História Rímskokatolíckej Farnosti sv. Bartolomeja

Rímskokatolícka cirkev, farnosť Hniezdne (Spišská diecéza, dekanát Stará Ľubovňa) zahŕňa pôvodne väčšinovo nemeckú obec Hniezdne (Kostol sv. Bartolomeja), goralskú obec Forbasy (Kostol sv. Doroty) a ruténsku/rusínsku obec Kamienka (tam nie je rímskokatolícky kostol). Podľa sčítania obyvateľov bolo v roku 2011 vo farnosti Hniezdne 1 810 rímskokatolíkov. Príbeh farnosti je fascinujúci.

História Kostola sv. Bartolomeja v Hniezdnom

Ide o starobylú farnosť, resp. o osadu so starobylým kostolom podľa tradície z roku 1212. Na bočnom oltári sv. Mikuláša sa nachádzal starý nápis z roku 1212, od ktorého sa predpokladá, že tento oltár alebo kostol (prvý kostol?) mohol pochádzať z tohto obdobia, uvádza sa v Kanonickej vizitácii z roku 1792.

Do pôvodnej poľskej osady sa v rokoch 1270 - 1271 prisťahovali Nemci, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a o vznik farnosti. V rokoch 1412 - 1772 bolo mesto v poľskom zálohu, v rokoch 1569 - 1615 farnosť bola evanjelickou a od roku 1636 do roku 1786 bola spravovaná krakovskými biskupmi.

Kostol bol v čase vizitácie kamenný a mal 5 oltárov. Ku kostolu bola pristavená sakristia. Kostol mal tiež murovaný chórus, v ktorom sa nachádzal organ s 8 mutáciami, spodnými pedálmi a s možnosťou 3 mutácií. Kostol bol zničený požiarom dňa 14. 8. 1706. Z pôvodnej budovy kostola, vďaka Teodorovi Lubomírskemu (starosta zálohovaných spišských miest), bol v roku 1708 postavený nový barokový Kostol sv. Bartolomeja (druhý kostol?). Strechu mal šindľovú. Vedľa kostola stála veža, v ktorej sa nachádzali 3 zvony.

Podľa zápisu z kanonickej vizitácie z roku 1792 bol v tom čase kostol malý a v mizernom stave a preto žiadali panovníka, aby im postavil nový kostol. Dňa 26.6.1803 dekan Starej Ľubovne, listom j.č. 725/1803, oznamoval spišskému biskupstvu, že už v roku 1792 bolo rozhodnuté postaviť v Hniezdnom nový kostol. Pre vojenské udalosti to nebolo možné, teraz áno. Prosil biskupstvo, aby predložilo Miestodržiteľskej rade nový rozpočet na stavbu kostola.

Listom j.č. 1446/1803 Miestodržiteľská rada odpovedá biskupstvu, že stavba kostola je možná, ale ceny materiálov sa zvýšili, preto žiada o zaslanie nového rozpočtu pre potreby Uhorskej komory. Hniezdňanský farár Martin Kiszko dňa 20.1.1804 (j.č. 171/1804) oznamuje biskupstvu, že rozpočet a plán stavby už dal dvakrát vyhotoviť a odovzdal účtovníkovi (uhorskej) Provincie XVI. spišských miest Haderovi, ktorý ich drží u seba. Prosil biskupstvo, aby si dokumenty vyžiadalo od Hadera a zaslalo ich Kráľovskej komore.

Následne dňa 18.4.1806 (j.č. 440/1806) farár Martin Kiszko oznámil biskupstvu, že po 19 ročnom úsilí, na základe kráľovskej rezolúcie od Miestodržiteľskej rady, na stavbu nového kostola od základov a veže pokrytej medeným plechom dostal 10.105 rýnskych zlatých a 18 3/12 grajciarov. Veriaci mali dodať len ručnú prácu a dovoz materiálu. Prosil o povolenie profanizovať starý kostol, aby sa mohol zbúrať a osadiť základný kameň nového kostola. Do postavenia nového kostola mal v úmysle v nejakom murovanom dome adaptovať priestrannú miestnosť na slúženie sv. omší a úschovu Eucharistie. V nedele a sviatky mal v úmysle slúžiť sv.

