Až do 14. storočia môže siahať pôvod farského Kostola sv. Martina v Trstenej. Trstená vznikla v chotári Tvrdošína v druhej polovici 14. storočia. Kostol postavili pri centre osídlenia zrejme krátko po založení Trstenej a pôvodne bol zasvätený Panne Márii (patrocínium doložené v roku 1559). Madona s dieťaťom sa objavuje aj na najstarších pečatiach Trstenej.
Trstená ležala na obchodnej ceste, ktorá prepájala Uhorsko s Poľským kráľovstvom, z toho dôvodu sa postupne rozvíjala ako centrum remesiel a trhov na území hornej Oravy. Farský kostol v stredovekom meste bol zasvätený pôvodne Panne Márii. Jeho pôvodnú podobu nepoznáme. Existencia farnosti je doložená v roku 1397. Obec od svojho vzniku patrila do farnosti Trstená, kde bola farnosť už od roku 1397.
Kostol sv. Martina v Trstenej
Obdobie reformácie a rekatolizácie
Počas reformácie od konca 16. storočia bol pôvodne rímskokatolícky farský kostol v Trstenej transformovaný na evanjelický chrám. V tom čase trstenskí evanjelici z veľkej úcty a nábožnosti aj napriek reformačným myšlienkam pôvodný obraz Panny Márie vo farskom kostole zachovali. Až v roku 1683 počas vojnových udalostí spojených s bitkou pri Viedni tento milostivý obraz Panny Márie odniesol do Litvy do Vilniusu veliteľ litovských jednotiek ako vojnovú korisť.
Až začiatkom 18. storočia po skončení stavovských povstaní a po víťazstve rekatolizácie v Uhorsku sa farský kostol v Trstenej vrátil do rúk katolíkov. Zrejme v tomto čase došlo aj ku zmene patrocínia farského kostola, ktorý dostal titul sv. Martina, symbolizujúc rytierske cnosti v boji proti Zlu.
Začiatkom 18. storočia sa v Trstenej obnovila a značne rozšírila aj úcta k Panne Márii, čoho dôkazom je množstvo kaplniek v okolí dedikovaných Panne Márii. Pravdepodobne začiatkom 18. storočia si Trstenčania dali z veľkej úcty k Panne Márii vyhotoviť aj nový obraz Matky Božej s malým Ježišom v náručí, ktorý má dodnes čestné miesto na hlavnom oltári vo farskom Kostole sv. Martina v Trstenej. Bola to náhrada za ukoristený obraz.
Rozšírenie mariánskej úcty
Vďaka misijným aktivitám pátrov karmelitánov bolo v 1. tretine 18. storočia v Trstenej založené Bratstvo Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej). Od tohto obdobia sa v Trstenej na sviatok Panny Márie Karmelskej (16. júla) pravidelne každý rok konáva odpustová slávnosť spojená s trhom na námestí.
Mariánsku úctu v tejto farnosti veľmi rozšírila aj misia pátrov františkánov z Okoličného, ktorí sa v Trstenej usídlili natrvalo v 70. rokoch 18. storočia a sú tu dodnes. Pripomenutím pútnického charakteru Trstenej je aj existencia 10 murovaných spovedníc v ohradnom múre farského kostola, ktoré boli vybudované niekedy v polovici 18. storočia. Trstená je sídlom aj Trstenského dekanátu od polovice 18. storočia.
Kostol sv. Martina v 20. storočí
Trstenská farnosť vstúpila do 20. storočia s kňazom Štefanom Pirončákom. V roku 1902, po jeho odchode, prevzal správu fary Štefan Zaják, ktorý v Trstenej pôsobil 42 rokov (1902-1944).
31. marca 1945 horel farský kostol, kedy veža horela 2 dni. Na Veľkonočný pondelok zostali z kostola už len múry. V roku 1946 sa za finančnej pomoci amerických Slovákov začala obnova mesta - boli opravené oba kostoly, gymnázium, ľudová škola, chudobinec, obecný dom, fara, kláštor.
Rok 1948 bol pre farnosť významným. Začala sa rekonštrukcia kostola sv. Martina. Položila sa nová klenba a strecha. Patrón farnosti - oravský kompresorát prispel na rekonštrukciu čiastkou 521 000 korún a dodal 482 metrov kubických dreva. Zvyšných cca 300 000 korún sa vyzbieralo z milodarov farníkov. Rekonštrukcia bola vedená majstrami Petrášom a Vajdu Titus. V tomto roku bola dokončená aj veža kostola, ktorú zrealizovali podľa projektu Ing. arch. Ormayho z Levoče.
16. júla 1948 boli posvätené nové zvony za účasti otca biskupa, 3 kanonikov, 42 kňazov, 10 bohoslovcov a 12 000 pútnikov. Zvony - sv. Martin váži 1,6t, Božské Srdce 0,7t, Ave Mária 410kg a sv.Jozef 190kg.
