Rímskokatolícka Farnosť Svit: História a Význam

Farnosť Svit patrí do Popradského dekanátu a do Spišskej diecézy. Vznikla v roku 1990. Vo farnosti pôsobí farár a kaplán. Farnosť je tzv. „živou“ farnosťou - pôsobia tu mnohé spoločenstvá pre všetky vekové kategórie, fungujú liturgické služby a konajú sa rozličné pastoračné aktivity na pravidelnej báze. Vitajte v našom farskom spoločenstve!

Mesto Svit je relatívne mladé mesto, mladá farnosť. Nemôže sa popýšiť historickými pamiatkami ani gotickým či barokovým kostolom a v učebnici Vlastivedy bol vždy spomínaný iba v súvislosti s chemickým a textilným priemyslom, ktoré tu za onoho času prekvitali. Aj keď pre mocipánov bol SVIT len Slovenskou Viskózovou Továrňou, ako sme sa dozvedeli pri pátraní po pôvode vzniku názvu nášho mesta, predsa SVITalo aj na poli duchovnom, hoci to mnohí nechceli vidieť. Hneď od vzniku kolónie Svit sa veriaci začali snažiť o vlastnú farnosť, vlastný kostol. Aj sami zakladatelia mesta, Baťovci, boli naklonení veriacim a počítali vo svojich plánoch aj s výstavbou kostola.

Našu farnosť a kostoly môžete podporiť poukázaním milodaru na farský účet, alebo osobne na farskom úrade, resp. pred sv. omšou v kostole v PodskalkePán Boh zaplať. Živé prenosy z našej farnosti Živé prenosy sv. omši a iných liturgických slávností z našej farnosti je možné sledovať naživo na farskom Youtube kanáli. Vitajte na našej farskej webovej stránke Farnosť sv.

Prvé roky a snahy o vlastnú farnosť

Najprv Sviťania patrili k farnosti Poprad - Veľká, ktorej správcom od roku 1911-1946 bol dekan ALEXANDER BOHARCZIK (*21.12.1869 - † 26.10.1956), veriaci však chodili aj do Batizoviec, kde im pán farár JÁN HATIAR (*17.6. 1865 + 6.11. 1944) aj vysluhoval sviatosti. S pastoráciou tiež vypomáhali kapláni pôsobiaci vo Veľkej a v Batizovciach JÁN PRNO (*30.6.1913, + 24.2.1989) a FRANTIŠEK ŠOFRANKO (* 19.10. 1914, + 3.12.

Prvým kňazom, ktorý pôsobil vo Svite a tu mu bol aj pridelený byt (vilka na Sládkovičovej ulici), bol pán farár vdp. LADISLAV HÁGOVSKÝ (* 16.10. 1915, + 2.1. 1986). 15. marca 1946 bola zriadená expozitúra farnosti Veľká vo Svite a vdp. Hágovský bol jej správcom. V garáži jeho vilky každý deň slúžil sväté omše, v nedeľu a vo sviatky boli sväté omše v kine. Duchovný život v meste vtedy prekvital a zdalo sa, že nič nebráni ani stavbe kostola.

No po februári s prívlastkom „víťazný“ v roku 1948 sa začala snaha vytvoriť zo Svitu komunistické ateistické priemyselné mestečko a podnikli sa pre to veľmi tvrdé kroky. Pán farár bol v roku 1950 zatknutý a v roku 1951 odsúdený za vyzvedačstvo a velezradu na 18 rokov odňatia slobody, finančnú pokutu 20.000 Kčs, tiež ku konfiškácii jeho majetku a strate občianskych práv (tento rozsudok bol zrušený až v roku 1990). Takmer 10 rokov strávil v rôznych väzniciach, v roku 1960 bol po prezidentovej amnestii prepustený a do roku 1968 pracoval ako robotník. Až v roku 1968 sa mohol vrátiť k pastoračnej činnosti ako farský administrátor v Spišskej Sobote.

