História rímskokatolíckej farnosti Drienov

Obec Drienov sa nachádza cca 13 km južne od Prešova pri hlavnej ceste do Košíc. Z histórie Šariša vyplýva, že obec bola jedným z najstarších a najvýznamnejších sídel tohto kraja. Kostol stojí v ohradenom, ale prístupnom areáli na miernej vyvýšenine v obci.

Keď chceme začať dobou, z ktorej pochádzajú prvé písomné zmienky o obci, musíme povedať, že budeme vlastne rozprávať o dvoch obciach - Drienove a Židove, ktoré niekedy v 17. - 18. storočí splynuli a ďalej existovali pod menom Drienov. Najstaršie nepísomné dôkazy o jeho existencii pochádzajú z 10. - 12. storočia z veľkomoravského obdobia.

Najstarší písomný doklad o Drienove pochádza z roku 1283. Je zrejmé, že Drienov mal ľudový slovenský názov Drinov, ktorého prekladom vznikol úradný maďarský názov. Zemepisná poloha Drienova, archeologické nálezy, blízka maďarská vojenská osada (z 11. st. v Židove), vývoj osídlenia jeho okolia potvrdzujú, že Drienov dokázateľne jestvoval nepretržite od 9. storočia a patril k najstarším slovienskym dedinám v okolí.

Archeologický výskum v roku 2007 objavil praveký sídliskový útvar z doby železnej. Funkciu objektov je ťažké určiť. Kruhové jamy slúžili pravdepodobne na uskladnenie potravín a o objekte, v ktorom sa nachádza pec je možné uvažovať, že slúžil ako dom.

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu

Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno už niekedy koncom 13. storočia. Najstaršia písomná zmienka o sakrálnej stavbe v obci pochádza z roku 1304. V tej dobe bola zasvätená sv. Martina. Išlo o stavbu prevyšujúcu štandard bežných dedinských kostolov tej doby, keďže tunajšia farnosť bola sídlom vicearchidiakonátu.

Rozvoj mestečka v 15. storočí, ktorý potvrdzuje aj kráľovské povolenie usporiadavať dva jarmoky ročne po roku 1470, viedol k rozhodnutiu prestavať kostol. Ten už zrejme nestačil kapacitne. Pri tejto rozsiahlej prestavbe došlo k zbúraniu pôvodnej lode, ktorú nahradila podľa všetkého väčšia, súčasná.

V 16. storočí nastáva hospodársky úpadok Drienova a istý čas tu pôsobil aj evanjelickí kazatelia. Začiatkom 18. storočia (datovanie v podobe štukového letopočtu 1709) došlo k rozsiahlejším úpravám, ktoré sa dotkli aj gotickej klenby. Svedčia o tom vsadené barokové konzoly.

Vizitácia z roku 1749 hovorí o dezolátnom stave "starobylého" Kostola sv Martina, ktorý bol len príležitostne využívaný na kalvínske bohoslužby. Okolo roku 1800 pristavali severnú sakristiu. V rokoch 1889-1892 bola obnovená veža. Veľká prestavba sa realizovala na jeseň roku 1945. Baroková klenba lode bola odstránená a nahradil ju betónový strop. V roku 1963 získal objekt status národnej kultúrnej pamiatky.

O rok neskôr bola poškodená strecha, pričom zatekajúca voda poničila maľby z roku 1945. Následne v roku 1965 dostal kostol, vrátane veže, nové zastrešnie. V rokoch 2017-2018 boli obnovené fasády chrámu, vymaľovaný interiér a objekt bol odvodnený. Kostol sv. Šimona a Júdu v Drienove prešiel viacerými rekonštrukciami. Poslednou bola obnova v rokoch 2014 - 2019. Robila sa nová maľba, reštaurovali sa obrazy, osadili nové kríže, veľký zvon či vežové hodiny.

Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako jej farský chrám. Bohoslužby sú v nedeľu o 8.00 a 10.30 h.

Zaujímavosti o kostole:

  • Najstarša podoba chrámu nie je známa, išlo však už v prvej fáze o reprezentatívnu stavbu.
  • Nezvyčajné je aj zúženie obvodových múrov svätyne približne v polovici vytvárajúce v exteriéri i interiéri odsadenie evokujúce členenie loď - presbytérium.
  • Presbytérium bolo pôvodne osvetlené gotickými oknami s lomeným záklenkom, ktoré boli zamurované v súvislosti s osadením klenby v 15. storočí. To si vyžiadalo prerazenie nových okien na mieste súčasných.
  • Rebrová krížová klenba presbytéria pochádza z 15. storočia.
  • Veža bola vďaka oknám gotického tvaru datovaná do čias stredoveku, výskum však ukázal, že ju postavili až v 17. storočí.

V dolnom Šariši, medzi mestami Prešov a Košice, sa nachádza dvojtisícová obec Drienov. Drienovský rímskokatolícky kostol má patrónov svätých apoštolov Šimona a Júdu. Drienovčania majú so svojimi patrónmi vrúcny vzťah. „Pred ich sviatkom v októbri sa k nim modlíme deviatnik. V deň sviatku sv. Šimona a Júdu ich oslavujú slávnostnou svätou omšou. Nedeľa pred sviatkom alebo po sviatku patrí odpustovej slávnosti. Spomínajú ich pri každej svätej omši.

