Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne dominikánsky kostol sv. Mikuláša, je najväčším chrámom v Banskej Štiavnici. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Mesto Banská Štiavnica leží približne 30 km juhozápadne od mesta Zvolen a 18 km severozápadne od mesta Krupina.
Panoráma Banskej Štiavnice
História kostola
Kostol bol postavený niekedy v prvej tretine 13. storočia z presne opracovaných kvádrov zeleného andezitu. Presnejšie datovanie jeho vzniku je predmetom viacerých diskusií a doteraz nie je táto otázka vyriešená.
Najstaršia písomná zmienka o stavbe, vtedy ešte zasvätenej sv. Mikulášovi, pochádza z 30. rokov 13. storočia.
V roku 1910 po údere blesku vznikol veľký požiar, ktorému padol za obeť aj kostol spolu so zvonmi.
Po roku 1806, kedy kostol vyhorel, došlo k rozsiahlej prestavbe, ktorá dala chrámu jeho súčasnú podobu.
V roku 1933 bol kláštor pri kostole z bezpečnostných dôvodov zbúraný mestom.
Kostol bol postavený niekedy v prvej tretine 13. storočia z presne opracovaných kvádrov zeleného andezitu.
Vývojové etapy kostola
- Prvá etapa: románska, 1. polovica 13. storočia Chrám bol vybudovaný v prvej polovici 13. storočia ako trojloďový kostol sv. Mikuláša, biskupa, s architektonicky tzv. „bazilikálnymi“ prvkami s transeptom (priečnou loďou). Svätyňu tvoril chór pravouhlého pôdorysu, ktorý prechádzal do zúženého polygonálneho presbytéria. Priestor svätyne sa do priečnej lode otváral pravdepodobne dodnes zachovaným víťazným oblúkom. Na východe transeptu priliehali polkruhové apsidy (zachovaná je na severnej strane). Západnú časť kostola tvorila empora cez šírku trojlodia so stredovou vežou.
- Druhá etapa: stredoveké prestavby okolo roku 1500 Kostol funkčne patril k priľahlému dominikánskemu kláštoru. Pôvodné tzv. „bazilikálne“ usporiadanie kostola zostalo zachované, na južnej strane bočnej lode a svätyne boli vybúrané veľké gotické okná. Z tohto obdobia pochádza gotický sedlový portál v severnej stene svätyne s torzom nápisu, letopočtom 150?, ktorý spájal kostol s priestormi kláštora, zvyšky rebrovej klenby pravdepodobne zaklenutia krížovej chodby, portálu a fragmenty omietky s iluzívnym kvádrovaním.
- Tretia etapa: koniec 17. storočia Po požiari v roku 1679 došlo v rokoch 1680 - 1686 k nadstavbe a novému zaklenutiu hlavnej lode, bola zbúraná východná časť pôvodnej románskej svätyne na mieste ktorej vznikla nízka prístavba, zrejme sakristia a presbytérium bolo skrátené do súčasnej podoby. Pôvodný chór sa zachoval, ukončený bol murovaným štítom. V tomto období boli pravdepodobne vystavané bočné veže na západnej strane. Kostol dostal nové zasvätenie (lat. „titulus“) - Nanebovzatie Panny Márie so slávnosťou 15. augusta.
- Štvrtá etapa: 1. polovica 18. storočia Na južnej strane svätyne bola postavená na mieste pôvodnej apsidy dodnes zachovaná sakristia. Bočné lode boli zvýšené, priestor trojlodia získal spoločnú sedlovú strechu, na západnom priečelí bola dobudovaná veža situovaná v osi kostola, s jej dobudovaním súviseli aj úpravy západného štítu.
- Piata etapa: klasicistická prestavba, 19. storočie (1806 - 1840) Adaptácia po rozsiahlom požiari v roku 1806 zmenila celkové hmotové usporiadanie a výraz stavby a má zásadný význam z hľadiska súčasnej podoby objektu. Znamenala návrat k tzv. bazilikálnemu usporiadaniu trojlodia, klenba strednej lode bola znížená, znížené a novozaklenuté boli bočné lode, stredná loď bola presvetlená oknami nad úrovňou strechy bočných lodí. Obnovená bola klenba svätyne a interiér bol členený pilastrami zdôrazňujúcimi nosné články klenby. Väčšina gotických a barokových okien bola nahradená pomerne širokými oknami s jednoduchými šambránami. Fasády boli členené lizénami a štukovými bosážami. Zavŕšením prestavby bola úprava západného priečelia. Barokové veže boli zbúrané, dominantou sa stala stredná veža vysunutá z roviny fasády. V interiéri sa táto zmena odrazila v obnove klenieb v úrovni empory.
