S rozpadom Rakúsko-Uhorska súvisel i vznik niekoľkých nových štátov. Jedným z nich bola aj Československá republika (ČSR), ktorá oficiálne vznikla dňa 28. októbra 1918 v Prahe. Slováci sa k ČSR pripojili o dva dni neskôr Deklaráciou slovenského národa. Najvýchodnejšie časti Slovenska však i naďalej ovládali zanikajúce rakúsko-uhorské, resp. vznikajúce maďarské orgány s ich brachiálnou mocou.
Po zložitých rokovaniach koncom roka 1918 víťazné dohodové mocnosti stanovili demarkačnú čiaru medzi Slovenskom a Maďarskom. Dočasná hranica medzi Československom a Maďarskom bola nestabilná a nepokojná - dochádzalo tu často k rôznym incidentom a prestrelkám. Československá vláda reagovala aj na vytýčenie novej demarkačnej čiary a na zmenenú vnútropolitickú situáciu v Maďarsku (vytvorenie Maďarskej republiky rád).
Čičarovčania v tomto období opäť vídavali vojenské kolóny, pretože v apríli 1919 sa v priestore Palín - Užhorod sústreďovali jednotky 3. divízie československého vojska, ktoré boli určené na obsadenie novej demarkačnej línie, určenej dohodovým vojenským velením. emarkačnú čiaru - hranicu. Definitívne hranice Slovenska, resp. ČSR boli dohodovými mocnosťami určené až v lete roku 1919.
Mapa Československa v rokoch 1918-1938
Štatistiky a výsledky sčítaní v období trvania ČSR
Dňa 15. februára 1921 sa uskutočnilo prvé oficiálne sčítanie obyvateľstva v ČSR. V Čičarovciach (ich obecný chotár mal rozlohu 2 736 ha) v tom čase bývalo 1 157 obyvateľov (543 mužov, 614 žien) a stálo 244 domov.
Národnostná a náboženská štruktúra je uvedená v nasledujúcej tabuľke:
| Národnosť | Počet | Náboženstvo | Počet |
|---|---|---|---|
| Maďarská | 965 | Reform. kresť. (kalvíni) | 405 |
| Židovská | 83 | Gréckokatolícke | 344 |
| Česko-slovenská | 61 | Rímskokatolícke | 314 |
| Rusínska (Ruská) | 1 | Izraelitské | 90 |
| Iná | 23 | Evanj. a. v. (luteráni) | 3 |
| Cudzinci | 24 | Iné | 1 |
V roku 1930 bolo zrealizované druhé oficiálne sčítanie obyvateľstva. V Čičarovciach vtedy žilo 1 174 ľudí a stálo 253 príbytkov - národnostné a konfesionálne rozvrstvenie bolo takéto:
| Národnosť | Počet | Náboženstvo | Počet |
|---|---|---|---|
| Maďarská | 1 076 | Gréckokatolícke | 409 |
| Česko-slovenská | 24 | Reform. kresť. (kalvíni) | 391 |
| Židovská | 21 | Rímskokatolícke | 303 |
| Rusínska (Ruská) | 10 | Izraelitské | 66 |
| Iná | 31 | Evanj. a. v. (luteráni) | 2 |
| Cudzinci | 12 | Iné | 3 |
Na základe sčítaní vieme, že Čičarovce patrili do pôsobnosti Okresného súdu a Berného úradu vo Veľkých Kapušanoch. Poštový úrad pre obec sídlil v Čičarovciach, telegrafický úrad vo Veľkých Kapušanoch a žandárska (četnícka) stanica vo Veľkých Kapušanoch. Najbližšia železničná stanica sa nachádzala v čičarovskom katastri, Vojanoch a Drahňove. Dedina patrila pod územne rozsiahly zdravotný obvod vo Veľkých Kapušanoch.
Na základe evidenčného súpisu z roku 1924 vieme, že tu v tom čase mali domovské právo aj Cigáni.
