Obec Moravany, ležiaca na západnom okraji okresu Michalovce, má bohatú históriu siahajúcu až do praveku. Najstaršie dôkazy osídlenia lokality pochádzajú z obdobia mladého paleolitu (40 000 - 8 000 rokov pred Kr.), odkiaľ sa našli kamenné nástroje v polohe Ortáš. V roku 1996 bol objavený aj súbor štiepanej kamennej industrie priamo v obci a jej okolí, ktoré dokazujú prítomnosť človeka na tomto území aj v neolite a eneolite.
Poloha okresu Michalovce na mape Slovenska
Prvé písomné zmienky a stredovek
Prvá písomná správa o obci „Morwa“ pochádza z roku 1252, kedy sa spomína v listine, potvrdzujúcej vlastníctvo dediny bratmi Čižovcami a Ďapalovcami z rodu Bogatradvan. Názov Moraviany sa objavuje v 18. storočí a bol používaný súčasne s maďarským názvom Marwa. Kostol v obci sa spomína od začiatku 14. storočia, o storočie neskôr tu stála aj drevená kaplnka, lokalizovaná na cintoríne. Do konca 16. storočia bolo obyvateľstvo katolícke, od začiatku 17. storočia tu pôsobili evanjelickí reformovaní kňazi.
Vývoj obce v novoveku
V tomto období mala obec 14 obývaných poddaných domov, jednu resp. dve kúrie, kostol, faru a tiež školu. Výraznú stagnáciu priniesli Protihabsburské stavovské povstania a nasledujúce morové epidémie, ktoré znamenali pokles osídlených usadlostí na 8 v roku 1715. Po upokojení pomerov sa postupne počet obyvateľov zvýšil a v roku 1787 už mali Moravany 89 domov a 676 obyvateľov. Domáci sa živili poľnohospodárstvom, obrábali pôdu a pestovali rôzne plodiny.
19. storočie
V 19. storočí bola obec súčasťou majetku rodiny Andrášiovcov. Rozsiahle úpravy kostola sv. Štefana boli realizované v roku 1814, ktorý bol od roku 1761 opäť katolícky. Evanjelici si v roku 1856 postavili vlastný kostol, pričom už v roku 1830 v Moravanoch pôsobila kalvínska škola.
20. storočie
V roku 1900 mala obec už 881 obyvateľov, no do pokojného života rodín zasiahla prvá svetová vojna, na ktorej frontoch zahynulo 15 miestnych obyvateľov. Od roku 1920 sa používal názov Muroviany, od roku 1927 potom Moraviany. Veľkú nezamestnanosť a biedu priniesla hospodárska kríza, kvôli ktorej odišlo za prácou množstvo obyvateľov. Časť z nich neskôr vrátila do obce, časť však zostala žiť v cudzine. Moravany boli i v tomto období poľnohospodárskou obcou. Kultúrny a spoločenský život zabezpečovala katolícka a kalvínska škola, ktoré zabezpečovali okrem pedagogickej činnosti aj iné aktivity, najmä počas dôležitých cirkevných a štátnych sviatkov. Zriadenie opravovne vojenskej techniky počas druhej svetovej vojny tu sústredil najmä v lete 1944 väčšie množstvo vojakov. To znamenalo počas prechodu frontu 30. novembra 1944 bojové akcie, sprevádzané streľbou, horiacimi domami a stodolami priamo v obci.
Vývoj počtu obyvateľov obce Moravany:
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1787 | 676 |
| 1900 | 881 |
| 1921 | 1227 (v Trhovišti) |
Obec leží na rozhraní Východoslovenskej pahorkatiny a Východoslovenskou rovinou. Obcou preteká Trhovištský potok, približne 1 km západne vedie tok rieky Ondava. Zo severu na juh prechádza cesta II/554 (Vranov nad Topľou - Trhovište), na ktorú sú napojené obecné ulice.
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa
Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa je jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pôvodne asi zo 16. storočia. Od začiatku 17. storočia do roku 1761 patril kostol reformovaným veriacim. Reformovaný kostol je jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z roku 1856. Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami, veža má ihlancovú helmicu.
Barokový kostol v Trhovišti
Trhovište
Najstaršie, praveké osídlenie obce dokladajú nateraz nálezy čepieľok i niekoľko ďalších zlomkov nástrojov z obsidiánu i pazúrika. Zaraďujú sa do obdobia staršej, resp. Z pohľadu archeológie je v súčasnosti nepochybne najvýznamnejšou časťou obce poloha Šankovské zeme. Toto rozsiahle slovanské sídlisko sa rozprestiera na miernom svahu po ľavom brehu Ondavy, na pravej strane cesty Trhovište - Moravany.
V jeseni roku 1220 vznikla najstaršia zachovaná písomná správa o Trhovišti. V stredovekých písomnostiach sa pravidelne vyskytuje pod maďarizovaným názvom Vasarhel, čo bol preklad slovenského názvu Trhovište. Pravdepodobne v 13. storočí možno až začiatkom 14. storočia postavili v Trhovišti kostol. V 30-tych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Tibo. Farský kostol bol zasvätený svätému Nikodémovi. Katolícki farári tam vysluhovali bohoslužby ešte do polovice 16. Od roku 1563 v trhovišťskom kostole slúžili bohoslužby evanjelickí, kalvínski aj luteránski kazatelia. V 14. až 17. Drugethovci zaviedli v Trhovišti v druhej polovici 16. storočia vyberanie mýta, čo sa dialo aj v 17. storočí. V tamojšom kaštieli, prípadne hostinci, sa v 16. V roku 1600 malo sídlisko 34 obývaných poddanských domácností. Bol tam aj kostol, fara, škola, kaštieľ alebo hostinec. Na prelome 16. a 17. Podľa súpisu domácnosti žilo v Trhovišti v roku 1623 s rodinou vtedajšieho richtára spolu 43 poddanských domácností.
