Rímskokatolícka farnosť sv. Jána Nepomuckého vo Vechci: História a vývoj

Obec Vechec, v ktorej sa nachádza rímskokatolícka farnosť sv. Jána Nepomuckého, má bohatú históriu siahajúcu do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 a nachádza sa v mandáte, ktorý rieši spor o vlastníctvo medzi Rozgonyovcami a Nekchyovcami. Aj v mandáte z roku 1399 sa názov obce uvádza pod menom Vechec. Taktiež aj v písomnostiach z 15.-16. storočia má obec názov Vechec. Predpokladáme, že názov obce vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého miestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov sa domnievame, že dedinu Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvovalo aj v 16. storočí.

Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 sa dostal Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva Čičva, resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoryovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519. V 17. storočí patril zemanom. Okolo polovice 15. storočia vo Vechci hospodárilo približne pätnásť sedliackych domácností, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala.

V publikácii Magyarország geographiai szótára z roku 1851 sa podáva takýto obraz dediny: Vechec je slovenská obec, nachádzajúca sa v Zemplínskej stolici. Vzdialenosť od Vranova je 45 minút peši. Kostol rímskokatolícky postavený s parókiou. Počet rímskokatolíkov 200, gréckokatolíkov 210, evanjelikov 5 a 15 Židov. Rozloha obce 2100 ha, z toho takmer na polovici územia je dubový les. Obyvatelia vlastnia 300 ha ornej pôdy a 120 ha lúk. Počet usadlostí 12, počet želiarov 10. Ostatné plochy tvorili majerské polia. V obci mleli 2 mlyny.

Majitelia obce sú: Klára Sóšová, Ján a Antal Fuzešéri, Ján Huňor, rodina Vitézová, Szentlélekyová a Révésová. Podľa vzdelanostnej vzorky, alebo povolania bolo zachytené nasledovné zloženie obyvateľstva: 1 kňaz, 17 zemanov, 1 richtár, 68 sedliakov, 41 želiarov, 9 nádenníkov, 4 nájomníci, 54 sluhov, 1 bača, 6 pastierov, 1 kováč, 3 mlynári, 2 krčmári, 1 remenár, 1 hájnik, pestúnka a 1 hrobár. Z celkového počtu obyvateľov /622/ bolo 24 gramotných.

Samuel Borovszky v publikácii „Župy a mestá v Uhorsku“ z roku 1900 opisuje obec takto: „Vechec je malá obec s počtom domov 138 a počtom obyvateľov 748. Väčšina obyvateľov je rímskokatolíckeho vyznania a kostol bol postavený v roku 1820. Obec je sídlom Bánčiovcov z Vechca. V súčasnosti nemá obec významnejšieho majiteľa. Je tu pošta, obchod s potravinami a železničná stanica.

Morová nákaza postihla v roku 1663 aj obyvateľov Vechca. V roku 1831 sa obyvatelia zúčastnili roľníckeho povstania. Vechec pred I. svetovou vojnou bol typickou poľnohospodárskou usadlosťou, to dokumentovali aj dva mlyny - jeden u Bindasa na dolnom konci obce a druhý u Andreja Rabatina poniže cintorína. Pri tomto mlyne bol aj rybník, ktorého brehy sú aj dnes takmer nedotknuté. K mlynu a rybníku bola privádzaná voda z potoka Lomnica cez „Chrajsc“ - ponad terajšie futbalové ihrisko.

Prvá svetová vojna priniesla ďalšie útrapy a zbedačenie obyvateľstva. Viacerých občanov núdza vyhnala hľadať prácu za more, pričom mnohí sa už domov z rôznych príčin nevrátili. Vyslovene veľkých gazdov v tom čase v obci prakticky nebolo.

Postupný rozvoj cestnej dopravy oživil výrobu miestneho kameňolomu, vo vlastníctve žida Júliusa Reicha, ktorý býval na mieste Krišového domu. Reich mal dohodu o zabezpečovaní údržby ciest z Vechca do Čemerného, Podčičvy a Sečovskej Polianky. V tej dobe to boli iba spevnené prašné cesty, ktorých výtlky sa vyrovnávali práve drveným štrkom z Reichovho kameňolomu. Štrk ručne kladivami drvili cigáni, ktorí bývali v chatrčiach poniže cintorína a pod hospodárskym dvorom POD. Štrk z kameňolomu vyvážali konskými povozmi Vechčanskí občania.

