Toto časové zladenie však bolo skôr optickým klamom. Írska vojna nebola súčasťou „svetovej revolúcie“, ktorú po svetovej vojne ohlasoval prorok pokroku T. G. Masaryk, ale zavŕšením dlhoročného konfliktu medzi dvoma národmi a náboženstvami. Jeho korene a príčiny sa prepletajú stáročiami, a pokiaľ by sme aj pominuli prvú anglicko-normanskú inváziu do Írska v roku 1169, ktorá v nasledujúcom storočí priniesla cielené potieranie írskeho jazyka a kultúry, čo vyvolalo okamžitý odpor, tak určite siahajú minimálne k vláde prvého protestantského anglického kráľa Henricha VIII. ktorá úplne zmenila majetkové vzťahy v Írsku.
V tomto stave našlo írskych katolíkov 19. storočie a jeho prebúdzajúce sa povedomie európskych národov. Vlna nacionalizmu, ako aj revitalizácia katolicizmu po porážke Napoleona a Francúzskej revolúcie, zasiahli aj Írsko a vďaka boju hnutia Katolícky zväz, vedeného Danielom O´Connellom, bojujúceho za katolícku emancipáciu - čiže právo írskych katolíkov mať svojich poslancov v londýnskom parlamente (odopierané viac ako sto rokov) a vďaka boju za odvolanie Act of Union, čiže únie medzi Írskom a Britániou, sa začala situácia Írov pod Britskou nadvládou zlepšovať.
Nádej na výraznejšie zlepšenie postavenia Írov však zmrazila pohroma tzv. Veľkého hladomoru, ktorý postihol krajinu v rokoch 1845 - 1849. Jeho príčinou bola choroba - pleseň, ktorá napadla úrodu zemiakov, hlavnej potraviny chudobných Írov. Nasledoval ohromujúci pokles populácie v Írsku, kvôli smrti z hladu alebo vysťahovalectvu. Z ôsmich miliónov, sa obyvateľstvo ostrova scvrklo na polovicu. k Angličanom sa počas hladomoru ešte zhoršil.
Briti začali chápať, že podobne ako Napoleon v Španielsku, alebo najnovšie NATO v Afganistane, nemajú šancu z dlhodobého hľadiska ustáť partizánsku vojnu, v ktorej už vytieklo príliš veľa krvi na to, aby existovala cesta späť. Nenávisť Írov by sa časom zrejme len stupňovala. V máji 1921, len počas dvoch dní, zabila IRA 15 britských policajtov. Zároveň sa IRA rozhodla preniesť vojnu na územie nepriateľa, do Anglicka a Škótska, čo je ťah, ktorý zakaždým zaberie, najmä na národy zvyknuté bojovať vždy na cudzích územiach a exportovať vojnové konflikty do celého sveta, zatiaľ čo doma pestujú kultúru citlivej civilizovanosti.
Poznanie pasce, do ktorej sa dostala britská správa, viedlo k britským návrhom na prímerie. Írska vláda návrh prímeria prijala, 11. júla Británia uzavrela prímerie s írskou vládou a začali sa rozhovory o usporiadaní Írska, ktorých výsledkom bola britsko-írska zmluva, podpísaná 6. decembra 1921. Mnohí radikálni členovia írskeho parlamentu, vlády a IRA, vrátane Éamona de Valeru, s ňou neboli spokojní, pretože nedávala Írsku úplnú nezávislosť, napríklad v zahraničnej politike a severné Írsko ponechávala v rukách Británie.
Tieto nezhody v írskom tábor nakoniec vyvolali následnú občiansku vojnu medzi samotnými Írmi, ktorá bola ešte krvavejšia ako vojna za nezávislosť. V konečnom dôsledku ju politicky, aj keď nie vojensky, vyhrala v 30. rokoch definitívne radikálna protizmluvná strana na čele s de Valerom, ktorá zvíťazila v roku 1932, so svojou novou stranou Fianna Fáil drvivou väčšinou vo voľbách a nastolila kurz k radikálnemu a definitívnemu odvrhnutiu zvyškov symbolickej závislosti na Británii. Nasledovala obchodná vojna medzi Írskom a Britániou, ktorá sa skončila v roku 1938 faktickou porážkou Británie. Tá bola donútená podpísať novú obchodnú zmluvu a de Valera proklamoval definitívne odtrhnutie od Británie.
