Sabinov, mesto ležiace v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol už značne rozvinutou kráľovskou obcou.
Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spišské práva. V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo mu prinieslo ďalšie privilégiá.
Obyvatelia Sabinova sa pôvodne zaoberali prevažne roľníctvom, neskôr sa začala rozvíjať remeselná výroba. Od udelenia spišských práv sa mení právne postavenie Sabinova, ktorý sa stáva mestom. V roku 1472 kráľ Matej rozšíril dovtedajšie výsady Sabinova a zároveň mestu prikázal vybudovať si hradby.
Koncom 15. storočia sa stal Sabinov členom Pentapolitany - združenia piatich východoslovenských miest, ku ktorému patrili ešte Košice, Prešov, Bardejov a Levoča.
Kultúrne Pamiatky a Stavby
V meste vznikali aj ďalšie stavby, ktoré dodnes svedčia o jeho bohatej histórii:
- Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Piaristické lýceum (gymnázium) - najvýznamnejšia baroková stavba v meste, získaná prestavbou niekdajšieho protestantského lýcea v rokoch 1745-48.
- Mestské opevnenie - Sabinovský hradobný systém sa nerozvinul na úroveň mestských opevnení ostatných východoslovenských miest, napr. Levoče, či Bardejova. Z pôvodných 16 bášt sa do súčasnosti zachovalo 6 s časťami hradobného múra.
- Dva evanjelické kostoly v barokovom - klasicistickom slohu
- Gréckokatolícky chrám postavený v historizujúcom slohu
Gréckokatolícky Chrám Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Gréckokatolícky Chrám Najsvätejšieho srdca Ježišovho postavený v roku 1901 bol v roku 1999 povýšený na diecézne pútnické miesto.
Historické jadro Sabinova bolo vyhláškou Okresného úradu v Prešove č. 2/93 vyhlásené za pamiatkovú zónu. Zachované sú časti bášt a časť hradobného múru. Kultúrnou pamiatkou je aj budova evanjelického lýcea a neskôr piaristického gymnázia v strede Námestia slobody. Predmetom pamiatkarskej ochrany je 30 meštianskych domov, ktoré obklopujú Námestie slobody.
Medzi dominanty patrí Kostol sv. Jána Krstiteľa - trojloďový gotický chrám. Klenbu chóru a kaplnky dokončil v r. 1503 košický majster Mikuláš Krompholz. Hlavný oltár a niektoré plastiky sú z dielne Majstra Pavla z Levoče (originál oltára je v Budapešti). Kostol Panny Márie je pôvodne gotická kaplnka na cintoríne z r. 1375. Rozšírená bola v roku 1484 a v 17. storočí zbarokizovaná. Od roku 1740 do roku 1920 slúžila ako kostol pre rehoľu piaristov. Dva evanjelické kostoly boli postavené za mestskými hradbami na začiatku 19. storočia ako tolerančné kostoly bez veže. Hodnotu takmer neporušene zachovaného stredovekého pôdorysu Sabinova zvyšuje pás mestského opevnenia. Začiatok sa datuje do 15. storočia. Dodnes sú zachované niektoré časti múru, 2 bašty sú rekonštruované a 4 takmer zničené. Na mestskom cintoríne nájdete cenné hrobky významných osobností ako Bohuš Nosák-Nezábudov- básnik, Cirbusová Jolana- prozaička, Stenhura E.
Významné Osobnosti Spojené So Sabinovom
História Sabinova je bohatá na kultúrne tradície spojené s nemalým počtom významných osobností, ktoré na území žili a pôsobili. Medzi ne patrí:
- Slovenský básnik B. Nosák Nezabudov
- Pokrokový učiteľ Samuel Fábry
- Slovenský básnik Ján Cuker
- Výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura
- Spisovateľka Jolana Cirbusová
- Anton Prídavok
Najsvätejšie Srdce a križiacke výpravy: Dejiny a teológia úcty k Najsvätejšiemu Srdcu
Medzi významné osobnosti spojené so Sabinovom patrí aj blahoslavený Pavol Peter Gojdič OSBM alebo Pavel Peter Gojdič (* 17. júl 1888 Ruské Pekľany - † 17. júl 1960 Leopoldov). Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. V roku 1911 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Cigeľke a v Prešove. 20. septembra 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie. 7. marca 1927 bol ustanovený za titulárneho biskupa harpašského. Za biskupa bol vysvätený 25. marca 1927 v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. V roku 1939 bol vymenovaný aj za apoštolského administrátora mukačevskej apoštolskej administratúry na Slovensku. 8. augusta 1940 bol v Prešove intronizovaný za sídelného prešovského biskupa a 15. januára 1947 pápežom Piom XII. menovaný za asistenta pápežského trónu.
Keď sa po roku 1948 KSČ podujala po vzore ZSSR zrušiť gréckokatolícku cirkev na Slovensku, bol vladyka Gojdič počas proticirkevnej akcie tzv. „Prešovský sobor“ 28. apríla 1950 zatknutý. Vo vykonštruovanom procese odsúdili Gojdiča spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom pre vlastizradu na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. 29. januára 1968 boli jeho telesné pozostatky prevezené do krypty prešovskej katedrály a uložené v kaplnke sv. apoštolov Petra a Pavla. straníckych orgánov ich v novembri premiestnili do katedrálnej krypty. Od roku 1990 sú uložené v sarkofágu v kaplnke prešovského gréckokatolíckeho katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na námestí sv. Petra v Ríme vyhlásený za blahoslaveného. Pri príležitosti 7. novembra 2007 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy, in memoriam. 27. januára 2013 bol blahoslavený Pavol Peter Gojdič vyhlásený za patróna mesta Prešov.
tags: #greckokatolicky #chram #najsvatejsieho #srdca #jezisovho #sabinov