Rímskokatolícka farnosť Parchovany: História a vývoj

História rímskokatolíckej farnosti v Parchovanoch je bohatá a siaha hlboko do minulosti. Táto farnosť zohrávala a stále zohráva významnú úlohu v živote miestnej komunity.

Začiatky farnosti a stredoveké obdobie

Pôvodný kostol v Parchovanoch stál v dedine ešte pred 15. storočím. Tunajší obyvatelia chodievali na bohoslužby do farského kostola v susedných Parchovanoch. Po stáročia ako filiálka patrili Dvorianky do parchovianskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá sa v rámci sečovského dekanátu roku 1804 začlenila do novokonštituovaného košického biskupstva.

18. storočie

V polovici 18. storočia postavili kostol pre miestnych gréckokatolíkov. Okolo roku 1785 žila aj rodina gréckokatolíckeho farára Jána Örmezeyho. Podľa záznamov organizovaný náboženský život v obci je známy už od polovice 18. storočia.

19. storočie: Výstavba nového kostola

Roku 1838 prešli parchovianske majetky na Andrášiovcov (Andrássyovcov). Veľkolepý a skvostný kaštieľ dal v obci postaviť Manó Andráši (1821 - 1891) asi roku 1860 s kaplnkou, pričom jeho časť stála na základoch predtým postaveného honosného sídla Molnárovcov. Aj keď začiatkom augusta roku 1901 kaštieľ za neznámych okolností zhorel, bol čoskoro Gejzom Andrášim (1856 - 1938) znova obnovený.

Až do roku 1800 navštevovali farský kostol zasvätený sv. Andrejovi, ktorý 25. novembra toho istého roku zhorel. Obnovený bol až v roku 1819 a zasvätili ho sv. Štefanovi kráľovi. Zbúrali ho roku 1899 a na časti jeho základov postavili nový kostol. Výstavba kostola začala v roku 1899 a jeho slávnostnú vysviacku uskutočnili 8. decembra 1900. V interiéri mal prekrásny biely neogotický kamenný oltár s plastikou sv. Štefana, kráľa, čo zodpovedalo maďarskému povedomiu vtedajších zemepánov a patrónov chrámu grófov Andrášiovcov. Za oltárom sa nachádzali tri veľké okenné vitráže, ktoré darovali kostolu deti grófa Andrášiho.

20. storočie: Zmeny a obnova

Počas II. svetovej vojny ustupujúce fašistické jednotky obsadili Parchovany 25. novembra 1944. Zničili takmer 19 vagónov obilia a tri vagóny múky. Červená armáda vstúpila do obce 1.12.1944. Po vojnovom poškodení bol kostol v roku 1945 zo zbierok veriacich Sečovskej Polianky opravený a v roku 1946 bola vykonaná jeho elektrifikácia. V roku 1989 kostol prešiel generálnou opravou. V máji roku 1998 bolo urobené ústredné kúrenie a následne plynofikácia. Po zavedení plynu, bol kostol vymaľovaný, obnovená fasáda, vykonaný náter strechy a veže kostola. Posviacka obnoveného kostola bola 27.

Farnosť Sečovská Polianka

Rímskokatolícki veriaci v Sečovskej Polianke až do vzniku samostatnej farnosti patrili pod duchovnú správu farnosti Parchovany. Veľkou túžbou veriacich bolo mať svojho vlastného kňaza. Čiastočne sa túžba veriacich naplnila v rokoch 1966 - 1969, kedy si veriaci vybudovali farskú budovu a dostali „vlastného“ kňaza. Prvým kňazom bol rehoľný kňaz dominikán P. Farnosť Sečovská Polianka bola zriadená 15. októbra 1990 v zmysle kanóna 515 § 2 CIC, pod číslom 1971/1990 Mons. Alojzom Tkáčom vtedajším košickým biskupom.

Farnosť Horovce

Obec Horovce a jej terajšie filiálky Tušice a Tušická Nová Ves kedysi patrili pod farnosť Trhovište. Po roku 1770 nastala zmena a Tušice pripadli pod farnosť Parchovany. V jeseni 1990 začali veriaci z Horoviec stavať nový kostol a v roku 1993 sa započala stavba ďalšieho kostola v Tušickej Novej Vsi. 1. júla 2003 bola ustanovená nová farnosť Horovce s filiálkami Tušice a Tušická Nová Ves, ktorej správcom sa stal Mgr. 1. júla 2016 bol vymenovaný za nového správcu farnosti Mgr. 10. decembra 2019 bol ustanovený za administrátora a neskôr za farára Mgr.

Kostoly vo farnosti Horovce

• 22. apríla 1990, počas svojej pápežskej cesty na Slovensku, posvätil v Bratislave pápež Ján Pavol II. základný kameň pre kostol Panny Márie Kráľovnej.
• 5. novembra toho roku Mons. Alojz Tkáč, košický sídelný biskup, posvätil základy novozapočatej stavby.
• 21. augusta 1994 bol kostol konsekrovaný Mons.
• 29. augusta 1996 sa na ploche pred kostolom začala výstavba farskej budovy, ktorá bola slávnostne požehnaná 31.
• Kostol v Tušickej Novej Vsi sa začal stavať 30. marca 1993.
• 8. mája toho roku Mons. Alojz Tkáč posvätil základný kameň.
• Posvätenie kostola sa konalo taktiež za prítomnosti Mons. Alojza Tkáča 31.