Na sklonku II. svetovej vojny od leta roku 1944 v súvislosti s ústupom nemeckých vojsk začali čoraz ťažšie pociťovať útrapy vojny aj občania Vechca. Po skončení vojny začali ľudia najprv opravovať poškodené obydlia, ale súčasne zaznamenávame aj značný rozvoj novej bytovej výstavby. Mnohí občania dovážali stavebný materiál na výstavbu rodinných domov z Českého pohraničia. Obec začala nielen opeknievať, ale aj rozrastať sa do šírky a dĺžky. K nim pribudli ďalšie ulice, ako napr. ulica k základnej škole. Predvojnová obec bola charakterizovaná väčšinou slamenými strechami, ani nie o desať rokov tomu bolo inak. Aj rómski občania, ktorí žili mimo obce pod lesom severne od cintorína si niektorí v roku 1957 odkúpili pozemky v terajšej „dolnej osade“, kde si na vtedajšiu dobu postavili celkom slušné obydlia

Významným medzníkom v živote obce je rok 1971, kedy vo veľmi krátkom čase, bez väčšieho presviedčania, bolo založené celo-obecné Jednotné roľnícke družstvo. V družstve našlo pracovné príležitosti mnoho občanov. V nasledujúcich rokoch obec zaznamenala ďalší rozvoj: vybudovali sa chodníky, postavilo sa ihrisko a zaviedlo sa neónové osvetlenie.

Sochy sv. Jána Nepomuckého možno vidieť najmä v Čechách, ale aj v Bavorsku a v krajinách Latinskej Ameriky a taktiež v mnohých rímsko-katolíckych obciach na Slovensku. Uctievaný mučeník spovedného tajomstva a patrón prírodných katastrof a povodní,Sv. Ján Nepomucký, má aj v našej obci vyhradený priestor v strede obce, medzi miestnym potokom a hlavnou cestou.

Socha sv. Jána Nepomuckého je celoročne vystavená vplyvom extrémneho počasia a tiež prachu a nečistote z frekventovanej premávky osobných a nákladných motorových vozidiel, preto v jarných mesiacoch bola socha po niekoľkých rokoch starostlivo očistená a ošetrená. Taktiež bol vyčistený celý okolitý priestor a oplotenie ožilo novým náterom. Sv. Ján Nepomucký, patrón našej farnosti a kostola, vzor mlčanlivosti a dobrého používania jazyka, nech je pre nás všetkých vzorom a nech drží ochrannú ruku nad všetkými obyvateľmi našej obce a aj nad tými, ktorí našou obcou prechádzajú.

Socha sv. Jána Nepomuckého.

Najstaršia správa o farnosti, síce neoverená a tak aj menej hodnoverná, je tá, v ktorej sa spomína filiálka Čemerné počas avignonského vyberania daní. Citujem: „0-189/32: Csemernye Varannócsemernye. -Schem.

Po postavení súčasného kostola sv. Jána Nepomuckého v rokoch 1924-1927 sa zvony spomínajú až v roku 1932, kedy biskup Jozef Čársky udeľuje povolenie pre zadováženie nového zvona pre farský kostol vo Vechci urbárskou obcou. Dôvodom je, že dovtedajší zvon je taký slabý, že jeho hlas nebolo počuť ani do blízkej školy. Keď koncom vojny v roku 1945 bola veža kostola aj so zvonmi ustupujúcou nemeckou armádou podmínovaná a odpálená, čo poškodilo značnú časť kostola. Preto bolo potrebné zadovážiť nové zvony.

Vtedajší vechcovský farár kanonik a dekan Vdp. Ján Tuleja nariadil pozbierať zvonovinu s rozbitých zvonov, ktorej sa údajne nazbieralo spolu do 400 kg. Hneď po vojne v roku 1946 požiada farnosť Chrámové družstvo v Pelhřimově o pomoc pri tejto záležitosti. Načo prišlo viacero ponúk. Pôvodne chceli objednať hneď dva zvony. Dokonca boli vybraní aj patróni. Jeden mal byť zvon sv. Jána Nepomuckého patróna farnosti a druhý vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi. Keďže povojnová situácia bola zložitá a surovín bolo málo, nakoniec zostalo iba pri jednom zvone, ktorý dostal meno sv. Jozefa.

