V najnovšom čísle nášho časopisu sa vraciame ku koncoročnému hodnoteniu života vo farnosti a približujeme bohaté aktivity od Adventu až do Troch kráľov.
Nacina Ves vznikla ako zemianska osada niekedy na prelome 13. a 14. storočia. Názov obce napovedá, že ide o pôvodnú osadu zemana Náca. Sídliskovo však nadväzovala na staršie osady („Mycuta a Navalyad“) z 1. polovice 13. storočia. Miestni zemania získali v 15. storočí právo trhu (jeden deň v týždni) a právo jedného jarmoku v roku (v mesiaci júni). Doteraz sa nepodarilo spoľahlivo objasniť, či sa tieto práva realizovali a dokedy bola Nacina Ves mestečkom. Na prelome 16. a 17. storočia tu bývalo hlavne poddanské obyvateľstvo, ale i farár a zemania (šľachta).
V 18. storočí došlo k výraznej obmene obyvateľstva, ktoré sa živilo hlavne poľnohospodárstvom, prevážaním soli, prácou vo vinohradoch v tokajskej oblasti, zberom chmeľu a lovením i predajom rýb. Obec patrila mnohým zemianskym rodom (napríklad Nátafalussy). Matej Bel vo svojom latinskom rukopise o Zemplínskej stolici (z 2. tretiny18. storočia) uvádza, že v Nacinej Vsi údajne raňajkoval panovník Matej Korvín. Koncom 30-tych, resp. začiatkom 40-tych rokov 20. storočia zaviedli v obci - v jednej z prvých v okolí, rozvod telefónnej siete. Nacina Ves má k 31.12.2017 1 817 obyvateľov, obývajúcich 357 domov. V súčasnosti sa tu nachádzajú školské, obchodno-reštauračné i športové zariadenia, modernizovaný obecný úrad, poštový a matričný úrad, dom smútku. Medzi technické vymoženosti patrí aj vodovodná sieť a rozvodná sieť plynu.
V Nacinej Vsi (v jej staršej miestnej časti zvanej Navalyad) stál už v 14. storočí kostol, zasvätený Všetkým svätým. Bol filiálnym objektom farského kostola v Lesnom. Z iniciatívy miestnych zemanov ho v roku 1443 jágerský biskup povýšil na farský kostol. Sakrálna stavba, spolu s vedľa stojacou drevenou zvonicou, stála v obci i v 18. storočí. Kostol bol neskôr barokizovaný, niekoľkokrát renovovaný a napokon, v roku 1995, citlivo prestavaný.
V Nacinej Vsi v polovici 18. storočia veriaci východného obradu navštevovali drevený chrám v susednej obci Voľa. V rokoch 1991 - 1993 si postavili vlastný chrám Sv. Cyrila a Metoda. V minulosti tu vznikla pomerne silná židovská náboženská obec s vlastnou synagógou a cintorínom. Pôvodná budova synagógy, podobne ako zvyšky cintorína sa zachovali do dnešných dní. V miestnej časti Vybuchanec sa nachádza rímskokatolícky kostol, zasvätený Božskému Srdcu Pána Ježiša, zo začiatku 20. storočia.
Vznik farnosti Staré (prv Kostolné Staré) sa môže časovo umiestniť do XIII. storočia, pretože sídlo zemepánov malo farnosť skôr, ako sa o tom zmieňuje písomná správa. Veď mnohé okolité farnosti sú známe z rokov 1300 - 1330. V priamom okolí však nestretávame staršie farnosti, až na Michalovce, ktoré patria azda medzi najstaršie v tomto kraji (najčastejšie sa uvádzajú roky vzniku farnosti 1721, 1723 alebo 1725). Filiálkami, ktoré patrili do farnosti Staré boli: Oreské, zaniknuté osady Koromľa, Buruch, Mikča, ale aj Voľa, Pusté Čemerné, Nacina Ves, ďalej Hendželovce, Horná a Dolná Zbudza a azda aj Trnava nad Laborcom, Petrovce, Porúbka a Chlmec. Neskôr došlo k zriaďovaniu nových fár a tak sa hranice starianskej farnosti zmenili.
