých vôd Zeme tvoria oceány. Na našej Zemi však existuje systém, ktorý filtruje z vody soľ a potom túto vodu rozširuje po celej planéte. Vďaka vyparovaniu morská voda zbavená soli vytvára oblaky, ktoré dáva vietor do pohybu, aby zavlažovali pevninu dostatočným množstvom vody pre vegetáciu, živočíchy i ľudí.
Ľudský mozog: Simultánne spracúva neuveriteľné množstvo informácií. Ľudský mozog dokáže spracovať viac než milión podnetov za sekundu. Čím možno vysvetliť existenciu ľudského mozgu?
Oko: Dokáže rozlišovať až 7 milión odtieňov. Má automatické zaostrovanie a dokáže spracovať neuveriteľných 1,5 milióna informácií - naraz.
2. Vedci sú presvedčení, že náš vesmír vznikol pri jedinej obrovskej explózii energie a svetla, ktorý nazývame veľký tresk.
Bol to počiatok všetkého, čo existuje. Vesmír neexistoval vždy. Mal svoj počiatok… ale čo ho zapríčinilo?
3. Vesmír sa riadi konštantnými zákonmi prírody.
Ako je možné, že tu máme prírodné zákony, ktoré sa nikdy nemenia? Aj najväčších vedcov zaráža, aké je to zvláštne. Z logického hľadiska nie je nevyhnutné, aby sa vesmír riadil akýmikoľvek pravidlami, nieto ešte aby podliehal matematickým pravidlám.
4. Akákoľvek inštrukcia, akékoľvek učenie, akékoľvek školenie si vždy vyžaduje určitý zámer.
Vedel si, že v každej jednej bunke tvojho tela sa nachádza podrobný inštrukčný kód, veľmi podobný miniatúrnemu počítačovému programu? Kód DNA v našich bunkách vydáva inštrukcie bunke. DNA je program zložený z troch miliárd písmen, ktorý vydáva bunke povel, ako sa má správať. Človek si musí položiť otázku: Ako sa tento informačný program dostal do každej bunky ľudského tela?
5. Vieme, že Boh existuje, lebo sa s nami snaží nadviazať vzťah.
Prišla som k presvedčeniu, že Boh chce byť poznaný. Stvoril nás s tým zámerom, aby sme ho poznali. Obklopil nás dôkazmi o sebe a neustále pred nás stavia otázku o svojej existencii.
Rôzne pohľady na stvorenie
Hneď na začiatku biblie sa stretávame s výpoveďou, ktorá dosvedčuje, že Boh stvoril svet. Ide o text zvaný biblický Hexaemeron z redakcie Kňazského kódexu, podľa ktorého je stvorenie sveta Bohom sformulované do siedmich dní jedného týždňa. Hneď na úvod treba pripomenúť, že táto biblická správa má určité prvky, ktoré pripomínajú babylonské, či sumerské texty o stvorení sveta.
Tento text neberie do úvahy ateizmus vo všetkých svojich filozofických podobách. Od osvietenstva sa mu postupne podarilo ovládnuť vedecké kruhy, a tak sa až doteraz zúfalo pokúša vedecky zdôvodniť, že svet vôbec nepotreboval Stvoriteľa, pretože existoval čo do minulosti vždy.
Stvorenie taktiež popiera panteizmus, ktorý tvrdí, že všetko na svete, čo existuje, je Boh. V tomto filozoficko-náboženskom názore na svet je však vnútorný rozpor. Vo svete existuje dobro a zlo, ktoré stoja proti sebe a vzájomne sa vylučujú. Ak by všetko, čo existuje, bolo skutočne Bohom, Boh by bol zároveň dobrý aj zlý.