V súčasnosti sa na prijatie sviatosti birmovania pripravuje vyše 50 chlapcov a dievčat. Konajú sa predmanželské i predkrstné stretnutia. Farár Štefan Vaňo si pochvaľuje pomoc mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania. „Každú nedeľu prinášajú Eucharistiu chorým a starým. Tak Pána Ježiša môžu vďaka nim prijať každý týždeň. Lektori sa zase striedajú pri čítaní Božieho slova. Nápomocná je tiež farská rada.

V kronike farnosti sa píše o udalosti z 15. augusta 1949. Bola vtedy nedeľa a sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Tu náhle uderila prudká voda v potoku, ktorý tečie cez Drienov. Utopilo sa päť ľudí, zničených bolo 21 domov. Pri cintoríne neďaleko od potoka stojí Kaplnka Panny Márie Lurdskej. Aj tá bola celá vo vode, len krížik trošku vyčnieval z vody. Ani sklo na okne nebolo poškodené, len Bernadetka bola vyvrátená a kvety porozhadzované.

Kostol sv. Šimona a Júdu v Drienove

Patróni farnosti

„O Šimonovi a Júdovi nemáme veľa správ ani vo Svätom písme. Preto naši Šimon Horlivec a Júda Tadeáš zostali akoby v ústraní, ale veľa robili pre Krista, Cirkev a šírenie evanjelia. Svätého Šimona prepílili pílou, preto je jeho atribútom píla; svätého Júdu dobili drevenými kolmi, preto sa znázorňuje s kolom. Tradícia podáva, že boli príbuzní Pána Ježiša a sv. Júda Tadeáš je aj rýchly pomocník v núdzi. Máme vo farnosti aj jednu ďakovnú tabuľku sv. Júdovi za pomoc,“ vníma kňaz ich stálu pomoc. V tom sú aktuálni pre veriacich aj dnes. „Už keď počujeme Šimon Horlivec, tak to aj pre nás znamená, že máme byť horliví.

Svätý Šimon

Život vo farnosti

„Obec Drienov patrí medzi tie väčšie spomedzi východoslovenských obcí. Dnes tu žije asi 2 250 obyvateľov. Ostatní občania sú skoro všetci rímskokatolíci. Farnosť patrí do Košickej arcidiecézy,“ predstavuje na úvod farár Štefan Vaňo.

Drienovské ženičky nosili krásne kroje, pán farár ich vždy pousádzal od jednej lavice po druhú. „Každý mal svoje miesto - chlapi sedávali v posledných laviciach na pravej strane a na chóre. Ako deti sme nemali žiadne stoličky, stáli sme vpredu. Neskôr mali deti detské stoličky. Aj gréckokatolícki veriaci chodili do rímskokatolíckeho kostola, lebo ich bol zatvorený. Duchovný dopĺňa, že vtedy k farnosti patrili i obce Lemešany a Chabžany, preto aj ľudí bolo veľa.

Piliermi Drienovčanov sú Eucharistia a Panna Mária. „Živý Ježiš Kristus, ktorý vďaka duchovným otcom prichádza k nám do sŕdc, a naša nebeská Matka. Okrem farského kostola chodia radi na okolité mariánske pútnické miesta, hlavne počas odpustových slávností: do Obišoviec, Malej Viesky, Veľkého Šariša, Gaboltova a Levoče.

Úcta k Panne Márii a modlitba ruženca majú v obci i vďaka duchovným otcom silnú a dlhoročnú tradíciu, na ktorú pred 30 rokmi, 13. „Vtedy vznikla prvá - mládežnícka - ruža, keď zavanul Duch Svätý a oslovil vnímavých žiakov základnej školy,“ hovorí jej zakladateľka a doterajšia horliteľka Mária Havrillová. Dnes má ružencové bratstvo deväť ruží - osem ženských a jednu mužskú.

Keď odíde farník či člen bratstva, vyprevádzajú dušu zomrelého tri dni pred pohrebom i počas neho a prosia Matku Božiu, aby dušu sprevádzala na ceste do večnosti. „Počas obetovania pri každej svätej omši dáva každý z nás na oltár svoje radosti, trápenia, ale aj silu našej viery.

Interiér kostola sv. Šimona a Júdu

Významné osobnosti farnosti

Vo farnosti sa zrodili rehoľné aj kňazské povolania. Žijúci je kanonik Jozef Korem a kaplán Martin Murajda.

Kostolníčka Mária Klajberová

Kostolníčkou je Mária Klajberová od mája 2008 a o chrám sa vzorne stará. Zabezpečuje upratovací poriadok, pripravuje knihy na čítania, stará sa o čistotu a správny výber liturgických odevov a predmetov. O kvetinovú výzdobu sa stará celá farnosť. „Donesú kvety zo záhrad, ale i z osláv, zo svadieb, z pohrebov.

Prehľad významných udalostí a rekonštrukcií

Rok Udalosť
1304 Prvá písomná zmienka o kostole sv. Martina
15. storočie Rozsiahla prestavba kostola
1709 Úpravy gotickej klenby
1800 Pristavanie severnej sakristie
1889-1892 Obnova veže
1945 Odstránenie barokovej klenby a nahradenie betónovým stropom
1963 Udelenie statusu národnej kultúrnej pamiatky
2014-2019 Posledná obnova kostola - nová maľba, reštaurovanie obrazov

tags: #rimskokatolicka #farnost #drienov