Samospráva
O činnosti prvorepublikovej sejkovskej samosprávy sa nám do dnešných dní zachovalo veľmi málo údajov. Po roku 1918 v dvanásťčlennom obecnom výbore pracovali aj farár Eugen Kiss, Mártin Herskovics, Andrej Róth, Andrej Jéres, Andrej Varga, Ján Jakub Kis, Michal Koczur, Ján Ilko a Ján Jéres a richtár Andrej Vaszily.
Od februára 1921 zemplínsky župan Michal Slávik vymenoval nový dvadsaťjedenčlenný obecný výbor v zložení: richtár Andrej Vaszily, prísažní Michal Majoros a Ján Peres, členovia Alexander Magda, Andrej Róth, Štefan Ronkai, Adolf Klein, Izidor Kalla, Ján Lengyel, Ján Ilko, Andrej Jéres, Ján Csatlós, Andrej Szabó, Štefan Jóner, Štefan Jenkó, Ján Kis, Alexander Makár, Ján Peres, Koloman Kiss, Andrej Krajnyik a Ján Hornyák.
V roku 1923 sa konali prvé voľby do obecných zastupiteľstiev v ČSR. Post starostu Čičaroviec, išlo o nové pomenovanie pre dovtedajšieho richtára, získal Ján Lengyel. K ďalším členom osemnásťčlenného zastupiteľstva patrili Koloman Kiss (zástupca starostu) Andrej Vaszily, Alexander Magda, Alexander Makár, Eugen Kiss, Juraj Bodnár, Andrej Krajnyik, Juraj Vaszily, Štefan Ronkai, Alexander Krajnyik, Andrej Szabó, Michal Majoros, Ján Erdélyi, Ján Peres, Andrej Béres, Ján Varga a Andrej Vojtko.
V roku 1923 tunajšia samospráva uzavrela zmluvu Jánom Vasiľom a spoločníkmi o prenájme poľovného práva (obecný poľovný revír mal výmeru 3 193 k. j.). Obec tak do svojho rozpočtu získala sumu 1501 korún.
V roku 1925 čičarovská samospráva prijala organizačný a o rok neskôr požiarno-policajný štatút obce.
Dôležitým ukazovateľom hospodárenia obecnej samosprávy bol stav financií a obecného majetku. Rozpočet obce Čičarovce na rok 1927 predstavoval potrebu 21 652 korún a 22 halierov, príjem bol iba 1 730 korún, schodok tak činil vyše 19 900 korún. V roku 1928 obec nevlastnila žiadny majetok a rozpočtová potreba na uvedený rok predstavovala sumu vyše 19 600 korún.
Kvôli hroziacemu vojnovému konfliktu bol v ČSR prijatý zákon o civilnej protileteckej ochrane (CPO) s platnosťou od roku 1936. Samospráva musela venovať zvýšenú pozornosť jednak civilnej ochrane obyvateľstva, jednak ochrane hospodárstiev. Na základe zákona (a ďalších súvisiacich nariadení) menoval starosta obce veliteľov CPO a poplachovej, dezinfekčnej, samaritánskej (zdravotnej) i bezpečnostnej, poriadkovej služby.
Hospodárske pomery
Nedostatok pôdy v rukách malých roľníkov i bezzemkov vytváral od prvých dní trvania ČSR mimoriadne napätú situáciu. Národné zhromaždenie v Prahe preto prijalo zákon o pozemkovej reforme. Neskôr parlament prijal ešte okolo 90 zákonov a opatrení, usmerňujúcich pozemkovú reformu. Na území Slovenska bola ukončená až v roku 1929.
V prvej parcelácii Čičarovčania získali ornú pôdu a pasienky vo výmere 290 k. j. z veľkostatku Rozálie Lónyayovej (1889 Drahňov - 1925 Drahňov).