Po zatknutí pána farára Hagovského sa o veriacich zo Svitu staral vdp. MARTIN MIKULEC (* 9.11.1919, + 14.12.2005 ), ktorý bol kaplánom vo Veľkej od roku 1947-1953. Po preložení do Tatier v r. 1953 ho postihol rovnako smutný osud ako vdp. Hagovského. Tiež bol nespravodlivo odsúdený a uväznený takmer na 10 rokov a po amnestii v roku 1962 zamestnaný ako robotník. Až v roku 1967 pôsobil znova ako kaplán v Dolnom Kubíne.

Až do 19.4.1968, kedy bola oficiálne uznaná (erigovaná) farnosť Svit, veriacich zo Svitu spravovali farári z Batizoviec vdp. JOZEF HOLLÝ (*22.11.1914, + 8.11.1986) v Batizovciach v rokoch 1944-1960, vdp. IGNÁC ŽEMBA (* 26.4. 1917, + 7.8. 1992) administrátor v Batizovciach od roku 1960 do roku 1978.

Po erigovaní našej farnosti sa veriaci našej farnosti snažili, aby sa naším farárom stal opäť vdp. Hagovský, toto nebolo umožnené, a tak bol za správcu farnosti menovaný vdp. LADISLAV MEITNER. Toho však čoskoro odvolali, a tak sväté omše slúžili gréckokatolícky pán farár Baláž, alebo kaplán z Popradu vdp. Lapšanský. Toto trvalo niekoľko mesiacov, ale ako sa vyjadrila pamätníčka pani Jana Vargová: „Ani jedna nedeľa neostala bez svätej omše.“ Nakoniec od 1.12. 1968 bol do Svitu pridelený vdp. JÁN BOČKAJ (* 23.9.1925, + 27.11.2003), ktorého pôsobenie bolo tiež veľmi aktívne a osobitne mu záležalo aj na stavbe kostola. Za svoje aktivity si vytrpel mnoho príkorí a ponížení a v roku 1972 ho preložili do Spišskej Starej Vsi.

Ešte za pána farára Bočkaja zakázali bohoslužby v kine a bol schválený návrh mocipánov, že sväté omše pre Sviťanov budú v Lučivnej a v Batizovciach a správca farnosti bude bývať v Lučivnej. A tak náš ďalší kňaz vdp. MICHAL MIKULA (nar. 7.9.1940) býval v Lučivnej a slúžil sväté omše pre Sviťanov v rokoch 1972-1976. Takisto ďalší kňazi pre Svit vdp. PAVEL MAJZEL (nar. 6.6. 1938) - vo Svite 1976- 1980, Mons. Doc. ThDr. JOZEF JARAB, PhD (nar. 23.2.1947) vo Svite - Lučivnej 1980-1984 a vdp. MILAN HVIZDOŠ (nar. 16.8. 1945) vo Svite 1984-1989 bývali v Lučivnej a slúžili sv. omše pre Svit.

Taktiež nemožno zabudnúť ani na batizovského pána farára Mons. JÁNA MAGU, (* 28.9.1944, +2.1.1996), ktorý tam bol administrátor v rokoch 1979-1989 a aj on sa zapísal do sŕdc svitských veriacich, venoval sa hlavne mládeži, za jeho pôsobenia vznikol mládežnícky spevokol Tatrasong, ktorého členmi boli aj mladí zo Svitu.

Výstavba kostola po roku 1989

V roku 1989 prišli veľké politické zmeny a s nimi do Svitu akčný pán farár Mons. PETER FIDERMAK (nar. 27.6. 1947), ktorý tu „prišiel postaviť kostol“. Keďže nikto nevedel, ako dlho budú trvať tieto politické zmeny a či sa plány postaviť kostol opäť nezmaria, Mons. Fidermak konal naozaj rýchlo. Vybavoval povolenia, peniaze, motivoval ľudí a aj sám vlastnoručne prispel k výstavbe kostola. Pán farár Fidermak pôsobil vo Svite - Lučivnej v rokoch 1989 - 1996 a od roku 1996 je na misiách v Rusku, v súčasnosti v Kaliningrade. Okrem kostola a farskej budovy vo Svite sa za jeho pôsobenia postavil aj kostol v Podskalke, evanjelický kostol a v Lučivnej - kúpeľoch sa opravil malý kostolík.