Pokiaľ by sa však aj rozhodli ešte niekedy Íri obnoviť svoju chudobnú, ale hrdú nezávislosť, už by to neboli katolícki Íri, bojujúci za vieru rovnako ako za národ, ale len novopohanskí nacionalisti bez akejkoľvek metafyzickej nadstavby. Pri pohľade na tento zmar sa musí nejeden katolícky Ír pýtať: Načo to vlastne všetko bolo dobré? Odpoveďou však nemusí byť zúfalstvo a rezignácia. Pokiaľ v pamäti katolíkov zostane odpor írskeho národa a jeho vernosť Cirkvi, pretrvávajúce v časoch pred jeho dnešným národným úpadkom, aj naďalej ako inšpirácia a vzor, z ktorého môžeme čerpať silu a odhodlanie, nič z toho sa nestalo nadarmo.
Rímskokatolícka katedrála Panny Márie v Corku
Druhé najväčšie mesto v krajine, obchodné a priemyselné stredisko s prístavom, sídlo univerzity a biskupstva. Navýznamnejšou stavbou je rímskokatolícka katedrála Panny Márie, postavená na starších základoch z rokov 1867 až 1879, s troma vežami. Protestantský kostol sv. Anny pochádza z rokov 1722-1826. Upútajú však i ďalšie sachrálne stavby ako kostol sv. Petra, vybudovaný v rokoch 1783-1788 či katedrála Panny Márie postavená v r. 1808 na mieste stredovekej stavby. Pozoruhodnou stavbou je most sv. Patrika, cez rieku Lee, pochádzajúci z r. 1859. Nemocnica je z r. 1763; neďaleko stojí dom Mansion House z r. 1763, s peknými štukovými stropmi. Pozornosť si zaslúži i colnica z rokov 1814-1818, Court House, správna budova z r. 1835. Architektúru 18. storočia zastupujú priečelia meštianskych domov na Obilnom trhu. Príkladom modernej architektúry je budova divadla, otvorená v roku 1965 a kostol Christ the King Church z r. 1930. Zo začiatku 20. storočia je kostol The Homan Chapel, postavený v írskom romantickom štýle v r. 1915.
Rímskokatolícka katedrála Panny Márie v Corku
Základné informácie o Írsku:
- Poloha: Ostrov je obklopený Atlantickým oceánom zo západu a severu, Keltským morom z juhu a Írskym morom na východe medzi Írskom a Veľkou Britániou. Dĺžka pobrežia je 2200 km.
- Rozloha: 70 273 km²
- Počet obyvateľov: 4 015 676 (2005)
- Úradný jazyk: írčina (keltský jazyk, ovláda ho asi 1,1 mil. ľudí) a angličtina
- Mena: euro
- HDP: 29 600 eur na obyvateľa
Ďalšie dôležité mestá: Cork (Corcaigh) 174 tisíc obyvateľov, Limerick (Luimneach) 75,4 tisíc obyvateľov, Galway (Gailimh) 50,9 tisíc obyvateľov
Vlajka Írska
V Írsku panuje mierne teplé oceánske podnebie, ktoré ovplyvňuje golfský prúd a juhozápadné vetry. Po celý rok často prší. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún.
Na väčšine územia Írska ležia lúky a vresovištia. 15% územia pokrývajú rašeliniská a 5% rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, predovšetkým v stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Zaujímavosti: Vôbec tu nežijú hady. A podľa povesti je v Írsku viac ako štyridsať odtieňov zelenej.
Jazerá a rieky okrem močiarov zaberajú skoro 1400m². Všetky rieky sú krátke, ale vodnaté. Najdlhšia rieka AnSionnain (Shannon) meria 370km.
Keď Írsko v roku 1973 pristúpilo k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS), bolo jedným z najchudobnejších európskych štátov. V súčasnosti je výškou HDP (29 600 eur na obyvateľa) po Luxembursku druhou najbohatšou krajinou v EÚ a prezývajú ho európskym či keltským tigrom.
Okrem tradičných priemyselných odvetví (potravinárstvo, textilný priemysel) sa začalo rozvíjať aj strojárstvo a elektronika. Ekonomika sa transformovala z poľnohospodárskej a manufaktúrnej na silnú v oblastiach technológií a sektore služieb. Dnes je Írsko najväčším softvérovým exportérom na svete.
Cesty a autostrády: Jazdí sa na ľavej strane. Cesty sú na európske pomery úzke. Jazda na dialniciach je zdarma. Na niektorých miestach sa platí za prejazd mostami a tunelmi mýto.
Prekrásna, kľudná, divoká, ľúbezná, nespútaná, pustá. Prívlastky najčastejšie používané k vykresleniu fyzických vlastností Írska. Môžeme tu nájsť prírodné podmienky všetkých typov - od zelených pastvín cez útesy až k priezračným jazerám.
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Rozloha | 70 273 km² |
| Počet obyvateľov | 4 015 676 (2005) |
| HDP na obyvateľa | 29 600 eur |
tags: #rimskokatolicka #katedrala #panny #marie #cork