Súčasný (tretí?) Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom.

Kanonická vizitácia z roku 1832 uvádza: "V roku 1808 na náklady jeho najsvätejšieho majestátu apoštolského kráľa Františka I, bol kostol od základov postavený ako murovaný a začal sa používať už na jeseň roku 1814. V roku 1817 farnosť dostala od Provincie XVI spišských miest, prostredníctvom baróna Imricha Fischera, ďalšie prostriedky na stavbu. Ide o renesančnú stavbu. V kostole bolo 9 oltárov, kedysi spravovaných hniezdňanskými cechmi. Oltáre sa zachovali dodnes, aj vďaka starostlivosti hniezdňanského farára vdp.

Výročie posviacky chrámu sa slávi 16. Odpustová slávnosť sa slávi 24. augusta, na sv. Hlavný oltár sv. Obraz sv. Sochy sv. Sochy sv. Obraz korunovácie sv.

Popis Oltárov

• Oltár sv. Mikulasa: Pochádza z pol. 18.st., polychrómovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry obraz sv. Mikulasa /olej na plátne 120x60/, po stranách 2 plastiky biskupov. Obraz sv. Sochy sv. Augustína (cca 95 cm) a sv. Oválny obraz sv.
• Oltár sv. Anny: Barokový, zo začiatku 18.st., polychromovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry sa nachádza obraz Panny Márie a sv. Anny. V nadstavci reliéf korunovaním Panny Márie a s postavou sv. Oltárny obraz sv.
• Oltár sv. Kríža: Obraz sv. Plastika sv. Plastika svätice s ružami (sv. Oltár sv. Oltárny obraz sv. Oltárny kríž (pôvodne z oltáru sv.
• Oltár sv. Jozefa: Je to barokový oltár, zo začiatku 18. storočia, polychromovaná drevorezba. V strede stĺpovej architektúry je obraz sv. Jozefa, na prerušovanom tympanóne plastiky sv. Jozefa a sv. Obraz sv. Nadstavec oltára: okrúhly obraz Panny Márie; socha sv. Antona Paduánskeho s Ježiškom (v = cca 60 cm); Socha sv.
• Oltár sv. Jána Krstiteľa: Barokový oltár, pochádzajúci okolo roku 1700, polychromovaná drevorezba. V strede oltárnej architektúry obraz sv. Obraz sv. Jána Krstiteľa (olej na plátne 150 x 85 cm); rám z červ. Plastika sv. Plastika sv. Nadstavec oltára: obraz malého Ježiška a sv. Jána Krstiteľa (Ø 80 cm); sochy sv. Socha sv. Socha sv.
• Oltár sv. Heleny: Zvuková strieška s plastikou sv. Heleny vo vrchole (socha sv.

Krstiteľnica - (v = 112 + 49 cm; Ø kupy = 54 cm); (SL 176). Klasicistická krstiteľnica, (polovica 18. stor.), kamenná, kalichový tvar s medeným vrchnákom zakončeným barokovou guľou a krížom. Na nohe uprostred s prstencom. Zdobená lístkovým dekórom, a dedikačným nápisom na vyčnievajúcom okraji. Na krtiteľnici je uvedené meno "Stachowski Johannes", je preto pravdepodobné, že krstiteľnica pochádza z obdobia pôsobenia tohto kňaza ako farára v Hniezdnom (bol farárom v rodnej dedine) v rokoch 1693 - 1707. (Porov. LOJECKI G. J. B.: Inventarium Eccl. Parochialis Oppidi Gnezda 1724, s.

