Pri ceste do Spišských Vlách už z diaľky púta pozornosť rímskokatolícky farský kostol sv. Jána Krstiteľa, stojaci na vyvýšenine na okraji historického jadra mesta. Po Bazilike sv. Jakuba v Levoči je druhým najväčším kostolom na Spiši a radí sa medzi desať najväčších kostolov na Slovensku.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch.
Dejiny Kostola sv. Jána Krstiteľa
Dejiny vlašského kostola siahajú do prvej polovice 13. storočia, keď bol vystavaný pôvodný jednoloďový románsky chrám. Prv bol zasvätený pravdepodobne Duchu Svätému, až neskôr sa stal patrónom kostola sv. Ján Krstiteľ. Dá sa predpokladať, že múr obkolesujúci kostol bol postavený taktiež v tomto období.
Nový kostol, pravdepodobne aj z kapacitných dôvodov si postavili obyvatelia okolo roku 1290. Pôvodne to bol jednoloďový románsky kostol. Z románskej stavby vybudovanej po tatárskom vpáde roku 1241 sa zachovali špalety triumfálneho oblúka s priľahlou nárožnou príporou klenieb starého presbytéria. Nárožná prípora má bobuľovitú hlavicu. V roku 1434 poškodený románsky kostol zbúrali a pri obnove časti kostola vbudovali do novej neskorogotickej stavby.
V 14. storočí a v prvej tretine 15. storočia došlo k rozsiahlej prestavbe kostola. Práve vtedy nadobudol dnešné rozmery. Hlavná loď bola zvýšená a doplnená o bočné lode. Kvôli objemnosti stavby boli k bočným lodiam aj k svätyni pristavané oporné piliere.
Hlavná loď dostala šesťpoľnú hviezdovitú klenbu, ktorá svojou dokonalou symetriou pôsobí naozaj uchvacujúco. Jej rebrá sa zbiehajú na polygonálne polostĺpy s kalichovou hlavicou. Svorníky má rozetové a na jednom z nich je vidieť kríž na troch kopcoch.
Bočné lode dostali zasa krížovú klenbu, ktorej rebrá sa vsekávajú bezprostredne do stien. Trojpoľná krížová klenba svätyne a jej klinové rebrá boli posadené na polostĺpy s gotickou hlavicou. Neskôr bola postavená aj sakristia, ktorej trojpoľná krížová klenba a rebrá ústia v klinovej konzole. Veľkolepú prestavbu v roku 1434 ukončilo zaklenutie strednej lode. Vďaka týmto úpravám vznikol priestranný trojloďový kostol bazilikálneho typu. Pri vlašskom kostole však hovoríme o pseudobazilike, keďže na rozdiel od iných bazilík mu nad arkádami hlavnej lode chýbajú okná.
Vežu kostola upravili v prvej polovici 19. storočia. V rokoch 1832 a 1875 bol kostol dvakrát zrekonštruovaný. Pri prvom bol rekonštruovaná veža do dnešnej podoby a pri druhom dostala veža novú strechu. Práce v roku 1875 prebiehali pod dozorom tunajšieho farára Jána Vajdovského, známeho historika a archeológa. Pôvodné kružby okien vymenili pri reštaurovaní v roku 1875.
Kostol je trojloďový pseudobazilikálny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, južnou kaplnkou a predstavanou vežou. Stredná prevýšená loď sa do bočných lodí otvára arkádou. Na západnej strane vstavaný chór nesú arkády na prízemí. V kostole sa zachovali gotické sieťové rebrové klenby parlerovského typu. Rebrá sa zasekávajú do steny bez konzol. Hlavnú loď zastrešuje monumentálna šesťpoľná krížová klenba, rebrá ktorej sa zbiehajú do polygonálnych stĺpov. Klenbové svorníky sú rozetové. Kružby okien sú kópie z roku 1875. Fasády sú hladké s mohutnými opornými piliermi. V priečelí stojí predstavaná, barokovo-klasicisticky upravená veža.