V rokoch 1999-2002 sa zrealizovalo rozšírenie a kompletná rekonštrukcia kostola sv. Martina. Dňa 17. novembra 2002 sa uskutočnila konsekrácia kostola sv. Martina otcom biskupom Mons.
Vývoj farnosti Trstená v letopočtoch
Prehľad dejín farnosti Trstená v letopočtoch do konca 17. storočia:
- 1371: Založenie Trstenej ako pútnického mariánskeho miesta
- 1397: Doložená existencia farnosti
- Koniec 16. storočia: Transformácia farského kostola na evanjelický chrám
- 1683: Odnesenie milostivého obrazu Panny Márie do Vilniusu
- Začiatok 18. storočia: Návrat farského kostola do rúk katolíkov a zmena patrocínia na sv. Martina
Krypta Kostola sv. Martina
Obsah krypty pod Kostolom sv. Martina má nevyčísliteľnú historickú hodnotu a je slovenským unikátom. Starodávne pohrebisko prvýkrát otvorili v roku 2009. Bolo veľmi zničené, nakoľko v ňom začiatkom 90. rokov začalo horieť. Truhly boli nahádzané nakope, mnohé zničené, obhorené a rozpadnuté, kosti rozsypané po zemi. V spleti zničeného dreva sa však našli aj historické rarity a poklady.
Zachovalo sa viacero takmer nepoškodených detských truhiel. V jednej bola kostra dievčatka v bielych šatách, v ďalšej chlapček so zachovaným odevom a topánočkami. Zachrániť sa podarilo aj osem truhiel dospelých ľudí s kompletnými kostrami a zvyškami odevov.
Rozsiahly výskum obsahu trstenskej krypty robil historik a genealóg Denis Pongrácz, financoval ho trstenský rodák Mikuláš Trstenský. Záver výskumu je jednoznačný - zachované, bohato zdobené a ručne maľované rakvy sú historickým pokladom s veľkou dokumentačnou a etnografickou hodnotou, jedinou svojho druhu na Slovensku.
Trstenská krypta pochádza zrejme z druhej polovice 18. storočia. Podľa zachovaných fundácií v tom čase jedna maľovaná rakva stála od 8 do 12 zlatých. Pohreb dospelého človeka vyšiel šesť zlatých, dieťaťa o polovicu menej. „Dvanásť zlatých bol veľký peniaz,“ vysvetlil Denis Pongrácz. „Za toľko sa dal kúpiť kôň. Kováč dostal v 18. storočí za okutie koňa, aj s výrobou štyroch podkov a klincov, 2,5 zlatého.
Kompletných truhiel aj s telami sa podarilo zachrániť dvadsaťtri, pätnásť z nich je detských, najmenšia bola do krypty uložená v roku 1820, ostatné v 80. až 90. rokoch 18. storočia. Na všetkých sú viditeľné krásne kresby, podľa odborníkov sa dá určiť, či ich maľovali skúsení maliari alebo laici.
Vonkajší vchod, ktorý je vynovený, vznikol zrejme nariadením cisára Jozefa II. z roku 1783. Prikázal, aby každá krypta mala povinne dva vchody. Pôvodný vnútri kostola pred oltárom bol počas rekonštrukcie v 90. rokoch minulého storočia zasypaný. Dnes je v ňom vytvorená kostnica. Urobil ju historik, podľa vzoru kostníc z 15. storočia a má aj vtedajšiu symboliku. „Tvorí ju 33 lebiek znázorňujúcich Kristove roky. Celkom dole je Abrahamova, starecká, navrchu zase Anjel smrti, detská. Upozorňuje, že ten, kto sa smeje smrti, kto si myslí, že príde, keď on bude chcieť, sa trpko preráta. Smrť chodí kedykoľvek a neraz berie aj deti.“
Podľa matrík malo byť pod trstenským kostolom 82 ľudí. Denis Pongrácz našiel 120 lebiek. Mohlo ich byť dokonca viac. Ľudia hovoria, že vandali odtiaľ v minulosti nejaké vyniesli. V detských rakvách je množstvo suchých kvetov. Rodičia ich tam vkladali na znak toho, že ich milované ratolesti idú do rajskej záhrady. Zadné časti lebiek sa zachovali, ak malo nebohé dieťa na hlave čepiec. Tri deti našli historici pochované v spoločných truhlách s ich matkami. V rakvách bolo množstvo šatiek, ktorými evanjelici zväzovali nebožtíkom ruky.
Vzácna zbierka funerálneho materiálu a ľudských ostatkov z 18. a 19. storočia je pre návštevníkov prístupná.
tags: #rimskokatolicka #farnost #trstena