Zoznam kňazov pôsobiacich v gréckokatolíckej farnosti Dvorianky

Históriu farnosti spracoval Gabriel Čverčko v roku 2015, ako svoju ročníkovú prácu.

V prvej Československej republike (1918-1938) boli pre Dvoriančanov Parchovany dôležité tým, že tu bol matričný úrad, poštu, žandársku a železničnú stanicu a pre rímskokatolíkov aj farský úrad.

Zvony vo farnosti

Názvy zvonov:

1. Sv. Cyril a Metod
2. Bratstvo sv. ruženca
3. Sv. Jozef

Popis zvonov:

• Sv. Cyril a Metod: SV. CYRIL A METOD, PATRÓNI EURÓPY, ORODUJTE ZA NÁS! Živých k modlitbe zvolávam, hriešnikov k pokániu napomínam, mŕtvych do večnosti sprevádzam. Rok: 26.9.1983. Kým uliate: JOSEF TKADLEC, HALENKOV 1983. Posvätené: Dp.
• Bratstvo sv. ruženca: KRÁĽOVNÁ SV. RUŽENCA, ORODUJ ZA NÁS! Tento zvon dalo uliať na slávu Božiu Bratstvo sv. ruženca. Rok: 1983. Kým uliate: JOSEF TKADLEC, HALENKOV 1983. Posvätené: Dp.
• Sv. Jozef: Sv. Jozef, patrón zomierajúcich, v hodine smrti stoj pri nás! Rok: 1983. Kým uliate: JOSEF TKADLEC, HALENKOV 1983. Posvätené: Dp.

Žiadosť o výstavbu nového rímskokatolíckeho kostola bola zaslaná 4. apríla 1949, povolenie biskupským úradom prišlo 14. 27. októbra 1950 sa konalo požehnanie kostola vdp.

Dominantné miesto v náboženskom živote obce mali gréckokatolíci /345 veriacich/ pred rímskokatolíkmi /125/, izraelitmi /33/, reformovanými - kalvínmi /29/, evanjelikmi augsburského vyznania /5/ a inými /1/. Od roku 1936 bol v Parchovanoch kláštor Dcér svätého Františka. Rehoľné sestry sa podieľali na školskej a mimoškolskej výchove miestnych detí.

Na hornom konci obce stála štvortriedna štátna ľudová škola. Prvá drevená, pokrytá slamou, bola postavená ešte pred rokom 1766, keď bol vybudovaný nový školský objekt.

V obci sa nachádza len jeden a to gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1955.

V roku 1828 žilo v Techni 384 rímskokatolíkov a gréckokatolíkov, 42 evanjelikov a 7 ľudí židovského náboženstva.

Treba pripomenúť, že v stredoveku nejestvoval v Techni kostol.

V polovici 18. storočia žilo v dedine 31 poddanských rodín či domácností, ktorých hlavami boli muži. Žili tu aj židovské rodiny.

Zase parchovianska rímskokatolícka matrika zomrelých uvádza mená 23 Dvoriančanov, ktorí zomreli na choleru. Takže dokopy zomrelo na epidémiu cholery 118 obyvateľov obce Dvorianky za obdobie od 3. augusta do 6. septembra 1831.

Dvorianska gréckokatolícka matrika zomrelých z roku 1873 uvádza 26 osôb z Dvorianok a majera Kinčeš, Ktorí zomreli na choleru v období od 19. júna do 6. augusta 1873. Rímskokatolícka matrika v Parchovanoch uvádza mená ďalších 9 osôb, ktorí boli pochovaní na cintoríne v Dvoriankach a tiež zomreli na choleru.

Dvorianky už od predchádzajúceho storočia boli sídlom farnosti s filiálkami Parchovany, Kinčeš a Božčice. Gréckokatolícka farnosť v Dvoriankach patrila do Sečovského dekanátu a mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva. Podľa katalógu farností mukačevského biskupského úradu z roku 1806 žilo v Dvoriankach 364 gréckokatolíkov.

V druhej polovici 19. storočia pod tunajšiu farnosť patrili tieto filiálne obce: Parchovany, Božčice, Tušice a majere Világoš a Kinčeš. Farský kostol bol zasvätený k Uspeniju (Nanebovzatiu) Panny Márie. Roku 1894 bola z darov veriacich bola opravená veža. Až do prvej svetovej vojny mal kostol 3 zvony, najstarší bol zhotovený ešte v roku 1783 počas pôsobenia farára Jána Örmezeyho. Dva mladšie zvony boli za prvej svetovej vojny rekvirované.