Tento zvony máji roku 1949 došiel do farnosti po ročnej objednávke. Zvon hlasu„h¹“ vo váhe 295 kg bez príslušenstva. Priemer zvonu je 794 mm. Ako som už spomenul vyššie, zvon bol pomenovaný po svetom Jozefovi, pestúnovi Ježiša Krista. Odliala ho zvonárňa Zukov-Michera a spol. v Brne-Husovicích za prítomnosti pána B. Zemana riaditeľa závodu, s arcibiskupským kolaudátorom zvonov Jaroslavom Dobrodinským, chrámovým družstvom v Pelhřimove a bol uznaný za bezchybný. Zvon bol v tom čase aj úplne vyplatený. Zvon posvätil 22. mája 1949 pápežský komorník vdp. Ján Jacko. Hoci veža ešte nebola opravená, zvon dočasne umiestnili v provizórnej zvonici v blízkosti kostola. Tento zvon už cez 70 rokov zvoní (bije, vydáva svoj zvuk) nad obcou.

Posledný uliaty zvon a posvätený pre farský kostol vo Vechci bol v roku 1975, tento zvon nesie meno patróna farnosti sv. Jána Nepomuckého. Zvon odliala firma Zvonařská dílnaTomášková-Dytrychová. Ma tiež svoju zaujímavú legendu, ako sa do Vechca vďaka vtedajšiemu duchovnému Vdp. Štefanovi Šantovi dostal. Po komunikácii s firmou Tomášková-Dytrychová, tento zvon ani neevidujú. Skutočne to bola veľká zásluha vtedajšieho farára, ktorý podľa možnosti to urobil tajne. Auto na prevoz zvonu bolo zapožičané z kameňolomu a bolo zvlášť upravené na tajný prevoz. No žiaľ, taká bola doba.

V obci sa nachádza niekoľko zachovalých kultúrnohistorických pamiatok. Prícestná socha sv. Jana Nepomuckého (patrón obce) - kamenná z polovice 19. stor. sa nachádza v súčasnosti v centrálnej časti obce. Socha sv. Jána Nepomuckého bola podľa údajov na podstavci postavená v roku 1833 a rekonštruovaná o 100 rokov v roku 1933. Počas tohto obdobia došlo k pomerne veľkému poškodeniu tejto sochy. Preto v roku 1998 bolo rozhodnuté o jej celkovej rekonštrukcii. Previedol ju akademický sochár Martin Kutný z Bardejova.

Zemianska kúria bola pôvodne renesančná stavba zo začiatku 17. storočia, v priebehu 17.-19. storočia viackrát opravovaná, po roku 1900 prebudovaná a prefasádovaná. Stavba mala pôvodne nárožnú vežu, ktorú odbúrali pred rokom 1900. Dispozícia interiérov je renesančná, zachovala sa i čierna kuchyňa a v niektorých miestnostiach aj pôvodné hrebienkové krížne klenby. Táto kúria je v súčasnosti zachovaná a v pôvodnom stave.

Kostol sv. Jana Nepomuckého rím. kat. bol postavený na mieste starého kostola v roku 1918 - 1920. Starý kostol pochádzal z roku 1817, pred stavbou nového kostola bol zbúraný.

Kultúrne pamiatky, ktoré patria do pamätihodností obce:

• Gréckokatolícky kostol Srdca Ježišovho postavený pred rokom 1944, čiastočne s nadviazaním na domácu tradíciu sakrálnych stavieb z konca 18. stor.
• pôvodný kaštieľ rodu Lehockých, ktorý je v súčasnosti zbúraný
• hrobka rodu Lehockých na miestnom cintoríne
• lokalita pôvodného starého mlyna vo východnej časti obce a starej mlynice s pôvodným starým mlynským potokom v západnej časti obce
• trasa pôvodnej úzkokoľajky v severozápadnej časti obce
• trasa pôvodnej furmanskej cesty v juhozápadnej časti obce

Na území obce sa nachádzajú štyri voľne stojace kríže, ktoré sú pamätníkmi miestnych udalosti v histórii obce a aj keď nie sú zapísané v zozname pamiatkového fondu kultúrnych pamiatok sú súčasťou kultúrneho dedičstva obce.

tags: #rimskokatolicka #farnost #sv #jana #nepomuckeho #vechec