Interpretácie Hexaemeronu
No aj medzi tými, ktorí prijímajú úvodný biblický text za pravdivú výpoveď o stvorení sveta, panujú nezhody. Jednotlivé teologické prúdy vedú medzi sebou spory o to, ako správne tento text vyložiť. Je známe, že prastará náboženská literatúra bola písaná nie v doslovnom, ale alegorickom zmysle. Takýto spôsob chápania Hexaemeronu bol vlastný alexandrijskej škole, ktorou boli ovplyvnení Origenes, Augustín, Hilár, a ďalší ako aj do určitej miery Tomáš Akvinský. Antiochijská škola sa prikláňala skôr k doslovnému výkladu Hexaemeronu. Doslovnú interpretáciu učil aj Martin Luther (1483-1546) a jeho ďalší nasledovníci, ktorí odmietali Cirkev ako strážkyňu pravého zmyslu biblie.
V dobách osvietenstva a potom v priebehu 19. storočia sa vo svete zdvihla vlna, ktorá biblické texty, alebo aspoň niektoré jej časti vysvetľovala ako mýty, a takto ich odmietala ako neskutočné a vymyslené. Proti tejto vlne sa dvihol medzi katolíckymi teológmi odpor, ktorý sa pokúšal obhajovať pravovernosť biblie, a to aj za takú cenu, že sa mnohí katolícki teológovia pokúšali dokázať doslovnosť biblických textov. Podľa tejto interpretácie stvorenie sveta sa udialo za sedem fyzických dní.
Podľa tohto doslovného výkladu anglikánsky teológ John Lightfoot (1602-1675) vypočítal, že človek bol stvorený 23. októbra 4004 pred Kristom o 9.hodine v nedeľu. Celý svet začal vznikať o 5 dní skôr. Adam a Eva boli stvorení naraz ako dospelí a hneď vedeli všetko, čo dospelý potrebuje vedieť: chodiť, rozprávať, pracovať a mnohé ďalšie veci.
Na to však zareagovalo magistérium Cirkvi. Najprv pápež Lev XIII. vydal encykliku Providentissimus Deus (r. 1893), kde vysvetľuje, že celé Sväté písmo je neomylne inšpirované Svätým Duchom, preto v ňom nemôže byť nijakého omylu a to ani prírodovedného ani historického. Existuje totiž len jediný Boh, ktorý je Stvoriteľom prírody, upravovateľom dejín i autorom posvätných kníh, a tak Boh nemôže sám sebe protirečiť. V prípade, že fyzika začne tvrdiť niečo, čo je v rozpore s bibliou, Lev XIII. vyhlasuje, že teológ sa má správať podľa vyjadrenia sv. Augustína.
Následne roku 1902 Lev XIII. ustanovil biblickú komisiu, aby vyriešila historickosť prvých hláv knihy Genezis. Biblická komisia roku 1909 vyhlásila, že tvrdenia, že Boh stvoril svet na začiatku časov, že osobitne utvoril človeka a že z prvého človeka stvoril ženu treba brať ako historický fakt.
Doplnením encykliky Leva XIII. bola encyklika pápeža Benedikta XV. Všetky tieto dokumenty zdôrazňovali, že biblia hovorí pravdu po všetkých stránkach a nemožno rozdeľovať v nej duchovný zmysel, ktorý je omylný a prírodovedný, či historický zmysel, ktorý je chybný. No v týchto dokumentoch nenachádzame vysvetlenie, ako konkrétne možno zosúladiť určité historické, či prírodovedné nepresnosti s tvrdením, že napriek tomu ide o neomylné biblické tvrdenie.
Riešenie tohto problému naznačil až Pius XII. vo svojej encyklike Divino Afflante Spiritu (r. 1943), kde začal upozorňovať na rozličné literárne štýly, ktoré používali orientálne národy a ktoré sú úplne odlišné od literárnych štýlov súčasnej kultúry. Podľa učenia Cirkvi prvé kapitoly Genezis sú teda napísané orientálnym literárnym štýlom, ktorý sa v našej kultúre nepoužíva.