Na tomto kostole, ktorý je druhý najdlhší na Spiši (dĺžka 53 m šírka 21,5 m, najdlhší je Kostol sv. Jakuba v Levoči) sa realizovali pravdepodobne najlepší majstri na Spiši, bohato finančne podporovaní tunajším obyvateľstvom, keďže v tej dobe znamenal kostol nielen symbol viery, ale bol aj objektom kde sa prejavila ekonomická sila obyvateľstva (čím väčšia prosperita mesta, tým väčší kostol). keďže v časoch nábožensky motivovaných stavovských povstaní, ktoré trvali s malými prestávkami počas celého 17. storočia, ho spravovali evanjelici.
Interiér Kostola
Hlavný oltár je rokokový z polovice 18. storočia, uprostred jeho stĺpovej architektúry je nový obraz sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. V interkolumbáriách sú rokokové sochy sv. Petra, Pavla, Štefana a Ladislava a v bohatom štíte súsošie sv. Trojice, pred oltárom kovaná rokajová mriežka.
Severný bočný oltár sv. Kríža je neskorobarokový z polovice 18. storočia, so stĺpovou architektúrou zakončenou baldachýnom. V strede oltára je socha Krista na kríži. Druhý severný bočný oltár Panny Márie je neskorobarokový z polovice 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry je socha Immaculaty. Severný bočný oltár sv. Michala je rokokový z polovice 18. storočia so stĺpovou architektúrou, vyplnenou akantovým a rokajovým motívom, po stranách sú adorujúci anjeli s úľom a pápežskou korunou, uprostred nový obraz sv. Michala od Ľ. Taryho z roku 1928. Severný bočný oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19. storočia, uprostred oltárnej steny s pilastrami a úsekom klasicizujúceho architrávu nový obraz sv. Jozefa.
Južný bočný oltár sv. Kataríny je neskorobarokový z polovice 18. storočia s volútovým štítom, v strede oltára socha sv. Kataríny. Južný bočný oltár sv. biskupa z polovice 18. storočia je neskorobarokový, s volútami po stranách. V strede je socha svätca v biskupskom rúchu. Južný bočný oltár Márie Magdalény je neskorobarokový z polovice 18. storočia, v stĺpovej architektúre nový obraz Márie Magdalény od Ľ. Taryho z roku 1929. Južný oltár sv. Jána evanjelistu je klasicistický z polovice 19. storočia. Na oltárnej stene s pilastrami je obraz sv. Jána.
Kazateľnica je rokoková z polovice 18. storočia, s oválnym pôdorysom, rečnište má členené volútami, na ktorých sú sochy sediacich evanjelistov. Krstiteľnica je neskorogotická z roku 1497, bronzová s nápisom a datovaním. Druhá krstiteľnica je neskorobaroková z polovice 18. storočia, na zadnej doske má reliéf anjela s mušľou v ruke. Krucifix je neskorogotický polychrómovaný z čias okolo roku 1520, pripísaný rezbárovi z okruhu Pavla z Levoče. Korpus s vlajúcou bohato riasenou bedrovou šatkou. Neskorobarokové sochy Mojžiša a svätca sú z 18. storočia. Stallá sú vo svätyni, pôvodne gotické, barokovo upravené v polovici 18. storočia, na každej strane zadná doska rozdelená na 11 polí, v každom je rytá rastlinná gotická ornamentika. Záverečná rímsa s poprsím Anny, Márie, Alžbety na jednej a Joachima, Jozefa a Zachariáša na druhej strane, parapet s rokajovými kartušami.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 v inventári kostola uvádza barokovú skriňu z 18. storočia, barokový kalich z roku 1764, dva klasicistické kalichy z 19. storočia a jeden kalich z roku 1907.
Ostatné Sakrálne Pamiatky v Obci
Na námestí, gotická, postavená v 15. stor. prístavbou v 17. stor. Časť budovy slúži ako katolícky kostol (tzv. Budova bola reštaurovaná roku 1886. skriňový, neskorogotický z čias okolo roku 1500, s romantickou úpravou roku 1900. krídla s maľovanými tabuľami, na nich sú postavy: sv. Alexandrijská. štyroch sv. biskupov. 15. stor., upravená a prefasádovaná v 17. stor. a omietnutá v 20. Kaplnka sv. V kaplnke sv. (olejomaľba) Krst Krista od J.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Slatvine
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Slatvine.