V roku 1995 bol za správcu farnosti Svit menovaný PaedDr. PETER PITONIAK (nar. V roku 1996 sa naším farárom stal Mgr. JÁN ČUCHRAN (nar. 5.9. 1954), ktorý bol v našej farnosti 16 rokov. Za jeho pôsobenia sa vo Svite pokračovalo v rozbehnutých aktivitách, tiež vznikli nové spoločenstvá, stretnutia, hnutia, svoje miesto si našiel každý, od najmladších až po starších a chorých.

Okrem nich u nás pastoračnú činnosť vykonávali aj dvaja kňazi na odpočinku - vdp. JÁN PETRUŠ (* 9.5.1921, + 26.12.2003) - od roku 1990 - a vdp. ADOLF HRUBEC (*25.10.1922, + 4.9.2005) od r. 1991-1994, ktorí výrazne pomáhali pri pastorácii najmä pri pracovnej vyťaženosti pána farára Fidermaka, vdp. Petruš aj v ďalších rokoch, vždy bol ochotný ľudí vyspovedať či poradiť v rôznych otázkach. Vdp. 22. marca 1993 bolo vo Svite zriadené Katolícke biblické dielo a jeho riaditelia tiež vypomáhali s pastoráciou v našej farnosti.

Prvým riaditeľom bol Mons. JÁN MAGA - od roku 1993 do 2.1. 1996, kedy náhle zomrel. Po jeho smrti bol za riaditeľa menovaný ThLic. JOZEF LEŠČINSKÝ (nar. 16.16.1955), ktorý ho spravoval do roku 1999. Od roku 1999 až do roku 2011 bol riaditeľom KBD ThDr. ThBibl. Lic. ANTON TYROL (nar. 4.1. 1960), v súčasnosti je farárom v Zuberci. Po jeho odchode bol do funkcie riaditeľa KBD menovaný ThLic. Mgr. PETER NÁKAČKA (nar.12.7.

Taktiež je potrebné spomenúť rehoľné sestry, ktoré vykonávali službu v našej farnosti, boli to sestričky z rádu Školských sestier De Notre Dame a sestry z Kongregácie Služobníčok Najsvätejšej Panny Márie Nepoškvrnene počatej, ktoré tu pôsobia aj v súčasnosti. Ich prínos pre našu farnosť je tiež veľký. Služba v škôlke, škole, v Charite, v kostole, na fare… Určite aj z našej farnosti vzišli aj povolania do rehoľného stavu, avšak nedopátrali sme sa ku všetkým menám, preto aj touto cestou prosím tých, ktorí tieto rehoľné sestry poznajú, aby nás s nimi oboznámili, aby sme sa o nich mohli zmieniť v budúcnosti.

Farský kostol, je tak ako aj celá farnosť, zasvätený sv. Jozefovi robotníkovi. Kostol bol postavený v rokoch 1990-1991 veriacimi svojpomocne. Nachádza sa v tichej lokalite za riekou Poprad, v blízkosti mestského cintorína a Evanjelického kostola.

Farský úrad, spojený s kláštorom, je situovaný oproti vchodu kostola. V južnej časti kostola sa nachádza gréckokatolícka kaplnka sv. Cyrila a Metoda. V severnej časti kostola je umiestnená nová kaplnka sv. Rodiny, určená pre malé pobožnosti a súkromnú modlitbu. V kostolnej veži je umiestnených 5 veľkých zvonov a zvonkohra. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Márie Goretti, Sv. Pia X., sv. Jána Pavla II., bl. Zdenky Schelingovej a bl.

Po získaní slobody v roku 1989 púšťali sa veriaci nadšene do prípravy a realizácie kostolov na mnohých miestach Slovenska. Veľký počet požiadaviek na výstavbu sa ukazoval tiež na východnom Slovensku, preto z rozhodnutia cirkevných autorít bola zriadená projektová organizácia PRO ECCLESIA v Prešove, aby usmerňovala a koordinovala najmä projektovú prípravu jednotlivých kostolov a cirkevných budov.