V roku 1928 mal chotár Čičaroviec celkovú výmeru 5 222 katastrálnych jutár (1 k. j. pritom predstavovalo 0,575 hektára).
V obci prevládali malé gazdovstvá. Najviac obyvateľov sa naďalej živilo poľnohospodárstvom. Niekoľko tunajších gazdov vlastnilo aj mláťačky na parný pohon a privyrábali si aj mlátením obilia. V 20. rokoch minulého storočia sa miestni obyvatelia pokúsili o pestovanie tabaku. V Čičarovciach bolo veľmi rozšírené pestovanie ľanu, konope a rybolov.
Počas trvania prvej republiky v Čičarovciach staršie domy z nepálenej tehly, kameňa a dreva, pokryté slamou (župou), postupne nahrádzali murované domy z pálenej tehly, „vinkľové“ domy so šindľovou strechou, resp. pokryté eternitom alebo plechom.
V dávnejších časoch prevládali v dedine typické dlhé gazdovské domy s izbou v prednej časti, obrátenej k ulici, s pitvorom - „prikľetom“ uprostred a u bohatších gazdov i s izbou v zadnej časti a komorou. Za nimi sa pod tou istou strechou, ale už so zvláštnymi vchodmi nachádzala maštaľ a priestory pre náradie i hospodárske vozy.
Náboženské pomery
Na základe rumunského konkordátu čičarovská rímskokatolícka farnosť s piatimi filiálkami ako súčasť Hornoužského dekanátu pripadla od 15. augusta 1930 Užhorodskej apoštolskej administratúre. Túto administratúru vytvorili z farností Satmárskeho biskupstva, ktoré sa nachádzali v ČSR - teda na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
Čičarovskú rímskokatolícku farnosť dlhodobo spravoval Alexander Makár, ktorý ovládla len jazyk maďarský. V kostole kázal len po maďarsky a v tomto jazyku učil žiakov aj náboženstvo. Szabó. V roku 1932 biskup za nového správcu čičarovskej farnosti vymenoval Emila Szmutku. Úrady tohto farára charakterizovali ako politicky spoľahlivého a žijúceho uzavretým spôsobom života. Podobne ako Alexander Makár kázal a učil v maďarskom jazyku, ale na rozdiel od neho ovládal už aj slovenský jazyk.
Ako administrátor, neskôr správca čičarovskej gréckokatolíckej farnosti s piatimi filiálkami, dlhodobo pôsobil Eugen Kiss.
Reformovanú (kalvínsku) čičarovskú farnosť spravoval Alexander Magda. Ako „politický nespoľahlivý“ bol pod drobnohľadom úradov. V roku 1932 ho nahradil Štefan Gaál.
Židovská náboženská obec, do ktorej patrili aj čičarovskí židia, patrila do rabinátu so sídlom vo Veľkých Kapušanoch (tu bol aj matričný obvod). V 30. rokoch minulého storočia ako rabín vo Veľkých Kapušanoch pôsobil Jakub Lebovič (hovoril len po maďarsky a hebrejsky). Posledným rabínom, ktorý navštevoval modlitebňu, do ktorej chodili aj čičarovskí židia, bol Fried Herman z Veľkých Kapušian. Vo veľkokapušianskom rabináte mali svoje židovské cintoríny spravidla aj väčšie i menšie dediny.
S miestnou kultúrou súviselo aj dodržiavanie rôznych zvykov a tradícií. V medzivojnovom období napr. medzi čičarovskými gréckokatolíkmi pretrvával ojedinelý pohrebný zvyk - pred rakvou s mladým zosnulým kráčal chlapec v čiernom kroji, čižmách a klobúku, v ruke držal vytasený meč a na jeho hrote bol nabodnutý citrón, do ktorého boli napichané farebné stuhy.
