Úmysly svätej omše: Katechizmus a význam

Odslúženie svätej omše je najvyšší duchovný benefit pre dušu veriaceho človeka. Predchádza mu zápis konkrétneho úmyslu. Dnes začíname novú sériu katechéz, ktorá zameria svoj pohľad na „srdce“ Cirkvi, čiže na Eucharistiu.

Svätá omša je modlitbou, ba viac, je modlitbou „par excellence“, tou najvyššou, najvznešenejšou a zároveň tou „najkonkrétnejšou“. V skutku je stretnutím lásky s Bohom prostredníctvom jeho slova a Ježišovho Tela a Krvi.

Druhý vatikánsky koncil bol silne motivovaný túžbou viesť kresťanov k chápaniu veľkosti viery a krásy stretnutia s Kristom. Centrálnou témou, ktorú zdôraznili konciloví otcovia, je liturgická formácia veriacich, nevyhnutná pre skutočnú obnovu. Eucharistia je úžasnou udalosťou, v ktorej sa Ježiš Kristus, náš život, stáva prítomným. Byť účastný na svätej omši «znamená ešte raz prežiť Pánovo utrpenie a jeho spásonosnú smrť. Je to teofánia: Pán sa sprítomňuje na oltári, aby bol obetovaný Otcovi za spásu sveta» (Homília pri sv. omši v Dome sv. Marty, 10. apríla 2014).

Pri samotnom zapisovaní kňaz vie veriaceho usmerniť a pomôcť mu správne formulovať konkrétny úmysel svätej omše. Je pekným zvykom veriacich dať slúžiť svätú omšu na vlastné úmysly za seba alebo za iných. Úmysel môže byť rôzny: na poďakovanie (napr. za uzdravenie, pomoc v ťažkostiach), na prosbu (napr. o zdravie, pokoj v rodine), za zosnulých (napr. za spásu duše).

Po zvolaní kňaza ,Modlime sa‘ nasleduje chvíľa ticha na vzbudenie si úmyslu, pričom celebrant v mysli všetky úmysly zhromaždí a v jednej modlitbe ich predloží Bohu. Treba však poznamenať, že intencia svätej omše je vec medzi veriacim a kňazom, ktorý mu prisľúbi, že sa bude zvlášť modliť na jeho osobný úmysel.

Čo v skutočnosti je modlitba? Predovšetkým je dialógom, osobným vzťahom s Bohom. Človek bol stvorený ako bytosť v osobnom vzťahu s Bohom; ako bytosť vo vzťahu, ktorá nachádza svoju plnú realizáciu jedine v stretnutí so svojím Stvoriteľom.

Modliť sa, tak ako každý skutočný dialóg, znamená aj vedieť zotrvať v tichu - počas dialógov sú chvíle ticha -, v tichu spoločne s Ježišom. A keď ideme na svätú omšu, možno prichádzame o päť minút skôr a začíname sa rozprávať s tým, kto je pri mne. Nie je to však chvíľa na klebetenie, je to moment ticha, aby sme sa pripravili na dialóg.

Svätá omša

Čo je v podstate svätá omša? Svätá omša je pamiatkou Kristovho paschálneho tajomstva. Aby sme pochopili hodnotu svätej omše, musíme predovšetkým chápať biblický význam „pamiatky“. Táto «nie je len spomienkou» - pamiatka nie je čisto len spomienkou - «na minulé udalosti, ale pamiatka ich istým spôsobom sprítomňuje a aktualizuje. Práve takto chápe Izrael svoje vyslobodenie z Egypta: vždy, keď sa slávi Veľká noc, udalosti exodu sa sprítomňujú pamäti veriacich, aby podľa nich stvárňovali svoj život» (Katechizmus Katolíckej cirkvi, 1363).

Ježiš Kristus svojím utrpením, smrťou, zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením doviedol Paschu k naplneniu. A svätá omša je pamiatkou tej jeho Paschy, jeho „exodu“, ktorý uskutočnil pre nás, aby nám dal vyjsť z otroctva a voviedol nás do zasľúbenej zeme večného života.

Nedeľné slávenie Eucharistie je stredobodom života Cirkvi (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2177). Z týchto dôvodov je pre nás nedeľa svätým dňom, posväteným eucharistickým slávením, živou prítomnosťou Pána medzi nami a pre nás. Je to teda svätá omša, ktorá robí nedeľu kresťanskou! Kresťanská nedeľa sa „točí“ okolo svätej omše.

V Cirkvi je už od jej raných čias zaužívaná tradícia obetovania svätej omše na nejaký úmysel. Odslúžiť úmysel viaže kňaza záväzok vo svedomí. Úmysly svätých omší zväčša obetujeme za našich zosnulých, no často sa objavujú aj prosby o zdravie, Božie požehnanie či obrátenie alebo poďakovanie pri životnom jubileu.

Kňaz musí dbať na to, aby ľudia nedávali slúžiť sväté omše na také úmysly, ktoré sú v rozpore s kresťanskou morálkou. Kňazovi zapísaním úmyslu vzniká záväzok odslúžiť svätú omšu za niekoho. Obetovaný milodar je príspevkom dobru Cirkvi a prejavom starostlivosti o jej služobníkov.