Epitaf - z r. l803, leštený mramor. Na ľavej strane kostola na jednom zo stĺpov je umiestnený Epitaf. Dnes ťažko čitateľný text hovorí o pamätníku na hrob "manželky Salome Kschensig, ktorá v 18-tich rokoch života zomrela pri Terespole na hraniciach Ruska 14. Plastika sv. Obraz sv. Súsošie Pieta - polychr. Socha sv. Pavla - plychr. Plastika sv. Obraz sv.

Kamenné súsošie Najsvätejšej Trojice na stĺpe - nachádza sa pred vonkajším vchodom kostola (SL 769) na parcele 1/3, asi vo vlastníctve Obce Hniezdne. Neskoré baroko. Upravovaný v rokoch 1873, 1939, a v roku 2002akademickým sochárom Štefanom Kovaľom. Medzi národné kultúrne pamiatky zaradený 12.07.1974 pod číslom 872/3. Plastiky v = cca 90 cm; (SL 770), Stĺp - červený vápenec.

Kaplnky

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého - (začiatok 16. storočia) - pri kostole (asi vo vlastníctve Obce Hniezdne), klasicizmus, na parcele 1/4.
• Kaplnka sv. Jozefa (1730) - smerom na Starú Ľubovňu, na pravej strane pri družstve na parcele č. 730. Ide o prícestnú barokovú kaplnku, ktorá bola postavená určite pred rokom 1767.
• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho (1730) - smerom na Starú Ľubovňu, na ľavej strane pri sade. Spomína sa v kanonických vizitáciách v rokoch 1792 a 1832. Podľa uvedených zápisov bola postavená na farskom pozemku farárom Jánom Gregorom Lojeckým asi v polovici 18. storočia a reštaurovaná farárom Františkom Heigenvelderom v roku 1828.

Vdp. farár Vladimír Fajkus 7.11.1989 zvolal rokovanie zástupcov obce, štátnej správy a farnosti, kde dohodli premiestnenie poškodenej kaplnky od cesty asi 200 m severozápadným smerom na terajšie miesto pod medzu (pred dnešným ovocným sadom). Architektonicko-stavebné riešenie vypracoval Ing. Peter Burian. Rozpočtové náklady premiestnenia boli určená na 29.000 Kčs.

Kanonické vizitácie majú charakter oficiálnych dokumentov regulujúcich majetkové a hospodárske vzťahy medzi cirkvou, obcou a štátom a sú podpísané zástupcami všetkých týchto inštitúcií.

Monografia Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom v kultúrno-historických súvislostiach vyšla pri príležitosti 200. výročia konsekrácie kostola (1820) a 750. výročia príchodu Nemcov do Hniezdneho (1270 - 1271) ako spomienka na obyvateľov Hniezdneho, ktorí sa o jeho rozvoj významne zaslúžili a väčšina z nich bola z vlastného domova nemorálne odsunutá do neznámeho povojnového Nemecka, v lepšom prípade nie do sovietskej, ale americkej zóny.

Publikácia na základe mnohých zdrojov, predovšetkým archívnych, faktograficky zaznamenáva to podstatné, čo sa v histórii farnosti Hniezdne udialo. Monografia má štyri kapitoly. Prvá opisuje interiér i exteriér jubilujúceho Kostola sv. Bartolomeja v súčasnosti a zaznamenáva jeho historický vývoj. Druhá kapitola sa venuje histórii farnosti Hniezdne od jej najstarších čias. Historicko-kultúrne súvislosti sú obsahom tretej kapitoly s témami: kultúrno-spoločenský život, Bratstvo zvestovania Panny Márie a Bratstvo dobrej smrti, Nemci a Slováci v Gňazdách, či akou rečou rozprávali kňazi vo farnosti.

