História Rímskokatolíckej farnosti Sedlice

Rímskokatolícka farnosť Sedlice patrí do dekanátu Prešov - Západ a s ostatnými farnosťami tohto dekanátu do Košickej arcidiecézy. Od júla 2023 je správcom farnosti ThLic. František Slovák.

Prvé zmienky a reformácia

Prvá relevantná písomná zmienka o náboženskom živote obce je zaznačená v súpisoch vyberačov pápežských desiatkov, ktorí vyberali cirkevnú daň, v období rokov 1332 - 1337. Vtedy sa v Sedliciach prvýkrát spomínajú rímskokatolícki kňazi Ján a po ňom Štefan. Kostol tu zrejme postavili zemepáni Abovci z Drienova v 13. alebo začiatkom 14. storočia. Farníci, ktorí tvorili aj administratívnu obec, boli zoskupení v samostatnej cirkevnej obci, pretože v susedných obciach, t. j. v Suchej Doline, Miklušovciach, Klenove a Bajerove, pôsobili v tom čase iní rímskokatolícki kňazi.

Významný pohyb v náboženskom živote obce nastal okolo roku 1580, keď farníci pod vplyvom zemepána a zrejme aj miestneho kňaza prijali učenie, ktoré hlásal Martin Luther. Najneskôr v roku 1589 už v obci pôsobil evanjelický kazateľ. Kostol, fara a škola sa tak automaticky dostali do vlastníctva protestantov. Sedlice boli evanjelickou farnosťou približne do roku 1702.

Okolo roku 1715 zásluhou zemepána a grófa Jozefa Sentivániho prestúpili obyvatelia obce späť na rímskokatolícke vierovyznanie. Podľa vizitačného dekrétu z roku 1814 v Sedliciach, Miklušovciach a Klenove katolíkov latinského rítu prevyšovali počtom gréckokatolíci. Katolíci oboch obradov navzájom slávili sviatky, t. j.

Požiar a výstavba nového kostola

Vážnou udalosťou, ktorá nezvratne ovplyvnila dejiny farnosti, bol požiar, ktorý vypukol 6. augusta 1824 a ktorý bol taký veľký, že zničil celú obec. Zhorela fara, hospodárske budovy aj kostol. Z kostola sa farárovi a jeho pomocníkom podarilo zachrániť len tri obrazy, liturgické odevy, dva malé prenosné oltáre, svätostánok a svietniky. Zhorela aj drevená zvonica a rozliali sa zvony.

Farníci na novostavbu použili kamene z múrov pôvodného kostola, ale dovážali aj nové, ktoré zrejme lámali v katastri obce. S výkopom základov začali zhruba v apríli 1858. Postavili pomerne dlhú loď, polygonálne presbytérium so sakristiou a pred loďou z kameňa murovanú vežu. V januári 1859 bol už kostol stavebne dokončený, ale bolo potrebné zaobstarať jeho vnútorné zariadenie. Oltár a katedru postavil prešovský sochár Gustáv Zempliner, oltárne obrazy namaľoval Jozef Gaľavský zo Solivaru. 7. augusta 1859 prešovský dekan Ján Čukár vykonal slávnostnú posviacku kostola a zasvätil ho sviatku Premenenia Pána.

Ďalšie udalosti a rekonštrukcie

Za pôsobenia vtedajšieho farára Jána Libera bola v rokoch 1876 - 1877 postavená aj murovaná fara, ktorá po úpravách stojí dodnes. Počas pôsobenia farára Mgr. Marka Hudačka (1997 - 2002) prebiehala generálna rekonštrukcia kostola, pri ktorej boli vymenené okná aj dvere, strop nad hlavnou loďou, obetný stôl a krstiteľnica, znížená úroveň podlahy pred svätyňou a v bočných prístavbách, v celom interiéri položená nová dlažba, rozšírené otvory do prístavieb a zhotovené nové lavice. Renovácia sa začala v roku 1999 a 10. februára 2001 košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč vykonal posviacku rekonštruovaného kostola. 13. mája v tom istom roku sa konali primície prvého rímskokatolíckeho kňaza pochádzajúceho z našej farnosti Mgr. Petra Timka, v súčasnosti provinciála slovenskej saleziánskej provincie.

Za pôsobenia farára ThDr. Jozefa Heskeho, PhD. (2002 - 2009) dosiahol zenit svojich aktivít spevácky zbor Metanoia a začal vychádzať informačný list Farské schody. Boli to práve schody ku kostolu, ktoré v rokoch 2006 prešli generálnou opravou. Začiatkom februára 2009 sa vo farnosti uskutočnili nateraz posledné ľudové misie, ktoré viedli otcovia kapucíni z Bratislavy. V marci 2009 boli dokončené práce na maľbe interiéru kostola a reštaurované reliktné pôvodné nástenné maľby, ktoré vytvoril v roku 1918 akademický maliar Jozef Hanula a ich premaľby urobil v 50. rokoch 20. storočia prešovský maliar Mikuláš Jordán.