S príchodom protestantizmu náboženský život farnosti bol utlmený, pretože protestanti zabrali farnosť i kostol, pravdepodobne v druhej polovici XVII storočia. K obnoveniu farnosti došlo v roku 1721 - vtedy prišiel farár Ján Kalus, ktorý začal písať matriky a v tom čase v roku 1726 bola postavená nová farská budova - drevenica. V r. 1786 bola postavená nová fara - murovaný dom z kameňa a tehál. Táto fara slúžila až do r. 1970, keď na jej mieste farár Ján Glinský postavil novú jednoposchodovú budovu, ktorá bola požehnaná 22. 8. 1971 košickým vikárom Š. Onderkom. Dnes do farnosti Staré patrí Oreské s kostolom sv. Jozefa robotníka a Krivošťany, miestna časť Strážskeho s kostolom sv.
Najstaršie správy o kostole v Starom sú z 26. 11. 1335 a uvádza sa kostol zasvätený sv. Anne. Bol vybudovaný asi v druhej polovici XIII. storočia, teda v čase pravdepodobného vzniku farnosti. Po získaní od protestantov v r. 1721 bol kostol upravovaný a požehnaný. Vtedy bol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Tento pôvodný kostol mohol byť románsky, skôr však gotický, jednoloďový so svätyňou a s hlavným oltárom ku cti sv. Anny, matky Panny Márie. Kostol na začiatku XIX. storočia bol v takom zlom stave (múry svätyne museli byť podopreté drevenými brvnami aby nepadli), že musel byť zvalený a v auguste 1811 sa začal stavať nový kostol. Ešte počas zemných prác bola vyhotovená krypta rodiny Stárajovcov a 21. 7. 1816 aj požehnaná sečovským dekanom M. Kecerom (v krypte sú pozostatky Stárajovcov a tiež strýka Okoličániho - diplomata v Petrohrade). Kostol v klasicistickom slohu bol dokončený o 31 rokov v r. 1842, kedy bol aj slávnostne požehnaný.
Menšie opravy kostola boli urobené v roku 1913. V roku 1934 bola opravená veža kostola a schody vedúce do kostola. V roku 1937 bol vymaľovaný kostol a v r. 1941 bola urobená oprava dlažby kostola. Ďalšie opravy kostola: r. 1988 - oprava vonkajšej fasády; r. 1991 - plynofikácia; r. 1994 - dodaný nový oltár a ambóna; r. 1995 - náter strechy (loď a veža) a zobrazenie sv. Cyrila a sv. Metoda na prednej stene; r. 1997 - nové vnútorné osvetlenie; r. 1999 - vydláždená plocha pred kostolom zámkovou dlažbou (schody - protišmyková dlažba); r. 2006 - nové vnútorné osvetlenie a vymaľovanie sákrestie; r. 2007 - vymaľovanie bočnej izby pre deti a schodištia na chór; r.
Medzi významné osobnosti, ktoré pochádzajú z okolia Nacinej Vsi, patria:
- Brekov: Adela Gáborová - národná umelkyňa, MUDr. Rudolf Štetkulič - primár urológie v Levoči, MUDr. Cyril Šimkanin - primár sanatória Lúčivná, Milan Mihaľko - akademický maliar, Ladislav Rada - maratónec, Doc. Ján Jacina - lekár pedagóg, Jozef Štofej - kňaz, Marián Baláž - paraolympionik
- Krásnovce: Jana Bodnárová-Lataková - husľový virtuóz
- Laškovce: Anton Tink - kňaz, Juraj Čečehovský - spisovateľ, Gróf Dionýz Andrassy, Juraj Hajduk - vládny komisár, Ľubomíra Kohútová - umelkyňa, Simona Brhlíková - herečka, Dominik Engel - majster bojového umenia
- Lesné: Michal Fitz - kňaz - autor knihy Trpké roky, Ing. Michal Šalapa - kartograf, Jozef Bolhaj - učiteľ, Ján Hakoš - veterinárny lekár
- Nacina Ves: Anton Seman - lekár, Ján Ščobík - vydal knihu „Svadby z Nacinej Vsi!, Matúš Mazár - operný spevák, Igor Drotár - automobilový pretekár
- Oreské: Mikuláš Čollák - prekladateľ, publicista, Pavol Čollák - verejný činiteľ, učiteľ, Gizela Godová - operná speváčka, Dezider Tink - gréckokatolícky kňaz, Ján Kamil Hudák - rímskokatolícky kňaz, Andrej Lipka - rímskokatolícky kňaz, prekladateľ, František Chmeliar - amatérsky maliar
a ďalší.
Príklad rímskokatolíckeho kostola na Slovensku
Súťaž katedrál – románske obdobie | DW Documentary
tags: #rimskokatolicky #kostol #nacina #ves