Rímskokatolícka farnosť Obišovce má bohatú a spletitú históriu, ktorá sa prelína s dejinami celého regiónu. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové momenty a udalosti, ktoré formovali túto farnosť a jej významné postavenie v duchovnom živote veriacich.
Počiatky a mariánska úcta
Podľa etymológie názvoslovia obišovského návršia, jeho pomenovanie Putnok sa mohlo používať už v 13. storočí. Význam slovanského toponyma Putnok odkazuje na púte a pútnikov. Počiatky mariánskej úcty sa tu spájajú azda s prvým umeleckým znázornením Panny Márie, ktoré do pôvodného kostola z pol. 13. stor. mohli priniesť miestni zemepáni, drienovskí Abovci, v úzkej spolupráci so spišskými Mariášiovcami (Máriássy) a nemeckými osadníkmi Obišoviec, ktorí na naše územie importovali vkus a štýl umelcov zo vzdialených kultúrnych centier západnej Európy.
Kostol v Obišovciach
Počas reformácie bola tradícia pútí prerušená. Miestna kultová pamäť a pútnický charakter kostola sa obnovili počas prvej vlny rekatolizácie v 60-tych rokoch 17. stor. za výdatnej pomoci poľských mecenášov a františkánov z Nižnej Šebastovej, ktorí asistovali pri výstavbe nového kostola sv. Martina na obišovskej hore v roku 1662.
Nepokoje a obnova
K zničeniu prvého známeho novovekého mariánskeho obrazu došlo počas Tököliho (Thököly) povstania v roku 1682. K tejto udalosti sa viaže ústna tradícia, ktorá útržkami pravdy uvádza, že obraz úmyselne vyhodili a poškodili rebelantskí kalvíni. Obišovský kostol zostal s malými prestávkami v správe katolíkov do povstania Františka II. Rákociho (Rákóczi), počas ktorého bol sakrálny priestor v roku 1705 znovu vyplienený. Kostol chátral aj preto, že región postihol mor (1707) a Obišovce sa takmer vyľudnili.
Obišovský svätostánok sa do rúk katolíkov dostal až v roku 1729 po odchode predikanta Kedera (Kegyer), ktorý konvertoval na katolícku vieru. Keď katolíci kostol opravili (1730) priniesli doň nový mariánsky obraz. Obraz Panny Márie Kráľovnej Uhorska, Imago Magnae Ungarorum Dominae, je teda druhým podstatnejším duchovno-umeleckým výjavom Panny Márie v dejinách obišovského kostola. Bol to obraz Madony s výrazným nádychom uhorského vlastenectva. Zrejme bol darom košických jezuitov, nakoľko nad obrazom dominoval ich typický monogram s iniciálami IHS. Vydržal na svojom mieste na bočnom oltári 22 rokov, kým ho po opätovnom obsadení kostola luteránmi (1731), nevyhodil kazateľ Ján Pruni v roku 1752. Doslova ho dal vyškrabať z pôvodných drevených dosák.
Zriadenie farnosti a ďalšie roky
Pre zlepšenie postavenia katolíkov sa v Obišovciach zriadila samostatná farnosť v roku 1743. Jej prvým farárom bol Ján Horvát (Horváth) 1743 - 1746. Farnosť fungovala iba do roku 1752, s malým pokusom obnovy v roku 1770. Trvalo 38 rokov (1731-1769), kým sa obišovský kostol po nekonečných sporoch a vyšetrovaniach, do ktorých zasiahla aj cisárovná Mária Terézia, dostal naspäť do rúk katolíkov. Prvá svätá omša v kostole s novým patrocíniom Ružencovej Panny Márie, sa slúžila v nedeľu 1. októbra 1769. Netrvalo dlho a obnovili sa aj mariánske púte.
Drienovský farár Ján Golský (Golszky) dosiahol u jágerského biskupa Karola Esterháziho (Esterházy) potvrdenie odpustkových privilégií pre obišovský kostol 5. decembra 1773. V nasledujúcom roku (1774) pre kostol zaobstaral aj kópiu už korunovaného milostivého obrazu trnavskej Panny Márie z košického kostola práve zrušenej rehole jezuitov.
Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie 1710. V Obišovciach akýmsi nevysvetliteľným spôsobom zomrelo na choleru až nápadne málo, dokonca najmenej ľudí z celej farnosti, v ktorej boli Obišovce druhou najväčšou dedinou. Pohyb vďačných i zvedavých pútnikov na obišovskom Putnoku sa zintenzívnil.
Arcidiecézna púť detí, Obišovce 2018
Cestopisné zápisky Ernsta Theodora Kriegera z roku 1841 opisujú v Obišovciach každoročnú veľkú púť, na ktorej sa schádzalo dobrých 6.000 ľudí. Rekolekčné zasadnutie kňazov solivarského dekanátu riešilo v roku 1846 otázku, ako zvládnuť nápor pútnikov prichádzajúcich aj z gréckokatolíckych lokalít. Farár Mišlinský nezanedbal tieto okolnosti. V roku 1854 už opísal obišovský obraz Panny Márie ako výslovne milostivý a spolu s veriacimi i veľkostatkármi z celého okolia vycítil, že obraz si zaslúži väčší priestor, honor i dekor. Stavba nového, v poradí tretieho kostola, bola dokončená v roku 1865.
Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie na začiatku 20. stor. rozhodol, že Obišovce, kde sa na odpust schádzalo 4.000 až 7.000 veriacich, si zaslúžia samostatnú duchovnú správu. Preto tam v roku 1908 zriadil vysunutú kaplánku (capellania exposita) a v roku 1916 lokálnu kaplánku (capellania localis), čím Obišovce osamostatnil ešte viac. Dovtedy azda najvyšší počet veriacich sa v Obišovciach zišiel počas púte 4. a 5. októbra 1947, keď tu evidovali do 20.000 pútnikov. Ich počet presiahol účasť na júlovej Gaboltovskej púti, kde košický biskup Jozef Čársky zasvätil diecézu Ježišovmu Božskému Srdcu. Ani počas totality sa kontinuita pútí neprerušila.
Pútnici prichádzali hlavne vlakmi z celého Šariša, priľahlých častí Spiša, Abova i Zemplína. Prvá porevolučná ružencová púť (1990) presiahla účasť z povojnového obdobia. Obišovský Putnok sa podľa rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča v roku 2004, stal miestom slávenia mariánskych fatimských pobožností. Každú prvú sobotu mesiaca, od mája do októbra (okrem septembra), sa v Obišovciach stretávajú kňazi a veriaci z jednotlivých dekanátov, aby sa spolu so svojimi biskupmi zjednotili v modlitbe ruženca. Titul Sanctuarium diocesanum, diecézna svätyňa, bol pútnickému kostolu pridelený dekrétom košického arcibiskupa Mons. Bernarda Bobera 1. októbra 2011. Verejné zasvätenie Košickej arcidiecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie sa vykonalo 1.
Boj pri Obišovciach a Kysaku 1.9.1944
Jednou z málo známych udalostí v počiatku SNP bol boj obrancov Slovenska proti nacistickým okupantom Obišovce, Kysak 1.9.1944. Z dnešného pohľadu ho môžeme hodnotiť ako jediný veľký predfrontový boj na území dnešných košických okresov, ba aj súčasného Košického samosprávneho kraja. V nerovnom boji s okupantmi padlo 14 vojakov a partizánov, 9 pochovali v Kysaku. Pri výkone služby padol aj jeden železničiar. Hrdinsky padli pri obrane Slovenska!
V nedeľu 1.9.2024 o 10:00h, v novom kostole Sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku bola slúžená pietna zádušná omša za 15 padlých v bojoch 1.9.1944. Na čestnom mieste, ktoré určil rímskokatolícky p. farár boli vlajkonosiči s vlajkami: štátna vlajka Slovenskej republiky, historická vlajka železničiarov Kysaku a okolia, vlajky obce Kysak, Matice slovenskej, a Oblastnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Košice.
Po skončení sv. omše, mal príhovor Ing. Mgr. Anton Meteňko, PhD., predseda Záujmového odboru regionalistiky Matice slovenskej. Na záver, za sprievodu orgánu, zaznela hymnická skladba Sláva šľachetným (Kto za pravdu horí …). Program podujatia pokračoval na Starom cintoríne v Kysaku, pri spoločnom vojnovom hrobe padlých obrancov Slovenska 1.9.1944.
Na budove ŽSR, stanica Kysak je pamätná tabuľa padlému železničiarovi Bartolomejovi Rimákovi. Donedávna už bol text na nej takmer nečitateľný. K pamätnej tabuli viedli kroky účastníkov podujatia.
Obišovce - pietna spomienka pri pamätníku padlým partizánom. Uprostred obce, blízko miesta najtuhších bojov, trvali približne 7 hodín, dali v roku 1973 postaviť pamätník.
Správa farnosti
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Obišovce:
| Obdobie | Kňaz |
|---|---|
| 1. 10. 1942 - + 25. 10. 1968 | ThDr. |
| 1. 1. 1969 - jeseň 1982 | ThDr. |
| jeseň 1982 - 1.12. 1982 | Farnosť neobsadená, kapláni z Košíc: Dóm dp. Pavol Bačišin, dp. Miloslav Janovčík, dp. Ján Janok, Vdp. |
| 1. 12. 1982 - 30. 6. 1990 | vdp. |
| 1. 7. 1990 - 30. 6. 1991 | ex curendo farár z Veľkej Lodiny, vdp. |
| 30. 6. 1991 - ..1. 1992 | vdp. |
| ..1. 1992 - ..9. 1993 | ex curendo farár z Veľkej Lodiny, vdp. |
| ..9. 1993 - 30. 6. 1994 | vdp. |
| 1. 7. 1994 - 30. 6. 1995 | vdp. |
| 1. 7. 1995 - 31. 5. | vdp. |
| 10. júna 1998 | Zriadená Farnosť Obišovce arcibiskupom - metropolitom Mons. |
| 1. 6. 1998 - 30. 6. 1998 | vdp. |
| 1. 7. 1998 - 30. 6. 2002 | vdp. |
| 1. 7. 2002 - 30.6.2015 | vdp. |
| 1. 7. 2015 | vdp. |
Farnosť Gaboltov
Obec Gaboltov leží v severovýchodnej časti Slovenska. Obec Gaboltov vznikla na mieste staršieho sídliska, ktorého počiatky siahajú do dávnej minulosti. Gaboltov bol osídlený od 11. - 12. storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1247.