Pred 20-timi rokmi začali Sviťania aktívne pracovať na výstavbe kostola. Bola to prvá väčšia akcia na Slovensku. Vtedajší správca farnosti vdp. Peter Fidermak ma oslovil a svojou odvahou, nadšením a skúsenosťami presvedčil, aby som prijal ponuku spracovať návrh. Po vypracovaní a schválení návrhu sa rozhodlo, že pre krátkosť času bude projekt stavby spracovaný len v jednom stupni. V záujme efektivity a operatívnosti pri vlastnej realizácii sme hľadali pomoc a spoluprácu aj u projektantov priamo zo Svitu. Do spolupráce pristúpili projektanti s Ing.

Keďže sa projekt stavby spracoval len v jednom stupni, bola potrebná väčšia koordinácia prác od zodpovedných priamo na stavbe. Bolo to obdobie veľkého nadšenia, niekedy aj experimentovania, pretože stavebné aj iné technológie tak ako ich poznáme dnes, vtedy ešte u nás na Slovensku neboli. Stavbyvedúci pán Štefan Havaš bol skúsený, rozvážny a trpezlivý človek, na tie časy vynikajúci odborník. Spoluprácu medzi ním, mnou, Ing. Bekešom a ďalšími zastrešoval pán farár Peter Fidermak, skutočný oduševňovateľ celej akcie. Pamätám sa, ako som ho raz trochu napálený hľadal, pretože kdesi odišiel práve vtedy, keď bolo potrebné rozhodnúť dôležitú vec. Našiel som ho v kotolni modliť sa ruženec. To bola sila. A potom rozhodol. Je to muž modlitby a práce. Ťažkosti a problémy riešil predovšetkým on. Bol prirodzenou autoritou, pretože vie obetavo pracovať a navyše ovláda niektoré stavbárske profesie. Pracovať s takými ľuďmi a mnohými ďalšími, ktorí ochotne a nezištne urobili mnoho pre toto dielo, bol pre mňa zážitok. Bolo to tiež náročné, ale inšpirujúce obdobie, získal som skúsenosti. Niektoré veci by sme už dnes robili inak.

V porovnaní so stáročnou tradíciou stavať kostoly predovšetkým ako pozdĺžne dispozície sme uprednostnili požiadavky obnovenej liturgie po II. vatikánskom koncile (1962 - 1965), čiže kvalitnejšiu väzbu lode na presbytérium a jeho centrum kamenný oltár. Nám nešlo iba o otočenie oltára tvárou k ľudu, ale aj o zvýraznenie aspektu slávenia Eucharistie v spoločenstve, v rodine Božích detí, kde Kristus je v strede rodiny, kde je adorovaný medzi nami a v nás. Tu je možné načerpať najviac spásonosného dobra pre seba i svojich drahých. Samozrejme, že to isté môžeme čerpať aj v pozdĺžnych kostoloch, ale v centrálnejších je viac zviditeľnená myšlienka prvotnej cirkvi nastolená na II.

Vo Svite oslávili 30. výročie konsekrácie chrámuTK KBS, is pa, ms, jp; pz | 12. 07. 2021 14:21Bratislava 12. júla (TK KBS) V nedeľu bola vo Svite odpustová slávnosť sviatku svätých Cyrila a Metoda - patrónov gréckokatolíckeho chrámu vo Svite. Tohtoročná odpustová slávnosť bola spojená s tridsiatym výročím konsekrácie chrámu. V úvode slávnosti otca arcibiskupa privítala primátorka mesta Svit Ing. Dáša Vojsovičová. Nasledovala archijerejská svätá liturgia. Počas nej sa vladyka Ján v homílii prihovoril veriacim farnosti, hovoril o tom, že Boh dnes vstupuje do ľudských sŕdc cez kňazov, cez modlitbu a cez chrám. A dnešný deň je vďakou nielen za chrám ale aj za ľudí, cez ktorých sa myšlienka postavenia chrámu pred 30 rokmi uskutočnila. Menovane spomenul Petra Fidermaka ako iniciátora a realizátora chrámovej stavby a Jána Čuchrana, vďaka ktorému máme pozemok pre gréckokatolícky farský úrad. Vladyka povedal: „Žasnem, ako sa Boh stará o toto gréckokatolícke maličké stádo vo Svite, lebo možno sami by ste nedokázali si chrám postaviť a takto spoločnými silami sa vybudoval spoločný chrám“, kde pod jednou strechou je rímskokatolícky chrám sv. Jozefa robotníka a gréckokatolícky chrám sv.