V obci žila aj židovská komunita, z ktorej len niektorí prežili druhú svetovú vojnu; ostatní zahynuli v koncentračných táboroch, preto jedna kapitola nesie názov Gňazdá a Židia. Posledná kapitola nesie názov Farnosť vo svetle Historia Domus Parochiae Hniezdnensis, teda ponúka pohľad na život farnosti očami jednotlivých farárov od začiatku 20. storočia. Ide o akési najnovšie dejiny farnosti, kde zaznamenáva päťdesiatšesť rokov služby farára Andreja Trunika (1905 - 1961), jeho nástupcu Jána Prna (1961 - 1964), dvadsaťdva rokov služby Jána Slávika (1964 - 1986) či pôsobenie Vladimíra Fajkusa (1986 - 2000). Ďalšou etapou v živote farnosti bolo obdobie správcu farnosti Rudolfa Turlíka (2000 - 2005), jeho nástupcu Miroslava Slotku (2006 - 2015). Záver tvorí opis udalostí vo farnosti súčasného zapisovateľa Historie Domus Parochiae Hniezdnensis a autora predloženej monografie Petra Olekšáka (2015 - ).

Cieľom monografie je predstaviť históriu tak, aby nebola vzdialená a bezmenná, ale osobná. Preto publikácia zámerne pomenúva konkrétne osoby žijúce vo farnosti, zabitých v koncentračných táboroch, vysídlených do Nemecka či odvlečených do ruských gulagov. Vďaka tomu disponuje silnou schopnosťou problémy otvárať, ale aj inšpirovať na ich riešenie a liečenie, a tak prispievať k budovaniu zrelej identity občanov a farníkov. Publikácia je ilustrovaná umeleckými fotografiami Kostola sv. Bartolomeja od doc. Jozefa Sedláka.

Kostol sv. Bartolomeja v Hniezdnom

Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi

Prievidza, okresné mesto a centrum regiónu Horná Nitra, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jednou z najvýznamnejších pamiatok je farský Kostol sv. Bartolomeja, ktorý stojí v centre mesta na Pribinovom námestí. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Kostol postavili niekedy v priebehu 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou vežou na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Odborníci sa nevedia úplne zhodnúť na dobe vzniku stavby, uvádza sa prvá polovica 14. storočia, ako aj druhá polovica 14. storočia, resp. Vzorom pre staviteľov mal byť podľa časti odborníkov farský kostol v neďalekých Bojniciach, vtedy sídle vicearchidiakonátu.

Už na začiatku 15. storočia farský kostol nestačil rastúcemu počtu farníkov, preto padlo rozhodnutie o prestavbe, ktorú mali podporiť aj odpustky udelené pápežom Jánom XXIII. Následne, po roku 1450, sa realizovala veľká oprava a prestavba poškodeného farského chrámu. Počas reformácie prešiel kostol do rúk evanjelikom, ktorí zväčšili jeho kapacitu prístavbou murovaných tribún pri južnej a severnej stene lode.

V roku 1678 bol objekt podpálený vojskami Imricha Tököliho (Thököly). Ďalšie práce sa uskutočnili aj v priebehu 20. storočia, v roku 1956 boli objavené a reštaurované nástenné maľby v exteriéri. Banskobystrický biskup Rudolf Baláž 22. novembra 2009 posvätil kostol po cca dvojročnej obnove exteriéru. Išlo o opravu fasád a strechy, ako aj o reštaurovanie kamenných prvkov a zvonov.

Farský kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi

Architektonické prvky a zvláštnosti

Zasvätenie farského kostola sv. Bartolomejovi našlo odraz aj v prvom erbe mesta, na ktorom sa nachádzala postava tohto svätca, patróna garbiarov. Nezvyčajná je dvojpodlažná sakristia na severnej strane. Obe podlažia sú zaklenuté rebrovou krížovou klenbou so svorníkom. Na poschodie vedie točité kamenné schodisko vo valcovej prístavbe s dvoma malými okienkami s lomeným oblúkom. Gotické portály nájdeme na západnej strane v podveží, ako aj na južnej strane presbytéria (zaslepený).

Z freskovej výzdoby sa dochovali len zvyšky. Na severnej strane ide o scénu “Snímanie z kríža” s uvedeným letopočtom 1523, v západnej časti južnej steny lode staršiu maľbu prekryl mladší, dnes len fragmentárne zachovaný obraz sv.

