Rímskokatolícka Cirkev Farnosť sv. Jána Krstiteľa Trhovište: História a Vývoj

História Rímskokatolíckej cirkvi v Trhovišti je bohatá a siaha až do stredoveku. Táto farnosť prešla rôznymi obdobiami zmien a vývoja, ktoré formovali jej súčasnú podobu. V tomto článku sa pozrieme na jej vývoj od prvých zmienok až po súčasnosť.

Počiatky Farnosti

Písomné doloženia fary začiatkom 13. storočia potvrdzujú dávnu farnosť, ktorá jestvovala pred rokom 1332. V obci bola pred rokom 1332 rímskokatolícka fara, písomne doložená v rokoch 1332 - 1337. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Po presunutí fary do Trhovišťa tam prešlo aj toto patrocínium.

Prvá Zmienka o Kostole

Prvá zmienka o kostole i jeho patrónovi pochádza zo správ pri popise pápežských desiatok v rokoch 1332 - 1337. Z tohto popisu je známe meno farára Thica a vieme aj o farskom kostole. Architektúra prvotného kostola nie je známa. Predpokladá sa, že to bol kostol románsky, kamenný. Nie je ani známe presné miesto kde bol postavený.

Kostoly a Kaplnky v Trhovišti

V Trhovišti sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii obce.

Kostol sv. Jána Krstiteľa

Prvotný farský kostol bol nahradený novou stavbou niekedy v 16. storočí. Tento kostol bol vybudovaný za finančnej pomoci zemepánov Drugethovcov zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Mierne zaoblená predná stena svätyne bola pôvodne rovná. Loď kostola bola krátka. Farský kostol bol postavený na vyvýšenom mieste nad cestou. Stavba sa uskutočnila na mieste staršieho kostola, ktorý bol v zlom stave. Dnešný kostol bol vybudovaný v rokoch 1759 - 1761 za výraznej finančnej podpory grófky Anny M. rod. Zichy, vdovy Františka Čákyho, miestneho zemepána. Kostol je postavený v neskoro barokovom slohu. Vo veži kostola sú dva zvony vážiace 500 a 250 kg. Kostol bol opravovaný v rokoch 1885 a 1909.

Kaplnka sv. Mikuláša

V tejto obci bola pôvodne rotundová kaplnka zasvätená sv. Mikulášovi. Kaplnku dala postaviť Klára Lehocká v roku 1838. V roku 1982 bola urobená generálna oprava kaplnky. V roku 1996 sa začalo s výstavbou kostola, ktorý bol pripojený k pôvodnej kaplnke sv. Mikuláša. Kaplnka sa stala sanctuariom kostola. Kostol bol dokončený a konsekrovaný Mons.

Kostol sv. Petra a Pavla

Dnes sa v obci nachádza kostol sv. Petra a Pavla, apoštolov. Pôvodný gotický kostol známy už začiatkom 14. storočia bol v 15. storočí čiastočne prebudovaný. V roku 1896 bol chrám obnovený a bola tiež dobudovaná veža, namontované zvony a zhotovený organ na chór.

Gréckokatolícky Kostol

V obci sa nachádza gréckokatolícky, barokovo-klasicistický kostol postavený v roku 1722. Obnovený a rozšírený bol v roku 1922. Je to jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Priestory sú kryté drevenou korýtkovou klenbou. Výmaľba zodpovedá duchu kostolov východného rítu.

Užhorodská Únia a Gréckokatolícka Cirkev

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.

Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický.

V polovici 20. storočia bolo gréckokatolícke vierovyznanie zakázané a až do roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev odsúdená na zánik. Veľkého zadosťučinenia sa jej dostalo 17. februára 2008, keď v Prešove v mestskej hale Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri z Vatikánu slávnostne intronizoval prvého gréckokatolíckeho arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka, dovtedy sídelného prešovského biskupa. O jeho vymenovaní za arcibiskupa metropolitu rozhodol 30. januára 2008Svätý otec Benedikt XVI., keď zaviedol nové územné usporiadanie gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jeho súčasťou je zriadenie nového bratislavského biskupstva. Jeho prvým biskupom sa dňa 16.2.2008 stal Peter Rusnák.

Arcibiskup Ján Babjak pritom povedal: "Sme účastníkmi skutočného zázraku. Z toho nemožného, z čohosi odsúdeného na smrť sa stalo čosi živé, životaschopné."

V tomto období v našej obci svorne žijú gréckokatolícki a pravoslávni veriaci.

Matriky Gréckokatolíckych Fár

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach.

Súčasnosť Farnosti Trhovište

Pred desiatimi rokmi vyšiel zásluhou otca Maroša Riníka, vtedajšieho farára farnosti Trhovište, preklad ich farskej kroniky, či inak nazývanej „Historia domus“. Jubileum 300 rokov farnosti bolo príležitosťou postaviť na tomto základe niečo nové.