Vďaka týmto údajom zisťujeme, že viac ako polovica obyvateľov Dvorianok sa hlásila ku gréckokatolíckej cirkvi a viac ako tretina sa hlásila k rímskokatolíckej cirkvi.

Cirkevné matriky, ktoré sa nachádzajú v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach, sú vedené od roku 1779. Ostatné cirkvi boli v obci zastúpené iba jednou či dvoma rodinami. Príslušníci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania poslúchali pod evanjelický zbor v Pozdišovciach a evanjelici reformovaní mali najbližšiu farnosť v Tušiciach. Najbližšie židovské synagógy boli v Parchovanoch a v Sečovciach.

Od samého začiatku bola škola cirkevnou - gréckokatolíckou. Školu spravovala cirkevná obec na čele s predsedom školskej stolice, ktorým bol miestny farár.

Po maďarizácii obyvateľstva ovládali viacerí obyvatelia aj maďarský jazyk. Dobré výsledky pri maďarizácii obyvateľov rozhodli, že cirkevná obec dostala súhlas na výstavbu novej školskej budovy. Do užívania bola odovzdaná v roku 1905 a po menších úpravách, napr. rozšírenia budovy , stojí dodnes, hoci už 10 rokov budova chátra. Na škole pôsobil v tomto období okrem učiteľa Emila Duránika aj učiteľ Ján Kopas.

Samotné Dvorianky po skončení prvej svetovej vojny boli sídlom obecného úradu, gréckokatolíckeho farského úradu a gréckokatolíckej ľudovej školy.

Gréckokatolícka ľudová škola v Dvoriankach bola v rokoch 1918 - 1938 nezastupiteľnou vzdelávacou a kultúrnou inštitúciou. Až do roku 1933 škola bola jednotriedna a postačovala jej jediná školská učebňa. Po zriadení druhej triedy sa začala prenajímať miestnosť domu Pavla Čigaša.

V rokoch 1910 - 1932 fukciu správcu - učiteľa a kantora zastával Ján Kopas. Po jeho odchode miestna cirkevná stolica prijala 27.10.1932 Emila Duránika. Zapísal sa do dejín obce ako výborný pedagóg, cirkevný činiteľ, vynikajúci režisér, veliteľ hasičského zboru, prvý kronikár obce, vedúci miestneho osvetového zboru atď. na škole pôsobili ešte Michal Hnidiak, Mária Rivalová a Anna Konečná.

Z náboženského hľadiska sa základná štruktúra obyvateľstva, v porovnaní s obdobím pred rokom 1918, nezmenila. Viac ako polovicu tvorili gréckokatolíci, tretina bola rímskokatolícka a jedna rodina bola židovská.

Autorom projektu bol Ing. Emil Egressy z Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Užhorode, kam tieto farnosti sečovského dekanátu prislúchali po vzniku Československej republiky.

Už 5. marca 1936 okresný náčelník Okresného úradu v Trebišove dal príkaz na okamžité uzavretie kostola a jeho zapečatenie dovtedy, kým nebude zbúraný, aby neohrozil ľudské životy. Dňa 19. júna 1936 okresný náčelník vydal povolenie na stavbu kostola na pozemku obce Dvorianky podľa predložených a okresným úradom schválených plánov. Stavať sa začalo na mieste starého kostola.

Posviacka základného kameňa sa uskutočnila 29. augusta 1936 (vtedy na sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky), ktorú previedol dekan Emil Hegeduš zo Sačurova za asistencie mnohých kňazov z okolia. Pamätný spis z posviacky s inými dokladmi v plechovej tube je uložený pod kameňom za hlavným oltárom v stene v soklovom múre. Výstavba bola zverená staviteľovi Hugovi Grünwaldovi z Michalian a Petrovi Benkovi z Trebišova.

Základné údaje novej cerkvi sú: dĺžka je 28 m, šírka 12 m a výška veže 31 m. Finančné náklady dosiahli výšku 232 tisíc Kčs. Rozpočet vychádzal len z majetkových pomerov veriacich a milodarov, takže zbierky na stavbu kostola mimo obce Dvorianky neboli prevádzané!

Veľkým a slávnostným dňom v novodobej histórii Gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach a jej veriacich je 4. september 1937. Za prítomnosti takmer 15 tisíc veriacich z niekoľkých okresov východného Slovenska sa v tento deň uskutočnila vysviacka novopostavenej gréckokatolíckeho kostola (cerkvi) v Dvoriankach. Vysviacku vykonal J. E. Alexander Stojka, užhorodský biskup a za spoluúčasti veľkého počtu gréckokatolíckeho duchovenstva. Je obdivuhodné a až nepochopiteľné, že taká veľká stavba bola zrealizovaná za 1 rok a 6 dní! (29.august 1936 - 4. september 1937). Počas výstavby sa bohoslužby konali v miestnej cirkevnej škole.

Všetky starosti a písomnosti spojené so stavbou kostola svedomite viedol miestny riaditeľ školy a kantor Emil Duránik a pomáhali mu cirkevní kurátori.

tags: #rimskokatolicka #farnost #parchovany