Možno povedať, že ak deťom vysvetľujeme zložité biologické, alebo fyzikálne javy, používame zjednodušené a nie vedecky absolútne presné vyjadrenia, ale spôsob vyjadrovania sa snažíme používať čo najnázornejší a mnohokrát obrazný, aby bol prístupný detskému chápaniu. To však neznamená, že sa mýlime, alebo deti klameme. Podobne možno povedať, že aj Boh zvolil pre písanie svojich slov literárny štýl, ktorý by zodpovedal chápaniu ľudí vo všetkých storočiach bez ohľadu na to, nakoľko je rozvinutá veda.
Z uvedených encyklík teda vieme, že v úvode knihy Genezis je zachytená neomylná pravda. Najsmerodajnejším je pre nás vyjadrenie biblickej komisie z roku 1909.
a) Hexaemeron obsahuje skutočné historické udalosti stvorenia.
b) Fakty, ktoré sú základom kresťanského náboženstva ako stvorenie sveta Bohom na počiatku časov i osobitné stvorenie človeka, treba brať doslovne.
c) No nie všetky vety a slová majú sa brať doslovne. Veci, ktoré Otcovia vykladajú rozlične, možno vykladať podľa vlastného uváženia, no nikdy nie v rozpore s náukou Cirkvi.
Stvorenie z ničoho
V rôznych pohanských náboženských mýtoch sa stretávame s Bohom, ktorý tvorí svet z večnej neusporiadanej a chaotickej hmoty. Biblia v prvej vete Genezis prehlasuje: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1,1). Slovo „stvoril“ - po hebrejsky bara - neznamená výslovne „urobiť z ničoho“.
V prvom rade Cirkev učí, že svet Bol stvorený z ničoho. Dogma o stvorení sveta bola definovaná na Štvrtom lateránskom koncile (r. „(…) Boh je začiatok všetkých vecí, stvoriteľ viditeľných a neviditeľných, duchovných a telesných vecí.
Napriek tomu Kniha múdrosti 11,17 tvrdí, že Boh stvoril svet z beztvárnej hmoty. Tento rozpor je však len zdanlivý. Teológovia vysvetľujú, že Boh najprv stvoril samotnú matériu, z ktorej nebol sformovaný súčasný vesmír. Toto stvorenie sa nazýva „creatio prima“. Následne po tom zo stvorenej „beztvárnej“ matérie Boh sformoval vesmír, zem, rastliny, zvieratá i človeka.
| Pojem | Význam |
|---|---|
| Creatio prima | Stvorenie samotnej matérie z ničoho |
| Creatio secunda | Formovanie vesmíru, zeme, rastlín, zvierat a človeka z už stvorenej matérie |
Sloboda stvoriteľského Božieho činu
V devätnástom storočí začal vystupovať do popredia názor, že Boh bol vnútorne nútený stvoriť svet. Hermes, Günther a Rosmini zdôvodňovali túto mienku Božou dobrotou. Každá vôľa rozumnej bytosti smeruje k poznanému dobru, chce ho a miluje. Boh sám je však to najväčšie a najdokonalejšie dobro.
Znamená to, že keďže Boh vlastní samého seba, keďže v sebe spočíva, vlastní nekonečnú plnosť všetkého dobra, a k tomuto vlastneniu nemožno už pridať nijaké dobro, aby ho bolo viac. Všetko dobro, ktoré existuje vo svete, je prítomné najdokonalejším spôsobom v samotnom Bohu a je len odbleskom dokonalého dobra v Bohu. Preto neexistuje nič, čo by Boh stvorením sveta získal, čo by už nevlastnil. To, že svet existuje, dokazuje, že Boh tento svet chcel, no zároveň z Božej dokonalosti sa dá logicky odvodiť, že tento svet chcieť nemusel. Z toho vyplýva záver, že Boh sa rozhodol stvoriť svet úplne slobodne.