Umučenie a smrť Ježiša Krista: Význam a posolstvo

Príbeh sa začal pred viac ako 2000 rokmi. Ježiš, jednoduchý učiteľ z Galiley, sa stal známym tým, že uzdravoval chorých a učil s neobyčajnou autoritou. Prijímal bohatých a vplyvných, ale aj prostitútky a chudobných na okraji spoločnosti. Správy o ňom sa šírili rýchlo.

Prečo vlastne zomrel Ježiš? Pre náboženských vodcov bol hrozbou a pre Rimanov rebelom. Skutočný dôvod jeho smrti je však oveľa hlbší a prekvapivejší. Zisti, ako a prečo zomrel Ježiš na kríži a čo to znamená pre nás dnes.

Umučenie a smrť Ježiša Krista sú neoddeliteľne späté s jeho životom. Život Ježiša sa v jeho umučení a smrti konkretizuje ako obeta na spásu ľudí. Vo svojom utrpení a smrti Ježiš obetoval svoj život za druhých.

Od začiatku sa premýšľalo o spásnom význame Ježišovho umučenia a smrti, pričom pretrvá základné presvedčenie, že Ježiš zomrel za ľudské hriechy (Rim 4,25). Umučenie a smrť Ježiša Krista patria k najstaršiemu základu kresťanského vyznania viery. Odkaz na rímskeho miestodržiteľa zdôrazňuje, že Ježiš Kristus je historická osoba, ktorú v dobe, keď bol Pilát prokurátorom v Palestíne, popravila rímska okupačná moc.

Cirkev definovala, že Ježiš dobrovoľne vzal na seba svoje utrpenie a smrť. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Ježiš bol „za nás ukrižovaný“ (DH 150). Ježiš obetoval svoj život na spásu ľudí. Toto presvedčenie patrí k autentickej tradícii viery Cirkvi.

Druhý vatikánsky koncil vidí v „tajomstve Paschy“ (v mysterium paschale - v Ježišovom utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní) stred liturgie (SC 5-6). V Ježišovom umučení a smrti sa osvedčí jeho život pre druhých a stane sa definitívnou skutočnosťou.

Prečo bol Ježiš odsúdený?

Ježiš spochybňoval náboženské autority. Vyčítal im pokrytectvo, tvrdosť a osobné finančné zisky. Odmietal prísny systém pravidiel, ktorý sa stal dôležitejším než milosrdenstvo a láska. Napríklad raz v sobotu uzdravil muža, ktorý nedokázal 38 rokov chodiť. Farizeji boli pobúrení, že „pracoval” práve v deň, keď židia nesmeli v podstate nič robiť.

No najväčším „zločinom” bolo, že sa nazýval Božím Synom a tvrdil, že má moc odpúšťať hriechy. To považovali židia za rúhanie. Rimanov zas znepokojoval jeho rastúci vplyv. Spolu ho preto zatkli a odsúdili Ježiša na smrť.

Ako zomrel Ježiš na kríži?

Ježišova smrť bola mimoriadne krutá. Vojaci mu na hlavu nasadili tŕňový veniec a zbičovali ho koženým remeňom s ostrými hrotmi. Nakoniec ho pribili na kríž, kde jeho život ukončilo udusenie a zlyhanie srdca. Rímsky vojak mu kopijou prepichol bok, aby sa uistil, že je mŕtvy.

Ježiš však vopred povedal, že položí svoj život dobrovoľne: „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.” Konal s jasným zámerom. Bol to jeho plán.

Prečo zomrel Ježiš?

1. Aby ukázal, že je naozaj Boh

Ježiš viackrát predpovedal svoju smrť aj zmŕtvychvstanie. Netvrdil, že jedného dňa sa reinkarnuje. Ale že o tri dni vstane z mŕtvych. A presne to sa stalo. Jeho hrob strážili vojaci, ale na tretí deň bol prázdny.

Počas nasledujúcich 40 dní sa Ježiš stretol so svojimi najbližšími priateľmi aj stovkami nasledovníkov. Živý, hmatateľný, skutočný. Dokázal tým, že ako Boh má skutočne moc nad životom a smrťou.

2. Aby zaplatil za naše zlyhania

Každý z nás robí chyby. Veci, ktoré ničia naše vzťahy, nás samých. Biblia ich nazýva hriechmi. Tieto hriechy nás oddeľujú od Boha a vedú k smrti.

Za dávnych čias preto Boh prikázal, aby Židia raz do roka symbolicky obetovali baránka na odpustenie hriechov. Baránok zomrel namiesto nich. Keď prišiel Ježiš, prorok Ján Krstiteľ o ňom povedal: „Hľa, Boží baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“

Ježiš zomrel na kríži, aby sme my nemuseli. Vzal na seba trest, ktorý patrí nám. Nie preto, že by sme si to zaslúžili, ale preto, lebo nás miluje. Vďaka nemu sme dostali milosť a šancu na večný život v Božej blízkosti.