Školské pomery a osvetová činnosť
Na miestnych cirkevných ľudových školách sa vyučovanie začínalo i končilo modlitbou. Žiaci na písanie aj naďalej používali tabličku s grifľom, na krasopis boli už postupne zavádzané zošity. V školských budovách sa kúrilo drevom (to do školy prinášali deti), učitelia sa zväčša stravovali v dedine - striedavo u rodičov jednotlivých žiakov. Po zavedení povinnej osemročnej školskej dochádzky (na Slovensku od školského roka 1927/1928) na týchto školách stúpol počet žiakov.
Rímskokatolícka ľudová škola
V školskom roku 1918/1919 túto jednotriednu školu navštevovalo 46, ale v školskom roku 1932/1933 už 61 žiakov.
V roku 1926 bola školská budova rímskokatolíckej ľudovej školy s vyučovacím jazykom maďarským vo veľmi zlom stave (škola patrila pod školský inšpektorát v Čope, predtým pod Veľké Kapušany). Problémy spôsoboval najmä nevyhovujúci interiér.
Žiaci sa učili v budove s jednou učebňou, kabinetom a predsieňou. Učiteľ a zároveň správca (riaditeľ) školy, Ján Rajzák mal svoj byt s dvoma izbami, kuchyňou a hospodárskymi staviskami.
Reformovaná (kalvínska) ľudová škola
V školskom roku 1922/1923 reformovanú školu navštevovalo 46 žiakov.
V roku 1926 bola školská budova vo veľmi zlom stave (poškodený plot, deravá dlážka, nedostatočné vykurovanie a nevyhovujúce vnútorné vybavenie).
Reformovaná ľudová škola patrila pod Školský inšpektorát so sídlom v Čope (predtým Veľké Kapušany) a vyučovanie na škole prebiehalo v maďarskom jazyku. Na škole sa vystriedalo viacero pedagógov a zároveň správcov školy, napríklad Bocér a Alex Szakal.
Gréckokatolícka ľudová škola
V školskom roku 1922/1923 gréckokatolícku školu navštevovalo 48 žiakov. Škola patrila pod školský inšpektorát vo Veľkých Kapušanoch. V roku 1925 (učiteľ Filip Miklós) školský inšpektor zistil viaceré nedostatky.
Vo svojej správe vytýkal neúplnú vybavenosť školy, nepostačujúce školské pomôcky a chýbajúcu učiteľskú knižnicu. V druhej polovici 20. rokov minulého storočia za nového pedagóga a správcu školy nastúpil Eugen Ilkovič.
Učiteľ gréckokatolíckej školy ako iní pedagógovia dostával plat od štátu, ale užíval aj cirkevné pozemky vo výmere osem k. j. ornej pôdy, tri k. j. lúk a tri k. j. pastvín.
Pedagógovia miestnych škôl nevyvíjali len vzdelávaciu činnosť - boli zároveň aj osvetovými pracovníkmi (pripravovali kultúrne akcie k cirkevným a štátnym sviatkom ale i Dni brannosti).
Politické strany a spolky
Napriek tomu, že počas trvania ČSR sa uskutočnili viaceré voľby, do dnešných dní sa nám z Čičaroviec zachovali presné výsledky iba niektorých z nich. V prvých voľbách do župného zastupiteľstva v roku 1923 jednoznačné víťazstvo (238 hlasov) v obci dosiahla Krajinská kresťansko-sociálna strana, ktorá mala silné pozície najmä medzi voličmi maďarskej národnosti. V poradí druhá (170 hlasov) skončila Agrárna (republikánska) strana, ktorá obhajovala aj záujmy maloroľníkov na vidieku.
Ostatné strany získali v župných voľbách zanedbateľný podiel tunajších voličských hlasov. Aj v ďalších prvorepublikových voľbách (napríklad voľby do poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia v rokoch 1929 a 1935) v Čičarovciach najlepšie výsledky dosiahli uvedené politické strany.
Vyvrcholením rivality medzi členmi a sympatizantmi zjednotených maďarských strán a agrárnej strany predstavovalo obecné voľby z júna 1938.
