Románsky štýl je jedným z najvýraznejších a najvplyvnejších období v histórii európskej architektúry. Tento štýl, ktorý prevládal v Európe od 9. do 12. storočia, vytvoril mnohé z najimpresívnejších a najkrajších stavebných diel stredoveku. Obdobie románskej architektúry vzniklo po karolínskom období a predchádzalo gotickému štýlu. Bolo charakterizované rastúcim významom kresťanskej cirkvi v stredovekej Európe. Cirkevné stavby boli v tomto období centrom pozornosti a stali sa symbolmi moci a duchovnosti.
Románska architektúra mala niekoľko charakteristických rysov. Oblúky boli jedným z najvýraznejších prvkov, s oblúkmi v tvare polkruhu, ktoré boli široké a pevné. Klenby boli často krížové, čo zabezpečovalo lepšiu podporu a rozloženie váhy. Románske kostoly boli zvyčajne navrhnuté v tvare kríža, s hlavnou loďou a bočnými lodičkami. Kupole boli často umiestnené na krížovom priesečníku, čím vytvárali dojem veľkorysosti a nádhery.
Románska architektúra bola prepojená s náboženstvom a symbolikou. Kostoly a katedrály boli vnímané ako miesta posvätné, kde sa veriaci stretávali s božstvom. Ich architektúra bola navrhnutá tak, aby evokovala zázraky náboženstva a odrážala duchovnú transcendenciu. Románska architektúra mala trvalý vplyv na európsku architektonickú tradíciu. Jej princípy a štruktúry poslúžili ako základ pre ďalšie stavebné štýly, najmä gotiku. Románska architektúra je takým spôsobom oknom do minulosti, ktoré nám umožňuje pochopiť duchovnú podstatu a kultúrny kontext stredovekého Európskeho kontinentu.
Slávna francúzska medievistka Marie-Madeleine Davy (1903-1998) vo svojej knihe Románska symbolika skúma úlohu symbolov v románskom umení a rolu symboliky v živote človeka 12. storočia. V širokom rozpätí od mystických textov, cez architektúru až po grálovú literatúru autorka približuje duchovnú skúsenosť tehdejšieho človeka, ktorá je symbolmi živena.
Symboly vyučujú jazyku, ktorý je jazykom lásky a poznania a sú teda v tejto dobe alfou a omegou duchovnej skúsenosti, ba dokonca tvoria celú abecedu tohto tajomného jazyka, prirovnávaného k jazyku anjelov. "Symbolika nie je pouhým jazykom, stáva sa rečou premieňajúcou zem tieňov v zem svetla, tj. v premenenú zem. Symbol predstavuje prah. Prahov pak je niekoľko, až sa dojde k poslednému prahu, jenž ústí v Poznanie. Poznanie vo svojej plnosti už pak nevyžaduje prítomnosť znamení. Transfigurácia je vyššie než znamenie. Románsky človek sa však považuje za pútnika, on symboly potrebuje. Ony predstavujú úseky jeho cesty. Keď zapomene na smysl své vize, je zde románský kostel, který mu připomíná tajemství těchto setkání. Vesmír se stává zrcadlem, v němž může číst proporce a míry uvnitř neporušitelného řádu."
Románsky kostol mu pripomína tajomstvo týchto stretnutí.
Interiér románskej katedrály v Speyeri, Nemecko
Podľa Marie-Madeleine Davy symboly v románskom umení:
- Premieňajú zem tieňov na zem svetla
- Predstavujú prah k poznaniu
- Sú úsekmi cesty pre románskeho človeka-pútnika
- Pripomínajú tajomstvo stretnutí
Kniha Románska symbolika: Duch 12. storočia od Marie-Madeleine Davy bola vydaná v roku 2014 vydavateľstvom Malvern. Originálny názov diela je Initiation a la symbolique romane, 1977. Preklad do českého jazyka zabezpečil Josef Bradáč. Kniha má 328 strán a ISBN: 978-80-87580-77-6.