Obec leží cca 5 km severovýchodne od Spišských Vlách. Kostolík stojí v oplotenom ale prístupnom areáli na okraji obce pri cintoríne. Vznik: prvá polovica 15. Kostolík stojí v dominantnej polohe na najvyššom mieste intravilánu obce. Postavili ho v krátkom čase niekedy v prvej polovici 15. storočia, možno na mieste staršieho chrámu. Do rúk katolíkov sa vrátil až v roku 1666.
Počas tohto obdobia, niekedy v poslednej štvrtine 16. V rokoch 1800 - 1810 prešiel kostol rozsiahlou prestavbou, v rámci ktorej bola zaklenutá loď, čím sa časť nástenných malieb dostala do podkrovia. Takisto boli nahradené pôvodné okná väčšími. Východné okno na druhom podlaží sakristie bolo zamurované, rovnako ako aj pôvodný vstup do lode z južnej strany. Väčšie práce sa uskutočnili aj v rokoch 1970-72, kedy bola vymenená strešná krytina, položená nová dlažba v lodi a presbytériu a nahodená brizolitová omietka. Tá bola odstránená počas obnovy v roku 2007. V rámci nej sa uskutočnil aj podrobnejší výskum, ktorý objasnil najstaršie dejiny stavby a priniesol aj odkrytie hodnotných nástenných malieb z 15.
Podrobný výskum však výstavbu dnešného kostola posunul až do obdobia prvej polovice 15. Zo staršieho chrámu, ktorý tu podľa všetkého existoval, sa zachovala okrem spomínanej plastiky Madony (dnes v Múzeu krásnych umení v Budapešti) aj kamenná krstiteľnica. Pozostatkom predchodcu dnešného kostola by mohla byť aj časť odlišného muriva objaveného v mieste napojenia severnej steny lode na západnú stenu druhého podlažia sakristie.
V exteriéri sa z čias stredoveku zachovalo východné okno tzv. záclonkového typu na druhom podlaží sakristie, zvanom knižnica, sčasti prezentovaný južný portál do lode, ako aj združené okná na veži, ktoré delí stĺpik polygonálneho prierezu. V interiéri ide najmä o rebrovú krížovú klenbu presbytéria so svorníkom bez výzdoby, severný portál do sakristie a kamenné pastofórium s ozdobnou kovovou mriežkou.
V presbytériu a na severnej stene lode boli odkryté veľmi dobre zachované nástenné maľby, ktoré majú blízko maľbám z prvej tretiny 15. storočia v Žehre a Bijacovciach. Obsahovo ide v presbytériu o výjavy zo života Ježiša Krista, ktoré na klenbe dopĺňajú obrazy Panny Márie, Abrahámovho lona, ako aj symboly evanjelistov a podobizne anjelov. Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.
Významné Osobnosti Spojené s Farnosťou a Mestom
- Mons. prof. ThDr. František Tondra: Narodil sa 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch. Bol spišským biskupom a významným teológom. 9. septembra 1989 bol vysvätený za biskupa v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule.
- Vojtech Bača: Novinár, narodený v roku 1914 v Spišských Vlachoch. Pôsobil ako redaktor v rôznych novinách po vojne.
- Milan Rastislav Štefánik: Hoci sa nenarodil priamo v Spišských Vlachoch, jeho osobnosť je významná pre celé Slovensko. Publicista, literát, vojak z povolania v hodnosti podplukovníka.
- PhDr. Ján Olejník, CSc.: Etnograf, muzeológ. Venoval sa duchovnej kultúre podtatranského ľudu a etnosociológii.
- Ďalšie osobnosti: Medzi ďalšie významné osobnosti patria maliari, pedagógovia, rozhlasoví publicisti, spisovatelia, germanisti, mykológovia a ďalší.
Spišské Vlachy sa môžu pýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré je úzko spojené s rímskokatolíckou farnosťou a jej kostolom sv. Jána Krstiteľa.
tags: #rimskokatolicka #farnost #spisske #vlachy