Ježišova smrť má význam pre teba aj dnes

Čo od teba teraz Ježiš žiada? Aby si mu to splatil? Nie. To nikdy nedokážeš. Chce len, aby si uveril, že sa obetoval aj za teba a prijal jeho odpustenie ako dar.

Mnohým sa to zdá príliš jednoduché. Chcú nájsť vlastnú cestu k Bohu a zaslúžiť si jeho odpustenie dobrými činmi. No Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” Ježiš nevzal na seba iba trest za náš hriech. Odstránil aj prekážku, ktorá stála medzi nami a Bohom.

Predstav si, že ti niekto nielen odpustí obrovský dlh, ale daruje ti aj všetko, čo má. Taký je Boh. Odpustenie, zmierenie, nový začiatok - to všetko máš v Ježišovi.

Chceš prijať Ježiša a všetko ostatné spolu s ním? Stačí to povedať Bohu jednoducho:

Ježiš, ďakujem, že si za mňa zomrel. Prosím, vstúp do môjho života. Odpusť mi. Veď ma a ukáž mi, ako žiť s tebou. Ďakujem za tvoju lásku a prijatie. Amen.

Rozhodnutie je na tebe. Ježiš urobil všetko.

Zodpovednosť za Ježišovu popravu

Za popravu Ježiša, ktorého Cirkev vyznáva ako Božieho Syna a Mesiáša, sú zodpovední členovia židovskej veľrady (synedria) a rímska okupačná moc.

Od obviňovania Židov z bohovraždy sa dištancoval Druhý vatikánsky koncil: „Napriek tomu, že židovské vrchnosti a ich prívrženci nástojili na Kristovej smrti, nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení. A hoci Cirkev je novým Božím ľudom, predsa neslobodno Židov predstavovať ani ako Bohom zavrhnutých, ani ako prekliatych“ (NA 4).

Židovský ľud - naši „starší bratia vo viere“ (pápež Ján Pavol II.) - má „nevypovedanú zmluvu s Bohom“.

Golgota - miesto ukrižovania

Veľkonočné sviatky sú časom, kedy si kresťania pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Kalvária, vlastným menom Golgota, je miesto v Jeruzaleme, kde bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Udalosti Veľkej noci sa odohrali v jednom, jedinom meste, v takzvanej Svätej zemi. Práve smrť Ježiša Krista sa nám spája s Jeruzalemom asi najvýraznejšie.

Golgota (gréc. Γολγοθᾶ; aram. גלגלתא - Gulgalta; lat. Calvaria - Kalvária) v preklade znamená Lebka. Je to miesto na ktorom bola 3. apríla roku Pána 33 ukrižovaná nekonečná Láska - Bohočlovek Ježiš Kristus. Názov vrchu súvisel s tým, že pahorok mal tvar lebky.

Nová zmluva naznačuje, že toto miesto sa nachádzalo za mestskou bránou, blízko Jeruzalema v lokalite, ktorou sa chodievalo. V Židom 13, 12 čítame: „Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou.“ Toto miesto bolo zďaleka viditeľné.

Podľa prieskumov miesta Ježišovej smrti sa tam v Jeho dobe nachádzal opustený kameňolom z kráľovských čias. Na mieste bývalého kameňolomu boli zo západnej strany vytesané do skalných schodov súkromné hroby, kým od východu sa týčil skalný útes „Lebka” - Golgota. Medzi nimi sa nachádzali záhrady.

Kaplnka Adama v Bazilike Božieho hrobu

Podľa tradície bol Ježišov kríž vztýčený nad hrobom prvého človeka - Adama: Turisti a pútnici v Jeruzaleme v Bazilike Božieho hrobu si môžu všimnúť pod Golgotou kaplnku Adama a v nej skalu puknutú zhora nadol. Táto skalná puklina sa ťahá z hornej časti Golgoty od päty Spasiteľovho kríža, až do jej spodnej časti, do kaplnky prvého človeka - Adama.

Keď sprievodcovia vysvetľujú symboliku tejto puknutej skaly, hovoria, že cez túto puklinu stekala krv nášho Pána Ježiša Krista sem, do hrobu prvého človeka - Adama, na jeho lebku, ako znamenie vykúpenia celého ľudstva.

Evanjeliá neopisujú detailne hrôzy ukrižovania. O Golgote stroho konštatujú: „Tam Ho ukrižovali“ (Ján 19, 18). Vskutku, Novej zmluve nejde o popis utrpenia, ale predovšetkým o posolstvo.

