História Rímskokatolíckej farnosti v Kamennom Moste

Obec Kamenný Most, kedysi známa ako Pruck, má bohatú a dlhú históriu, ktorá sa úzko spája s vývojom rímskokatolíckej farnosti. Najstaršie dokázané osídlenie obce predstavujú staroslovanské príbytky s črepmi nádob a kosťami zvierat z 8.-9. storočia.

Prvé zmienky a stredoveký vývoj

Obec sa v listinách prvýkrát spomína v roku 1238 ako Pruck. V roku 1283 je obec zapísaná ako Pruk, čo je skomolené jeho pôvodné meno Bruck an der Donau, čiže Most nad Dunajom. Meno dedina dostala oprávnene, veď rieka Malý Dunaj sa často vylievala a pre nerušené spojenie s okolím bolo treba stavať mosty. V našej obci stáli štyri drevené mosty. Jeden stál smerom na Malinovo, druhý povyše dediny, tretí pri dnešnom cintoríne a štvrtý pri dnešnej učiteľskej bytovke.

V roku 1335 kráľ Karol Róbert daroval tu do večného užívania majetkové diely za dobré služby bratislavskému richtárovi Jakubovi. Neskôr získalo v Pruku majetky panstvo Svätý Jur. Na prelome 16. a 17. storočia vypukla morová epidémia, ktorá značne zdecimovala obyvateľstvo aj našej obce.

Vývoj farnosti v novoveku

V roku 1659 sa obec spomína pod názvom Bruckh in der Insel. Turecké vojny a Rákócziho protihabsburgské povstanie v rokoch 1683 - 1720 dosť spustošili obec a značne zdecimovali jej obyvateľstvo. V relatívne pokojných časoch 18. storočia sa obec mohla rozvíjať a bola dosídlená obyvateľmi z Korutánska.

V roku 1757 tu bola postavená rímskokatolícka fara a v roku 1770 rímskokatolícka škola. Od začiatku 19. storočia sa stáva zemepánom obce rod Apponyiovcov. V roku 1828 tu bolo 110 domov a 790 daňovníkov.

V roku 1851 E. Fényes o obci píše: "Pruck - nemecká dedina v Bratislavskej župe, na krajinskej ceste do Pešti, v Žitnom ostrove, 753 katolíckych, 13 evanjelických, 7 židovských obyvateľov. Má malý les. Zemepán je eberhardské panstvo". V 2. polovici 19. storočia tu mal Jozef Láz prícestný hostinec.

V roku 1896 bolo meno obce pomaďarčené na Dunahidas. Pokojný život dediny prerušilo obdobie I. svetovej vojny. Po roku 1918 sa obec stala súčasťou I. ČSR, ale zamestnanie jej obyvateľstva sa nezmenilo, zaoberalo sa poľnohospodárstvom.

Obdobie 20. storočia

V roku 1920 bolo meno obce zmenené na nemecky znejúci Bruk, od roku 1927 sa zmenilo pomenovanie na Most na Ostrove. V roku 1939 sa obec stala súčasťou Slovenského štátu, poniže Mostu sa tiahla hranica s Maďarskom. V roku 1941 sa započala výstavba pevnej betónovej hlavnej cesty cez obec. V roku 1942 bola obec elektrifikovaná.

V samotnej dedine front nebol. V obci sa skončila II. svetová vojna v ten deň ako aj v Bratislave - 4. apríla 1945. Po máji 1945 v rámci kolektívnej viny Benešova vláda zbavila aj tunajších obyvateľov nemeckej národnosti občianskych práv a boli určení na vysídlenie do Rakúska a Nemecka. Na ich miesto zanedlho prišlo 70 rodín zo Zliechova, 60 z Čičmian, 20 z Košeckého Rovného, 50 z Oravy a 22 rodín z Rajeckej Lesnej.

Po februári 1948 sa postupne začala socializácia dediny. V rokoch 1953 - 1954 sa sem prisťahovalo 18 slovenských rodín z Rumunska, 6 rodín z Maďarska, 4 rodiny z Bulharska, 4 rodiny z Juhoslávie a 6 rodín z okolia Bánoviec nad Bebravou. V roku 1958 bola postavená učiteľská štvorbytovka, mládež sa oddávala športu či spoločenským hrám. V rokoch 1959 - 1964 bola postavená nová budova kultúrneho domu na mieste bývalého hostinca. 1.júla 1974 bolo meno obce zmenené na Most pri Bratislave.