Po vzniku miestneho Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) v roku 1925 sa do spoločenského života obce začali zapájať aj jeho členovia (v roku 1935 vedenie DHZ pracovalo v zložení Andrej Vaszilos - predseda, Ladislav Ronkay - veliteľ, Michal Majoros - prvý zástupca veliteľa, Július Erdélyi - druhý zástupca veliteľa, Ján Majoros - tajomník a Ján Kecskés - pokladník).
Udalosti po 2. novembri 1938
Po vyhlásení autonómie Slovenska dňa 6. októbra 1938 došlo i v zemplínskom regióne k niekoľkým zmenám. Po bezvýslednom októbrovom československo-maďarskom rokovaní v Komárne (pri ktorom maďarská strana vystúpila s neprijateľnými územnými požiadavkami) bola dňa 2. novembra 1938 vyhlásená známa, tzv. viedenská arbitráž - ministri zahraničia Nemecka a Talianska rozhodli o odstúpení približne 11 000 km2 územia ČSR Maďarsku (Maďarsku pripadlo aj dovtedajšie okresné sídlo Veľké Kapušany a ďalších 23 obcí z okresu medzi nimi aj Čičarovce).
Čičarovce sa tak na šesť rokov stali súčasťou Maďarského kráľovstva. Na obsadenom území až do konca roka 1938 zaviedli vojenskú diktatúru.
Dějiny cenzury v Čechách: 1918 - 1938 (1/3)
Správa obsadeného územia
V roku 1938 pripadli Maďarsku pohraničné česko-slovenské obce, ktoré boli presunuté pod správu Zemplínskej a Sabolčskej župy. Súčasne s obsadením územia bola nastolená maďarská vojenská správa na čele s vojenským okresným veliteľom vo Veľkých Kapušanoch.
V marci 1939 bola Maďarskom úplne anektovaná Podkarpatská Rus a v dôsledku týchto zmien bola opätovne zriadená Užská župa s centrom v Užhorode. Opätovne zriadená župa sa delila na dva okresy: Veľkokapušanský okres so sídlom vo Kapušanoch a Užhorodský okres so sídlom v Užhorode.
Maďarský parlament dňa 22. júna 1939 prijal zákon číslo 6/1939 „O zjednotení podkarpatsko-ruského územia s maďarským štátom“. Tento zákon deklaroval nastolenie držby maďarského štátu na zabranom území.
Štátne, verejné a školské budovy boli aj v Čičarovciach v rokoch 1938 - 1944 „ozdobené maďarskými zástavami, nástennými nápisnými tabuľami s maďarskou kráľovskou korunou a okolo nej s dvojjazyčným nápisom v maďarskej a rusínskej reči. Podobné boli aj úradné razítka úradov a škôl, ako aj mená obcí a smerovky ciest.“
Hospodársko-sociálne pomery
V roku 1940 k čičarovským najmajetnejším gazdom patrili: Michal Bodnár, Alexander Csatlós, Bartolomej Komló, František Köblös, richtár Ján Lengyel a bývalý starosta (richtár) Andrej Vaszily.
K miestnym živnostníkom patrili: stolári Štefan Balog, Ignác Klein, Jozef Kosztur; drotár Peter Rónkai; bércséplő? Ján Harajda, Peter Rónkai, Jozef Váradi; obuvníci Peter Hornyák, Bernard Klein, Alexander Tóth, Július Kocsis; zámočníci Peter Antko, Peter Bodnár a Peter Ronkay; kováči Pavol Rohály, Jozef Váradi; krčmári Július Hornyák, Ladislav Ronkai a murár Štefan Dargóczi. Obchodom sa živili Žigmund Grünberger (obchodník s hydinou a vajciami), Andrej Sziszák (trafikant), Ladislav Ronkai a Andrej Sziszák (obchodníci so zmiešaným tovarom).