Od júla 2009 pôsobil vo farnosti farár Mgr. Jozef Kandráč, ktorý vykonal rozsiahle rekonštrukčné práce na budove fary a kostola, ako aj v rámci areálu. Z veľkého množstva aktivít treba spomenúť najmä maľbu fasády kostola a fary (2011) a na nej výmenu okien a dverí (2009 a 2010), výstavbu parkovísk pri kostole (2009 a 2018), výstavbu Krížovej cesty (2012), Lurdskej jaskyne (2013) a pri nej osadenie ružencových tabúľ (2019), vybudovanie chodníka (2013) a montovaných garáží (2017), rekonštrukciu zvonov (2015 a 2016), inštalovanie zvonkohry vo veži kostola (2018), náter strechy kostola a zakúpenie nových stoličiek do chrámu (2019), ako aj položenie asfaltu na hornom parkovisku a na príjazdovej ceste ku kostolu (2020).

Z donačnej činnosti duchovného otca hodno zaznamenať darovanie a požehnanie obrazu Božieho milosrdenstva z príležitosti 10. výročia posvätenia chrámu (2011), obrazu pápeža Jána Pavla II. z príležitosti jeho blahorečenia (2011), obrazu sv. sestry Faustíny Kowalskej (2015) a prinesenie relikvií prvého stupňa tejto svätice z Krakowa do farnosti (2016), ako aj darovanie a požehnanie obrazu sv. Šarbela (2019).

Filiálny kostol v Suchej Doline

Kostol v Suchej Doline jestvoval už pred tridsiatymi rokmi 14. storočia - vyplýva to z údajov v registroch pápežského desiatku - a po viacerých prestavbách ho začiatkom 20. storočia pre nevyhovujúci technický stav zbúrali. Na tomto mieste ešte aj v súčasnosti stojí drevený kríž. Kostol bol zasvätený sv. Mikulášovi.Terajší rímskokatolícky kostol bol vybudovaný v rokoch 1925 - 1926, v spoločnom užívaní rímskej-západnej a gréckej-východnej cirkvi. Zasvätený je vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi.Hlavný oltár pochádza zo starého kostola, iba ústredný obraz bol vymenený novým obrazom sv. Cyrila a Metoda. Zachoval sa aj zvon z roku 1635, ktorý bol umiestnený vo veži kostola spolu s novým veľkým zvonom.Obyvatelia obce sú rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho a evanjelického náboženského vyznania. Obec Suchá Dolina je filiálkou farnosti Sedlice a farnosti Miklušovce. V kostole sa konajú rímskokatolícke a gréckokatolícke obrady.

Prehľad farárov pôsobiacich vo farnosti Sedlice:

• Do 1912 do 1913 - Andrej Mihajla
• Do 1914 do 1921 - Július Macejko
• Do 1921 do 1938 - Vendelín Bižák
• Do 1939 do 1951 - Andrej Oros
• Do 1952 do 1954 - Jozef Špirko
• Do 1955 do 1970 - Ján Onderuv
• Do 1971 do 1972 - František Straka
• Do 1972 do 1977 - Kišiday, František Alexander
• Do 1977 do roku 1994 - Mons., prof., ThDr., PhD Gabriel Ragan
• Pôsobil v našej farnosti od roku 1994 do roku 2005 - vdp.
• Farnosť Terňa od 2021 - Mgr.
• Farnosť Fričovce od 2021 - vdp. farár doc. JCDr. PeadDr.

Na zriadenie farnosti dal iste podnet tunajší zemepán Michal Roll. Do tohto úsilia zapojil aj predstaviteľov Šarišskej župy. V januári 1798 vznikla komisia, ktorá zisťovala vzdialenosti medzi obcami a stavy veriacich v jednotlivých obciach.

Z nej vyplýva nasledovné:

Na základe posúdenia tejto komisie bol bol do Jágra ( terajší Eger v Maďarsku ) biskupovi Karolovi Esterházymu poslaný spis v ktorom bol požiadaný o zriadenie novej farnosti v Bajerove. Nová farnosť by tak mala v piatich obciach 658 rímskokatolíkov. Sídlom farnosti by mala byť obec Bajerov. Do každej filiálnej obce by tak farárovi cesta netrvala viac ako pol hodiny. Michal Roll sa zaviazal, že sa osobne postará o byt pre farára, organistu a o postavenie školy. Na to vyčlenil aj svoje pozemky v okolí kostola. S touto žiadosťou v prvých dňoch mesiaca februára Michal Roll osobne odišiel do Jágra. Po rôznych procedurálnych úkonoch napokon ešte v tom istom roku bola zriadená nová Bajerovská farnosť s filiálnymi obcami Rokycany, Žipov, Brežany a Kvačany. Prvým farárom bol Michal Tomaškovič, ktorý sa 14. 4. 1798 ujal duchovnej služby.

Rímskokatolíci z obcí Bajerov, Kvačany a Žipov v tom čase patrili do farnosti Sedlice. Veriaci z Rokycian do Radačova a veriaci z Brežian do Svinnej.

tags: #rimskokatolicka #farnost #sedlice