K 1. 9. 1988 bola zrekonštruovaná budova bývalej základnej školy a začala sa využívať ako materská škola. Začala sa výstavba kanalizácie a ČOV Most pri Bratislave - Malinovo v rámci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. 1. mája 1994 sa započalo s rekonštrukciou a prístavbou nevyužívaného objektu v areáli základnej školy na školskú jedáleň.

November 1989 znamenal zmenu režimu a začala sa ďalšia etapa vo vývoji našej obce. Spolu s obcou Malinovo bola vybudovaná čistička odpadových vôd, rozvíjalo sa súkromné podnikanie.

Hideghét (Studené)

V roku 1947 bola k Mostu na Ostrove pripojená osada Hideghét (od roku 1976 Studené), ktorá bola kedysi samostatnou obcou. Táto časť obce sa prvýkrát spomína v roku 1283 ako Vtiheth či Mogorheth a potom v roku 1294 ako Heet. V roku 1947 bol Hideghét pripojený k obci Most na Ostrove a v roku 1971 bolo jeho meno poslovenčené na Studené.

Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Najvzácnejšou pamiatkou obce je zaujímavá stavba dvojvežového rímskokatolíckeho kostola Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pôvodne bol kostol zasvätený svätému Tomášovi a zdá sa, že presbytérium starého kostola s rovným uzáverom mohlo byť pôvodnou kaplnkou z 13. storočia, ktorá bola na prelome 13. a 14. storočia rozšírená loďou a predstavanou vežou v ranogotickom slohu s viacerými ešte románskymi architektonickými prvkami. Po oboch stranách oltára sú pristavované kamenné „cibória“. Tento architektonický prvok sa na Slovensku vyskytuje veľmi zriedkavo.

Stavba je listinne doložená v roku 1315, keď comes Karol tu ponechal starší dar comesa Belyeho na opravu pruckého kostola. Teda kostol je oveľa starší ako sa väčšinou v literatúre charakterizuje, nové kostoly sa totiž nezvyknú opravovať.

V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Alžbety, pôvodne ranogotický, z 2. polovice 13. storočia. Klenba lode je z 1. polovice 15. storočia. Kostol bol renovovaný v roku 1956. V kostole sú nástenné maľby z konca 13. storočia a polovice 15. storočia, sochy na pravom bočnom oltári, na ďalších oltároch a na vyrezávanej kalvárii i vnútorné zariadenie je gotické.

Podľa kresťanských zvykov sa v minulosti pochovávalo do hrobov v blízkosti kostola. Panovník Jozef II. v roku 1784 nariadil zriaďovať cintoríny mimo obce a tam všetkých pochovávať. Prvý cintorín bol zriadený začiatkom 19.storočia na svahu oproti dnešnému cintorínu. V roku 1926 bol zriadený cintorín v susedstve školskej záhrady. Na ňom v roku 1935 dal Matej Bašista, vtedajší richtár obce, postaviť atypickú kaplnku. V roku 1979 bol pribudovaný terajší cintorín s oplotením a vhodným prístupom.

Najvzácnejšie fresky vyjavujú rôzne scény zo života svätého Antona Pustovníka. Výtvarne najhodnotnejšia je podľa Novotného freska Zvestovania na pravej strane hlavného oltára. Na stene nad vchodom do sakristie sa nachádza veľká freska, ktorá zobrazuje Krížovú cestu so 14 zastaveniami, ktorá bola v 70. rokoch minulého storočia zamaľovaná.

Kamenný Most

Kamenný most, ktorý sa vypína nad Čiernou vodou od svojho vzniku plnil funkciu parkového mosta, ktorý v období pálffyovského domínia spájal ozdobnú francúzsku záhradu plnú kvetov, fontán a sôch s tzv. anglickým parkom. Most pripomína barokovú stavbu z 18. storočia, no bol postavený až v roku 1904, hoci v Ústrednom zozname pamiatkového fondu je most evidovaný ako baroková pamiatka.

Kaplnka slúžila ako rodinná kaplnka Pálffyovcov a pre občanov Kráľovej začala slúžiť až od roku 1931. 1. februára 1948 bola v Kráľovej pri Senci erigovaná samostatná fara s farským kostolom sv. Jána Krstiteľa. Prvým kňazom novovzniknutej fary sa stal páter Henrik Raček.

tags: #rimskokatolicka #farnost #kamenny #most