Čas ukrižovania Ježiša Krista

Okolo roku narodenia a úmrtia Ježiša Krista sa roky viedli spory. Geológ Williams Jefferson však teraz so svojimi nemeckými kolegami tvrdí, že vie presný dátum úmrtia Ježiša, ktorého kresťania považujú za Božieho Syna.

Podľa tohto geológa, po porovnaní všetkých dostupných informácií, záznamov a historických zdrojov, existuje jediný možný dátum, kedy mohol byť Ježiš z Nazaretu ukrižovaný. Podľa jeho vyjadrenia sa tak stalo presne 3. apríla roku 33.

K tomuto tvrdeniu vedci dospeli po zhodnotení všetkých dostupných informácií z evanjelií a iných historických zdrojov, zohľadnili tiež astronomické a geologické záznamy.

Práve geologické dokumenty a evanjelium svätého Matúša zohrali pri určovaní presného dátumu Ježišovej smrti hlavnú úlohu. V 27. kapitole tohto evanjelia sa totiž pri opise udalostí bezprostredne po Kristovom ukrižovaní píše: "50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych."

Krátko po ukrižovaní a ihneď po smrti Ježiša teda Matúš v evanjeliu zanechal správu o mohutnom zemetrasení, ktoré krajinu zasiahlo. Vedci sa domnievajú, že podľa vykonaných geologických výskumov sa jednalo o veľké zemetrasenie s epicentrom pri Mŕtvom mori práve začiatkom apríla roku 33.

Ak by mali vedci pravdu, Ježišove narodenie teda pripadá presne na rok nula, odkedy sa začal počítať náš letopočet. Ukrižovanie Ježiša Krista si kresťania po celom svete každý rok pripomínajú ako svoj najväčší sviatok, kedy Boží Syn umiera pre ľudské hriechy na kríži, aby tak zabezpečil ľudstvu vykúpenie. Tretieho dňa však Ježiš vstal z mŕtvych a o štyridsať dní nato vystúpil k Otcovi na nebesia.

Turínske plátno - dôkaz ukrižovania Ježiša Krista?

Vo svete je veľmi známe Turínske plátno, ktoré je v súčasnosti uchovávané v Kaplnke Svätého plátna v Turínskom dóme. Prvý vedecký výskum plátna sa uskutočnil 9. - 13. 10. 1978. Na projekte sa zúčastnilo 40 vedcov z USA a Talianska. Boli to väčšinou protestanti, traja židia, šiesti agnostici a štyria katolíci.

Plátno je veľké 4,36 x 1,1 m. Je utkané z ľanu a nepatrnej prímesi bavlny. Tento spôsob tkania bol rozšírený na prelome letopočtu v Malej Ázii.

Znalecké posudky tvrdia, že ide o telo dospelého muža s bradou, fúzmi a vlasmi siahajúcimi až po plecia, vysok´ho 175 - 180 cm, vážiaceho 75 - 81 kg, s dobre vyvinutým svalstvom. Jeho vek odhadujú vedci na 35 - 40 rokov.

Smrť nastala niekoľko hodín pred uložením mŕtveho do plátna. Telo bolo položené v dĺžke na jednu polovicu plátna a druhá polovica bola naň preložená ponad hlavu.

S plátnom bolo telo v kontakte niekoľko hodín, ale nie viac ako tri dni. Telo bolo stuhnuté, s hrudníkom extrémne napnutým na nadýchnutie, so zdvihnutým nadbruším a vpadnutým podbruším, čo je typické pri zavesení za ruky. K tomu možno pridať charakteristické rany na zápästiach a stopy cícerkov po stekaní krvi z rozpätých ramien v smere gravitácie. Poloha chodidiel a rany na nich svedčia o tom, že nohy boli pribité jedným klincom, a to s ľavou nohou preloženou cez pravú. Rany spôsobené ukrižovaním vedú cez zápästia.

Presný počet rán po bičovaní sa nedá určiť, lebo niektoré splývajú a niektoré sú nezreteľné. Môže ich byť 80 až 120.

Na pravej strane, medzi piatym a šiestym rebrom je stopa po oválnom otvore veľkom 4,4 x 1,1 cm. Spôsobený bol zrejme kopijou. Všetci lekári, ktorí plátno skúmali, sa zhodujú v tom, že ide o posmrtnú ranu, súdiac podľa relatívne malého množstva krvi, jej tmavšieho sfarbenia, väčšej viskozity a veľkého množstva posmrtného séra.

Obraz na plátne úplne verne zobrazuje skutočnosť. Veriť, že je možné umele vytvoriť takýto obraz v stredovekých podmienkach, by vyžadovalo oveľa väčšmi veriť v zázračné schopnosti umelca.

Vlastnosti Turínskeho plátna:

tags: #ukrizovany #jezis #gif