História farnosti a Chrámu sv. Egídia v Bardejove je nerozlučne spätá s históriou mesta. Mesto Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, v Prešovskom kraji, v blízkosti poľských hraníc. Na Slovensku je málo miest, ktoré sa môžu pochváliť takým bohatstvom pamiatok ako práve Bardejov.
Zachovaný pôdorys mesta s pravidelným rozvrhnutím ulíc okolo veľkého trhového námestia je dokladom európskej civilizácie z 13. - 14. storočia. Prvá zmienka pochádza z roku 1241 a tvorí ju zápis v Ipatijevskej kronike. Druhá písomná zmienka je z roku 1247. Kráľ Belo IV. v nej rieši územné spory medzi nemeckými osadníkmi z Prešova a mníšskym radom cisterciánov, ktorí pôsobili v Bardejove.
V roku 2000 bolo historické jadro Bardejova zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ide o historickú časť mesta Bardejov s klenotmi mesta - Bazilikou minor sv. Egídia, mestskou radnicou a meštianskymi domami obkolesujúcimi trhové námestie v renesančnom a barokovom slohu.
Radničné námestie v Bardejove
Počiatky farnosti a chrámu
Prvou písomnou správou o existencii kostola na tomto území je listina kráľa Bela IV. z roku 1247, v ktorej sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova, ktorí tu založili kláštor a dostali od kráľa rozsiahle majetky. Roku 1269 sa cisterciti v dôsledku politických zmien v štáte na bardejovskom území už nenachádzajú a o osude chrámu ani územia Terra Bardfa niet žiadnych správ. Začiatkom 14. storočia daroval kráľ Karol Róbert už rozvinutú osadu Bardejov svojmu sprievodcovi, rytierovi Vavrincovi a jeho potomstvu (Laurentius Filius Laurentii et eius Heredes).
V listine z roku 1320, ktorou kráľ udelil obyvateľom Bardejova privilégiá v platení daní, sa už spomína farár i richtár a Bardejov ako „Civitas Bardfa“. Obyvatelia sú povinní odvádzať farárovi polovicu desiatku. O existencii chrámu sv. Egídia sa dozvedáme z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352, ktorou kráľ povolil mestu Bardejov výročný jarmok po dni sv. Egídia, patróna chrámu i mesta.
Zaiste by kráľ Ľudovít I. roku 1376 mestu Bardejov túto výsadu neudelil, keby nemalo chrám a farnosť na patričnej úrovni. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto na úrovni Budína a Košíc má tiež priamu súvislosť s chrámom a farnosťou.
Výstavba a prestavby chrámu
Údaje o čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori datujú začiatok výstavby do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je najpravdepodobnejšie. Všeobecne sa prijal názor, že základná časť chrámu - hlavná loď a bočné lode - bola dobudovaná ako trojloďová bazilika roku 1415. Do veže, ktorej výstavba prebiehala v rokoch 1420 - 1427, boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku.
Prestavby v 15. storočí zakryli jeho pôvodný výzor zo 14. storočia, keď existoval už ako farský kostol. Bol oveľa menší a nižší, ako je dnes. Dnešný pôdorys i približná celková konfigurácia pochádza z druhej polovice 15. storočia, hoci objekt začali prestavovať na trojloďovú baziliku už okolo r. 1420-1427. V rokoch medzi 1448-1454 dostaval bardejovský staviteľ Mikuláš Lapicida svätyňu, sakristiu a nad ňou kaplnku. Do r. 1464 dokončili prestavbu celého objektu, na ktorom sa začali čoskoro objavovať statické poruchy.
Bazilika sv. Egídia
V r. 1464-1465 musel prestavať svätyňu, ktorá sa začala boriť. Údaje o tejto etape v r. 1482-1486 bardejovský staviteľ Urban pristaval kaplnku Veroniky Magerovej, kaplnku nad hlavným vchodom a kaplnku sv. Ondreja na južnej strane kostola. Staviteľ Ján Stemasek z Ansbachu pri Noeimberku zvýšil v r. 1486-1487 vežu kostola o horné poschodia, ktoré vyzdobil kamenárskymi článkami.