V kontexte Matúšovho evanjelia o uzdravení slepcov „nech sa vám stane, ako ste uverili“ hovoril, že viera ktorú nám vierozvestcovia priniesli na naše územie je Boží dar. Ak človek vieru nemá zostáva slepým, takýto človek uverí všetkým nezmyslom, ktoré ho zaplavia, alebo sa k nemu dostanú. Preto sa takému človeku žije v konečnom dôsledku ťažšie, ako veriacemu. Sv. V závere svätej liturgie sa veriaci poďakovali vladykovi za jeho prítomnosť na odpustovej slávnosti a povzbudivé slová v homílii. Vladyka Ján poďakoval miestnym veriacim za ich snahu budovať a skrášľovať Boží chrám a za príjemnú a rodinnú atmosféru.

V roku 1989 vrcholili udalosti, keď sa búrali totalitné systémy vládnutia v štátoch strednej a východnej Európy, riadené jednou komunistickou stranou. V danom roku postupne vznikala priaznivejšia situácia na naplnenie túžby a úsilia veriacich vo Svite na vybudovanie chrámu bez politického rozhodnutia vládnucej moci. Počas roka 1989 veriaci vo Svite zintenzívnili aktivity na získanie súhlasu na výstavbu kostola. A tak 31.03.1990 za pôsobenia miestneho rímskokatolíckeho farára Petra Fidermaka začali prvé kroky k výstavbe Božieho domu vo Svite. 6. júla 1991 - deň posviacky kostola - bol veľkým sviatočným dňom vo farnosti Svit. Hlavným celebrantom svätej omše i konsekrácie chrámu bol J. Em. Jozef kardinál Tomko, rodák zo Slovenska, pôsobiaci v Ríme, prítomní boli biskupi Slovenska i osobnosti pôsobiace v zahraničí.

Bol to veľký deň pre miestnu cirkev, pretože na oslavu bohoslužieb už boli k dispozícii aj dôstojné priestory novovybudovaného chrámu. Neskôr v priebehu rokov vo vedľajšej kaplnke sa začali slávenia svätých liturgií gréckokatolíckeho obradu. Čo viedlo k tomu, že gréckokatolíkom kaplnku prenechali a táto kaplnka bola povýšená na gréckokatolícky chrám sv. Kostol sv.

Kostol sv. Jozefa robotníka vo Svite

Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Svit

V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farskom spoločenstve Sviťanov (mimo Svit a vo Svite):

Poradie Meno kňaza Obdobie pôsobenia Poznámka
1 Alexander Boharčík Do r. 1946 aj s kaplánmi, Poprad-Veľká
2 Ján Hatiar Do r. 1944 Batizovce
3 Jozef Hollý r. 1944 - 1960 Batizovce
4 Ladislav Hágovský r. 1946-1950 Svit
5 Ignác Žemba r. 1960-1978 Batizovce
6 Ján Bočkaj r. 1968-1970, Svit, 1970-1972, Svit-Lučivná
7 Ján Maga r. 1978-1990 Batizovce
8 Michal Mikula r. 1972-1975 Svit-Lučivná
9 Pavol Majzel r.1976-1980 Svit-Lučivná
10 Jozef Jarab r. 1980-1984 Svit-Lučivná
11 Milan Hvizdoš r. 1984-1989 Svit-Lučivná
12 Peter Fidermak r.1989-1990, Svit-Lučivná, 1990- a neskôr, Svit
13 Ján Petruš r. 1990- a neskôr Svit (pomocný duchovný)

Pomocníci z radov veriacich: Kostolníci: Gizela a Anna Olexové, Ondrej Rusnák do r. 1946, Štefan Hoza, r. 1946-1950, Ján Gajdoš, r. 1950-1991 a neskôr Organisti: Polanský, Kuffová, Beťková, Michalko do r. 1969, Jozef Petruščák, r.

tags: #rimskokatolicka #farnost #svit