Maroš Riník oslovil pri tejto príležitosti viacerých duchovných i laikov, ktorí prispeli každý podľa svojich možností k zostaveniu jubilejnej knihy o farnosti Trhovište. Samotný názov knihy „Choďte a ohlasujte!“ jasne ukazuje, že dejiny farnosti Trhovište nie sú akýmisi prachom zapadnutými míľnikmi, ale sú to živé kamienky cesty, ktorá nás všetkých vedie k Pánovi času, ktorého vyznávame pri každej jednej liturgii ako toho, ktorý nielen svojou smrťou premohol smrť, ale ak sa mu odovzdáme, tak má moc premôcť aj tú našu smrť.

Slávnostná prezentácia knihy sa vzhľadom na pandemickú situáciu, karantény a obmedzenia nemohla uskutočniť priamo v Trhovišti, ale uskutočnila sa pri Božskej liturgii slávenej v sobotu, 13. novembra 2021, vo farskom chráme v Michalovciach. Celú slávnosť vysielala v živom prenose aj televízia Logos.

Liturgiu slávil rodák z farnosti Trhovište, kancelár Eparchiálneho úradu Košickej eparchie a súčasne jeden z autorov príspevkov, otec Martin Mráz. Spolu s ním slávil liturgiu aj miestny protopresbyter otec Maroš Riník, ktorý ohlásil aj homíliu, v ktorej pripomenul liturgickú spomienku na sv.

Po skončení liturgie sa v rámci prezentácie knihy prihovorili otec Martin Mráz a Dr. Daniel Černý, riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme.

Kniha je nielen zaujímavým obohatením výskumu dejín farnosti Trhovište, ale aj pozvaním, hodným nasledovania pre iné farnosti, aby tak priniesli na svetlo sveta svoje vlastné dejiny, nielen ako spomienku na doby dávno minulé, ale na ukážku toho, že Kristus je v nich stále živý.

Príspevky viacerých autorov (Cyril Vasiľ, Jaroslav Lajčiak, Marko Durlák, Peter Paľovčík, Maroš Riník, Štefan Paločko, Martin Pristáš, Peter Borza, Martin Mráz, Daniel Černý, Martina Viera Kucikova SSNMP, Daniel Atanáz Mandzák CSsR) krásne doplnili ilustrácie - perokresby talentovaného mladého umelca Samuela Riníka.

Kniha má celkovo 136 strán, obsahuje slovenské i anglické resumé a vydal ju Mydesign.sk v Michalovciach.

Ako sa raz vyjadril nebohý kardinál Špidlík: „Život je stretnutím s priateľmi“.

História Kostola Najsvätejšieho Tela a Krvi Pána v Nižnom Hrušove

Prvý rímskokatolícky kostol zasvätený apoštolom svätému Jakubovi a Filipovi pravdepodobne kapacitne nestačil, preto bolo naplánované rozšírenie pôvodného kostola alebo stavba nového chrámu vtedajším farárom Jozefom Marcizenkom. Plány nového kostola naprojektoval Ján Balogh 20. februára 1913 a schválil ich košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 5. júna 1913. Zároveň nariadil, aby sa kostol začal stavať a bol zasvätený Najsvätejšiemu Kristovmu Telu a Krvi Pána. V tom istom roku sa začalo s jeho výstavbou, ktorá bola kvôli vojnovým udalostiam prerušená. Kostol v neorománskom slohu vystavali talianski majstri. Stavba chrámu bola dokončená v roku 1917. Nový rímskokatolícky kostol slávnostne vysvätil vo štvrtok 5. septembra 1918 diecézny biskup ThDr. Fischer Colbrie a ThDr. Fekete Gejza, biskupský ceremonár, notár biskupskej kancelárie, biskupský aktuár.