Pri zapisovaní svätých omší musí veriaci rátať s tým, že úmysel sa neviaže na chrám, kde bol zapísaný. Svätá omša môže byť odslúžená aj inde. Zvyčajne sa však berie do úvahy to, že ľudia, ktorí dali úmysel, chcú na svätej omši byť prítomní. Preto existuje prax dohadovania sa na konkrétnom termíne.

Obeta svätej omše je iniciatíva Ježiša Krista. Naše úmysly majú smerovať ku Kristovi. Kristus nekoná v živote človeka magickým spôsobom: „Vykonám obrad a dosiahnem cieľ“. Pozýva človeka do vzťahu, v ktorom on ukazuje cestu.

Chcel by som sa spýtať, či sa môže odslúžiť svätá omša za zomrelého nekatolíka, napríklad evanjelika, protestanta či mohamedána? Otázka sa dotýka zaužívanej praxe, pri ktorej veriaci človek, kresťan katolík, alebo aj nepraktizujúci či hľadajúci človek prosí, priamo alebo sprostredkovane, katolíckeho kňaza o odslúženie, respektíve obetovanie svätej omše na konkrétny úmysel.

Žiada sa od nás viera a túžba. Boh sa dal človeku celý, preto pozýva človeka k plnosti prinášaním obety celého života, aby bol príjemný Bohu. Boh chce spasiť všetkých a spása prichádza jedine skrze dokonalú obetu Ježiša Krista - najvyššieho a večného kňaza.

V tomto duchu usmerňuje kňazov a veriacich Kódex kánonického práva (kánon 901): „Kňaz má právo obetovať omšu za kohokoľvek, tak za živých, ako aj za zomrelých.“ Život prináša rôzne momenty, preto je vždy na mieste pastoračná múdrosť a rozlišovanie. Je správne upovedomiť kňaza, ak ide o odslúženie svätej omše za člena iného náboženstva či denominácie.

Omšové milodary a misijné krajiny

Kňazi v misijných krajinách slúžia sväté omše na úmysly darcov. Neposielame im priamo znenie úmyslov, ktoré uvediete, a to z dôvodu jazykovej bariéry a administratívnej komplikovanosti. Vaše úmysly sú symbolicky uložené v knihe úmyslov v Kaplnke svetla v národnej kancelárii PMD. Je to veľká pomoc hlavne pre kňazov v kňazských seminároch, ktorí nemajú iný príjem. Omšové intencie posielame na jednotlivé nunciatúry v misijných krajinách podľa pokynov z našej centrály v Ríme.

Aj keď kňazi v misijných krajinách nepoznajú presné znenie vášho úmyslu, svätá omša je naň platná, pretože Boh váš úmysel pozná. Dôležité je, aby omšové milodary boli presne zapísané a aby bola každá svätá omša odslúžená.

Omšový milodar nie je zaplatením za svätú omšu, ale je to pomoc pre kňazov v misijných krajinách, ktorí nemajú iný príjem. Vaše milodary na sväté omše pomôžu v šírení radostnej zvesti aj v tých najvzdialenejších kútoch sveta.

Prijatie úmyslu a milodaru na odslúženie svätej omše sú dve odlišné záležitosti. Aj keby človek omšový milodar nedal, pretože je v núdzi, zo skúsenosti viem, že prinesie dodatočne. Niekedy sa veriaci mylne domnievajú, že čím viac svätých omší kňaz odslúži, tým viac milodarov získa.

„Binačné sväté omše sa odvádzajú ordinárovi. Miestny ordinár môže dovoliť, aby kňazi z oprávneného dôvodu slávili dvakrát (to znamená binácia); ako napríklad pri slávení svätej omše s biskupom, pri kňazských rekolekciách, pri kňazskom pohrebe, respektíve ak to vyžaduje pastoračná potreba; v nedeľu a prikázané sviatky (ale len v tieto dni) dokonca aj trikrát (trinácia).

Modlitby za uzdravenie

Pri slúžení svätej omše v prázdnom kostole je vždy láska. „Je to však veľmi konkrétna láska, pretože sme duchovne zjednotení, odovzdávame Bohu úmysly chorých, trpiacich, tých, ktorí sa boja, ktorí sú osamelí. Všetci chápeme, že táto izolácia nemá nás rozdeliť, ale je to pre naše spoločné dobro,“ hovorí poľský primas arcibiskup Wojciech Polak.

Smäd po šťastí, hlboko zakorenený v ľudskom srdci, vždy sprevádzala túžba zbaviť sa choroby a pochopiť jej zmysel, keď je ňou človek postihnutý. Ide o ľudský jav, ktorý sa určitým spôsobom týka každej osoby, preto nachádza v Cirkvi mimoriadnu ozvenu. Ona totiž chápe chorobu ako prostriedok, ktorý umožňuje chorému spojiť sa s Kristom a duchovne sa očistiť, kým z hľadiska tých, čo majú do činenia s chorou osobou, ako príležitosť cvičiť sa v láske.

Choroba je totiž, ako iné ľudské trápenia, vzácnym momentom výzvy na modlitbu: buď prosiť o milosť, aby sme chorobou vedeli v duchu viery prijať a oddať sa do Božej vôle, alebo prosiť o uzdravenie. Modlitba o uzdravenie sa preto vyskytuje v celých dejinách Cirkvi a preto, prirodzene aj v súčasnosti.

tags: #umysly #svatej #omse #katechizmus