Vrchol veže ukončili v r. 1497 ihlanom so zlatou guľou a krížom. V r. 1486 bol zosilnený obranný múr na severnej strane kostola, do ktorého zakotvili oporné oblúky podopierajúce severnú bočnú loď. Požiare i konštrukčné závady objektu vyžadovali si časté opravy už v priebehu 16. storočia. Renesančná úprava z r. 1564 poznačila na dlhšiu dobu najmä výzor južných kaplniek. Pomerne rozsiahlu ranobarokovú úpravu prekonal v rokoch okolo 1650-1660 aj interiér objektu.
Následkom Zemetrasenia a búrky 29. januára 1725 zrútila sa veža definitívne. Toto barokové zastrešenie kostola padlo za obeť požiaru 22. apríla 1878, ktorý poškodil čiastočne aj klenby, ale vnútorné zariadenia poškodené nebolo. Kostol bol po požiari reštaurovaný a regotizovaný podľa projektov L, Steindla v r. 1879-1899. Vtedy dostavali vežu, kaplnku nad vchodom prikryli stanovou, loď, svätyňu a kaplnku V. Magerovij sedlovou strechou so škridlou. V r. 1963-1964 bola strecha znovu prekrytá škridlou.
Popis architektúry
Farský kostol sv. Egídia predstavuje trojloďovú baziliku s pomerne predĺženou svätyňou. Na severnej strane je sakristia a nad ňou kaplnka sv. Mestská rada na počesť panovníka adaptovala najhonosnejšiu kaplnku chrámu a vybavila ju prepychovým zariadením.
K južnej bočnej lodi sú pristavené bočné kaplnky. Z východu ja sieň, nad ňou kaplnka Veroniky Magerovej, pred pôvodným hlavným vchodom je predsieň, nad ňou kaplnka a na západe kaplnka sv. Ondreja. Svätyňa, hlavná loď a kaplnka V. Magerovej sú zakryté sedlovou strechou so škridlou.
Interiér
Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Medzi najcennejšie exponáty patria: Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Oltár Ukrižovania s maľbou - Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša.
- Oltár sv. Ondreja
- Oltár sv. Barbory
- Oltár sv. Alžbety vdovy
- Malý oltár Panny Márie, nazývaný oltárom sv Anny
- Oltár Panny Márie, nazývaný oltárom Veroniky Magerovej
- Oltár sv. Kríža
- Oltár Narodenia Pána
- Oltár sv. Apolónie, nazývaný oltárom sv Anny Mettercie
- Oltár Bolestného Vykupiteľa
- Oltár Panny Márie
- Oltár Piety, nazývaný oltárom Sedembolestnej Panny Márie
- Hlavný oltár sv. Egídia
Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. storočia.
Povýšenie na Baziliku minor
Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv.Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku. Súhlas bol udelený apoštolským breve (krátkym listom). Apoštolské breve zaslal na arcibiskupskú kúriu z poverenia Svätého Otca J. Em. kardinál Angelus Sodano. Slávnostný akt povýšenia chrámu na Baziliku minor, na základe Apoštolského BREVE pápeža Jána Pavla II., sa uskutočnilo 29. septembra 2001. Týmto sa bardejovský Chrám sv.
Bazilika minor Sv. Egídia patrí medzi klenoty mesta Bardejov.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1247 | Prvá písomná zmienka o kostole sv. Egídia |
| 1320 | Kráľ Karol Róbert spomína farára v Bardejove |
| 1352 | Kráľ Ľudovít I. povoľuje jarmok po dni sv. Egídia |
| 1415 | Dokončenie základnej časti trojloďovej baziliky |
| 1420-1427 | Výstavba veže s vežovými hodinami |
| 1448-1454 | Bardejovský staviteľ Mikuláš Lapicida dostaval svätyňu, sakristiu a nad ňou kaplnku |
| 1482-1486 | Bardejovský staviteľ Urban pristaval Kaplnku Panny Márie, kaplnku nad hlavným vchodom a Kaplnku Sv. Ondreja |
| 2001 | Povýšenie chrámu na Baziliku minor |
Interiér Baziliky sv. Egídia
Ďalšie sakrálne pamiatky v Bardejove
Okrem Baziliky minor sv. Egídia sa v Bardejove nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:
- Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla
- Evanjelický kostol
- Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov
- Kostol sv. Anny
- Kostol Povýšenia sv. Kríža
- Kostol sv. Rodiny na Vinbargu
- Kaplnka sv. Jakuba
- Pravoslávny kostol