Vo svätyni kostola bol postavený hlavný oltár v neogotickom štýle zostrojený okolo roku 1914 pravdepodobne v južnom Rakúsku. Hlavný oltár je celý bohato zlatený a zdobený. V hornej časti oltára je socha Boha Otca sediaceho na tróne a žehnajúcou pravou rukou. Hlavný oltár s polychrómovou drevorezbou tvorí ústredný výjav Kristovej Poslednej večere (120x140cm), ktorý je umiestnený nad bohostánkom s dvoma adorujúcimi anjelmi. Súčasťou bohostánku je výklenok s oltárnym krížom. Nad bohato zdobeným tabernákulom je Pelikán kŕmiaci svoje mláďatá. Vľavo od Patrocínia je plastika sv. Štefana, uhorského kráľa a pod ním výjav zo starého zákona: obetovanie jediného syna Izáka otcom Abrahámom vo chvíli oslovenia Pánovým anjelom ukazujúc zapleteného baránka v kroví. Po pravej strane je oltárna plastika sv. Ladislava kráľa a pod ním výjav obety starozákonného kňaza Melchizedecha, ktorý chlebom a vínom víta Abrama. Bočný oltár umiestnený v lodi vľavo je zasvätený Panne Márii. Vo výklenku je plastika Panny Márie s korunou na hlave, pod nohami mesiac, zašliapnutý had a zemeguľa. Za pevnou kazetou sú umiestnené Jasličky. Nad baldachýnom kazateľnice je plastika Krista dobrého Pastiera. Kazateľnicu zdobia kazety znázorňujúce štyroch evanjelistov. V lodi vpravo je bočný oltár pôvodne zasvätený sv. Jozefovi pestúnovi Pána Ježiša. Od roku 2007 je v oltári nainštalovaný obraz Milosrdného Ježiša. Oltárna plastika sv. Jozefa pestúna Pána prenesená na podstavec medzi V. a VI. zastavenie krížovej cesty. Plná oltárna kazeta bola v roku 2008 nahradená presklenou, kde sú umiestnené vzácne relikvie svätej Faustíny. V roku 2015 k nim pribudli relikvie prvého slovanského pápeža svätého Jána Pavla II., ktoré farnosti podaroval jeho dlhoročný osobný tajomník Mons. Stanislaw kardinál Dziwisz. Oltár sv. Jána Krstiteľa s výjavom krstu Božieho Syna je po pravej bočnej strane. Pri bočnom vstupe do chrámu je Obraz Matky Ustavičnej Pomoci. Najvyššie a najväčšie oblúkovité okná chrámu zdobia nádherné farebné vitráže sv. Petra a Pavla s atribútmi a slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda s atribútmi. Za hlavným oltárom kruhová vitráž znázorňujúca obetné dary, chlieb a víno, kalich a paténa.

Výrazná kostolná veža s krížom je veľmi vysoká a ukrýva v sebe tri zvony. Veľký zvon nesie meno sv. Jána Krstiteľa má priemer 104 cm a výšku 86 cm. Váži 604 kg a bol odliaty v roku 1914. Horný kruhopis venca a na plášti je text v maďarskom jazyku. Preklad: Odlial Egry Ferenc v Kisgöczi. Na počesť sv. Jána Krstiteľa dali postaviť / Veriaci z Nižného Hrušova./ Dr. FISCHER COLBRIE ÁGOST diecézny biskup./ V čase pôsobenia kňaza Jána Matuscáka. 1914. Stredný zvon Sv. Cyril a Metod má priemer 90 cm a výšku 72 cm. Na plášti zvona je text: SVÄTÝ/ CYRIL A METOD/ ORODUJTE/ ZA NÁS a pod týmto textom je drobným písmom dodané: ULIL JOSEF TKADLEC HALENKOV 1986. Zvon slávnostne požehnal 17. mája 1987 vdp. dekan Jozef Mríz. Na plášti malého zvona je reliéf Panny Márie sediacej v oblakoch s dieťaťom v náručí. Malý zvon má priemer 68,3 cm, výšku 72 cm a hmotnosť 183 kg.

V posledných rokoch prebiehala rozsiahla rekonštrukcia interiéru a exteriéru chrámu ako príprava na storočnicu postavenia a posvätenia chrámu. K stému výročiu kostola rodina Barkóciová darovala sochu Dobrého pastiera z autorskej dielne Mgr. art. Jána Feča, ktorá je umiestnená pred chrámom v záhrade. Každoročne sa vo štvrtok po Trojičnej nedeli slávi Patrocínium kostola - Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Rímskokatolícka farnosť Tela Pána Námestie Jána Pavla II.

Okrem Trhovišťa a Nižného Hrušova existujú aj ďalšie obce s bohatou cirkevnou históriou:

• Lučkovce: V roku 1942 bola v obci vybudovaná priestranná kaplnka ku cti Nepoškvrneného Srdca Panny Márie rodinou Petra Starinského. Kaplnka bola v roku 1948 stavebne prebudovaná a zväčšená na menší kostol.
• Moravany: Rímskokatolícky kostol sv. z roku 1818 je klasicistický s neskoršími úpravami.

Život a dianie vo farnosti môžete sledovať aj prostredníctvom rôznych udalostí a aktivít:

• Tábor pre miništrantov: 12. - 18. júl 2025, Škutovky, Ružomberok
• Manželské večery: 13. október - 1. december
• Národný pochod za život: 21. - 22.
• Výlet Kežmarok: 3. júl 2024
• Púť Gaboltov: 20. júl 2024
• Púť (nie len) seniorov do Levoče: 11. júl 2024
• Výlet Bojnice: 3. júl 2024
• Letný výlet Praha: 6. - 9. august 2024
• Vianočné trhy Praha: 26. - 29.

Prehľad Kostolov a Kaplniek vo Farnosti Trhovište

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad kostolov a kaplniek, ktoré sú súčasťou farnosti Trhovište:

Zaujímavé video môže doplniť informácie z článku:

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #sv #jana #krstitela