Súčasnosť

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Významné Udalosti a Úpravy

V roku 1383 bola Prievidza povýšená na kráľovské mesto s právom slobodnej voľby farára. Ten sa ale mal prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi. Po roku 1321 kráľ Karol Róbert dal Prievidzi výsady mesta na základe tešínskeho mestského práva, podľa ktorého si slobodne mohla voliť svojho farára.

Výsady slobodného kráľovského mesta Prievidze, vydané kráľovnou Máriou 28. 1. 1383, povoľovali “ … našim verným mešťanom, aby si slobodne mohli voliť farára, ktorého sú povinní prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi na potvrdenie.“

V roku 1957 bola „korvínska“ monštrancia odvezená na výstavu do Paríža. V noci na 31.augusta 1969 neznámi páchatelia vykradli farský kostol a ukradli z neho kalichy, cibórium s konsekrovanými hostiami, pacifikál a relikviáre. I keď sa po nich započalo pátranie, do dnešného dňa neboli odhalení a väčšina predmetov nebola vrátená.

Škoda bola vyčíslená na 30 200,- korún, no podarilo sa zachrániť predmety v hodnote 3 600,- korún. V minulosti bolo zvykom oddeliť mriežkami hlavný oltár od ostatnej časti svätyne. Výnimkou nebol ani tento kostol. Tieto mreže boli odstránené v r. 1975.

V 80-tych rokoch bola prevedená dlažba z kubánskeho mramoru a tiež sa vybudovalo nové schodište na chór. Staré lavice boli vymenené za nové. Taktiež boli urobené nové spovednice z každej strany hlavného vchodu. Vymenené boli aj všetky dvere kostola, na spôsob starých.

Tabuľka významných udalostí a úprav

Kostol sv. Bartolomeja vo Veselom

Obec Veselé leží v Trnavskom kraji, pri starej ceste z Trnavy do Nového Mesta nad Váhom. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 2. februára 1310, ktorá bola napísaná v Trnave. Názov obce Veselé je z maďarčiny Wygwar - Veselý Hrad. Veselé je zlúčené s obcou Ťapkové od 1. januára 1956.

Kostol zasvätený sv. Bartolomejovi apoštolovi je vybudovaný v barokovom slohu medzi rokmi 1736 - 1743. Toto apoštolské patrocínium bolo frekventované v poveľkomoravskom a románskom období (10. storočie - prvá polovica 13. storočia). Postavený bol na mieste staršieho kostola, spomínaného vizitátorom v roku 1560 z ktorého zostala časť veže použitá v novom kostole. Výlohy na stavbu hradili z kostolnej pokladnice a z milodarov.

Kostol mal dĺžku 25 metrov, šírku 11 metrov a kapacitu tisíc veriacich. V krátkej dobe na to pristavili sakristiu v rokoch 1743 - 1744. Prístavbou bočných lodí v roku 1925 bol kostol rozšírený na trojlodie. Posvätil ho 30. augusta 1925 trnavský biskup dr. Pavol Jantausch.

V roku 1813 mal kostol 3 oltáre: hlavný zasvätený apoštolovi Bartolomejovi a bočné oltáre Bolestnej Panny Márie a svätého Jána Nepomuckého. V roku 1912 popri hlavnom oltári boli už tri bočné oltáre: Božského srdca, Lurdskej Panny Márie a svätého Jozefa. Hlavný oltár je barokový z druhej polovice 18. storočia. Architektúra je murovaná konkávne komponovaná. Obraz sv. Bartolomeja apoštola bol pôvodne reliéfny z pozláteného a postriebreného medeného plechu, tak ako sa s tým môžme stretnúť v Krakovanoch. Maľba na klenbe svätyne znázorňuje súd Najsvätejšej Trojice nad svetom.

tags: #rimskokatolicka #farnost #sv #bartolomeja