Erb obce Gaboltov
Dá sa predpokladať, že následne nato v Gaboltove založili kláštor a postavili kostol zasvätený sv. Vojtechovi, biskupovi a mučeníkovi. Ich kláštor stál na krajnom južnom vrchu Busova a bol náboženským a kultúrnym centrom okolia.
So svojim malým sprievodom si tu odpočinul a napil sa vody zo studničky, ktorá sa nachádza blízko kostola sv. Vojtecha. Dnes je táto studnička ukrytá v kaplnke zasvätenej sv. Vojtechovi. Schematizmus Košického biskupstva z roku 1938 konštatuje, že táto kaplnka je starobylá. Z tohto možno usudzovať, že terajšia kaplnka pochádzajúca zo začiatku 19. storočia, pripomína miesto, ktoré svojou prítomnosťou posvätil sv. Vojtech.
V roku 995 sa Vojtech znovu zriekol svojho biskupského úradu a odišiel do Uhorska, kde s úspechom ohlasoval evanjelium a pokrstil knieža Gejzu a jeho syna sv. Štefana, prvého uhorského kráľa.
Isté je iba to, že farský kostol má svoje počiatky v období pôsobenia križiackeho rádu v Gaboltove. Bol postavený v gotickom štýle a v roku 1370 bol prestavaný. Počiatky dnešného farského kostola sa kladú do prvej polovice 14. storočia.
V roku 1715 bol upravený v barokovom slohu (kazetový strop pochádza z tohto obdobia), neskôr v tomto slohu upravili aj vežu kostola (dostala charakteristickú cibuľovitú strechu). Gotický portál - umelecky stvárnený vchod - zostal nedotknutý.
Ľavý bočný oltár je barokový s manieristickými prvkami a je zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. Pochádza z druhej polovice 18. storočia.
Pravý bočný oltár je tiež postavený v barokovom štýle a je zasvätený Čenstochovskej Panne Márii. Postavili ho počas renovácie kostola v roku 1715.
V roku 1925 bola neďaleko obce (v mariánskom potoku) postavená kaplnka Narodenia Panny Márie. V roku 1932 bola postavená veľká kaplnka nazvaná Capella Pacis zasvätená úcte Krista Kráľa. Svojimi darmi na výstavbu tejto kaplnky prispeli aj veriaci z Gaboltova a pútnici. Kaplnka bola postavená na pamiatku padlých v čase prvej svetovej vojny.
Pravdepodobne v čase protestantskej reformácie v 16. storočí zanikla v Gaboltove katolícka fara, a jej miesto zaujali protestanti. Schematizmy Košickej diecézy uvádzajú rok 1660 ako rok zriadenia farnosti Gaboltov. Hoci dokumenty uvádzajú tento rok ako rok zriadenia farnosti, predsa už skôr v Gaboltove pôsobili katolícky kňazi v duchovnej správe.
V 18. storočí sa v Gaboltove stabilizoval náboženský život v katolíckom duchu. O jeho kvalite a duchu sa dozvedáme predovšetkým z kanonických vizitácií farnosti. Podľa nich napríklad v druhej polovici 18.storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich Gaboltova. Prichádzali sem pútnici z okolitých farností a veriaci z Gaboltova putovali zas do okolitých farností.
Gaboltovskému kostolu boli udelené aj úplné odpustky, ktoré povolil pápež Klement XI. (1700 - 1721). Odpustky sa vzťahovali aj na nečlenov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej, ktorí navštívili v deň Panny Márie Karmelskej - 16. Táto tradícia sa zachováva až dodnes.
Do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa každoročne prijímajú noví členovia pri príležitosti púte ku Karmelskej Panne Márii. Púte sa konajú vždy v nasledujúcu sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej teda po 16. júli. Do Gaboltova z tejto príležitosti prichádza mnoho pútnikov takmer z celého Slovenska, z ktorých mnohí putujú peši.
Z rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča dňa 1. júla 2001 pozval pátrov redemptoristov, aby toto pútnické miesto spravovali.
Všetkých pútnikov srdečne pozývame na púte do Gaboltova, ktoré sú darom i pozvaním láskavého Boha, aby sme vstúpili do jeho prítomnosti a v nej aj zotrvávali. Zároveň veríme a o to sa aj modlíme, aby každý pútnik, ktorý príde do Gaboltova mohol vo svojom živote zrealizovať to známe - per Mariam ad Jesum (skrze Máriu k Ježišovi). Pôvodný obraz prešiel rekonštrukciou v roku 2009.
tags: #rimskokatolicka #farnost #obisovce