História Trhovišťa od začiatku 18. Podobne ako ostatné obce stredného Zemplína i naša obec doplatila na udalosti súvisiace so stavovskými protihabsburskými povstaniami. Dôsledkom neustálych bojov ukončených mierom v roku 1711 a negatívnych sprievodných javov (mor) došlo k vyľudňovaniu v oblasti stredného Zemplína. V rokoch 1759 - 1761 si rímskokatolícki veriaci postavili na mieste pôvodného kostola nový barokový kamenný kostol zasvätený Sv. História obce v 19. Volebné právo v Uhorsku po roku 1848 bolo obmedzené majetkovým a vzdelanostným cenzom (ženy nemali vôbec volebné právo). V roku 1880 v obci vypukol veľký požiar, ktorý zničil celý stred obce a mnohým obyvateľom zapríčinil existenčné starosti. História obce v 20. V roku 1907 vzniklo v obci potravné družstvo (zaniklo 1952). Udalosti prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1918 doľahli nepriamo i na tunajších obyvateľov. Muži z obce rukovali na front. Bežným javom sa stala bieda, hlad a rekvirácie. Trhovište zostali súčasťou okresu Michalovce. Po roku 1918 vznikol v obci miestny osvetový zbor v ktorom sa angažovali miestni učitelia starajúci sa o vzdelávanie a kultúrny život v obci. Poslanci Dočasného Národného zhromaždenia 16. apríla 1919 schválili Zákon o pozemkovej reforme. Rok 1920 patrí medzi významné medzníky v dejinách obce. V roku 1921 prebehlo prvé sčítanie ľudu po vzniku Československej republiky. V obci žilo 1227 obyvateľov, z toho 1097 Čechoslovákov, 21 Maďarov, traja Nemci, 65 „Rusov“, 23 Židov a 18 Rómov. Konfesionálne bola obec rozdelená medzi 394 rímskokatolíkov, 282 gréckokatolíkov, 473 reformovaných, 20 evanjelikov a. v. V roku 1925 vznikol b obci dobrovoľný hasičský zbor, ktorý mal 27 členov. Založil ho Pavol Varkonda Čarny. V roku 1930 zbor zreorganizovali. V roku 1928 založil učiteľ na reformovanej ľudovej škole Ján Kotulják spolok Roľnícky dorast. Katolícka mládež založila spolok Orol na čele s predsedom farárom a dekanom Ľudovítom Krištofom. V tridsiatych rokoch sa ľudové školy v obci rozširujú z jednotriednych na dvojtriedne. Do škôl chodili spolu dievčatá s chlapcami. Vyučovací proces prebiehal v slovenskom jazyku. V roku 1935 občania vykopali obecnú studňu a na začiatku ulice Huštak obecné zastupiteľstvo zriadilo obecnú chyžu. V roku 1937 vzniklo v obci Úverné družstvo (zaniklo v r. 1950). Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 využilo hortyovské Maďarsko situáciu a maďarská armáda zaútočila 23. marca na východné Slovensko. Z obce povolali do zbrane päť ročníkov mužstva do slovenských vojenských oddielov. V roku1944 zaviedli elektrické osvetlenie do kalvínskeho kostola. Ustupujúce nemecké vojsko rekvirovalo z obce dobytok a 16. novembra 1944 dopadli na obec prvé bomby. Prvá evakuácia z obce bola vybubnovaná 9. novembra a trvala do 15. novembra. Predĺžená bola do 25. Od roku 1945 do roku 1950 vybavoval agendu aj pre Trhovište Obvodný úrad Miestneho národného výboru v Bánovciach nad Ondavou. Až do roku 1950 agendu vybavoval obec a riadil Miestny národný výbor v Trhovišti. Koncom 40-tych rokov v obci namontovali prvý domáci vodovod. V 50-tych rokoch sa v obci objavili prvé osobné automobily značky Tatra, neskôr Spartak a stavali sa nové moderné domy. V roku 1987 zlikvidovali starú cigánsku osadu. Po roku 1989 dochádza v obci k rozvoju podnikateľskej činnosti. Začiatkom 90-tych rokov otvorili v obci poštový úrad a Obvodné oddelenie policajného zboru presťahovali do novej budovy. V rokoch 1992 - 1994 bola v obci postavená nová budova Obecného úradu. Už pred vznikom Jednotného roľníckeho družstva v obci boli roľníci združení v Jednotnom zväze slovenských roľníkov. V roku 1947 dokonca v obci zriadil chov plemenných žrebcov Štátny žrebčinec z Prešova. V roku 1948 obci zriadila STS z Michaloviec brigádne stredisko strojno-traktorovej stanice (STS), ktoré roľníkom poskytovalo poľnohospodárske stroje. V roku 1949 založila časť občanov Trhovišťa Jednotné roľnícke družstvo II. typu ako jedno z prvých v okrese. 110 m n. Prvá písomná zmienka o Trhovišti pochádza z roku 1220.
tags: #rimskokatolicka #farnost #moravany #michalovce