- Šiesta etapa: stavebné úpravy kostola v 20. storočí Začiatkom 20. storočia boli osadené dnešné okná s vitrážami, opravené omietky (proti vlhkosti bol použitý asfaltový náter), v roku 1910 boli klenby transetu doplnené freskami J. Kerna, v roku 1934 opravili fasády a došlo k analytickej prezentácii murív a tvaroslovia románskeho muriva pod metodickým vedením Václava Mencla. Rozsiahlejšie opravy - výmena strešnej krytiny, opravené Kernove fresky v transepte z roku 1910, vymaľovaný interiér, opravené fasády boli realizované až v 70. rokoch 20. storočia, fasády boli upravované aj v 20. rokoch tohto storočia (lokálna obnova omietok, farebný náter).
Architektúra a interiér
Pôvodná dispozícia mala podobu trojloďovej baziliky s priečnou loďou (transeptom), so štvorcovým chórom a polygonálnou strednou apsidou, ktoré dopĺňali polkruhové bočné apsidy, a štvorcovou vežou s emporou vtiahnutou do pôdorysu hlavnej lode a spočívajúcou na dvojici pilierov pravouhlého prierezu v tvare písmena L. Empora sa nachádzala aj v západnom ukončení, nad bočnými loďami.
V prvej polovici 13. storočia bol k severozápadnej strane presbytéria pristavaný kláštor. V 15. storočí bola pristavaná sakristia.
Interiér kostola
V presbytériu je umiestnený hlavný oltár Nanebovzatej Panny Márie z prvej polovice 19. storočia.
V roku 1941 dal vtedajší farár Mikuláš Fitt zhotoviť na novej klenbe kostola fresky, ktoré namaľoval Jozef Hanula.
V roku 1952 boli obložené steny kostola prekrásnym spišským travertínom a v roku 1955 bol do kostola (aj do kostola v Suchej Hore) zavedený elektrický prúd a boli "zmotorizované" orgány.
V roku 1981 bola opravená veža bola spolu so strechou pokryté medeným plechom.
V roku 2004 bola zbúraná stará a postavená nová sakristia. Bola posvätená pri odpustovej svätej omši 15. 8. 2004.
Pôvodné bočné oltáre, ktoré pochádzali z českého pohraničia, boli v roku 1982 pri rekonštrukcii kostola odstránené a odvezené niekde na južné Slovensko.
Kostol má po troch stranách pavlače s kovovým zábradlím. Lavice sú masívne, z dubového dreva. Sakristia je murovaná. Oltár je drevený, maľovaný. Ohrada oltára je ručne vypracovaná - kovová, ružice sú tepané. Na oltári sú polychrómované sochy Mojžiša a Árona. Drevená rokoková kazateľnica nie je pôvodná, ale zakúpená zo staršieho chrámu, nevedno odkiaľ. Nad kazateľnicou je drevená polychrómovaná socha predstavujúca vzkriesenie Spasiteľa. Rokoková krstiteľnica je kamenná, stojí na trojitej volútovej nôžke asi z 18. storočia.
Význam kostola
Kostol je jednou z urbanistických, historických a architektonických dominánt mesta Banská Štiavnica, s výrazným podielom na charaktere jeho urbanistického jadra. Jeho poloha v tesnej blízkosti križovatky dvoch hlavných komunikácii je tesne zviazaná s formovaním pôdorysu a urbanizmus stredovekého mesta a patrí k dôležitým stavbám, ktoré určovali rozmiestnenie zástavby. Chrám spolu s areálom bývalého dominikánskeho kláštora bol druhou dominantou najstaršieho stredovekého mesta - dopĺňal pôvodný farský kostol Panny Márie vybudovaný v dominantnej pozícii na návrší nad mestom (dnes tzv. Starý zámok).
Objekt kostola nesie v architektonickom riešení (v tvare hmôt vrátane striech, v proporciách, v type a kvalite konštrukcií, v remeselnom, kompozičnom a výtvarnom riešení fasád, v technickom a výtvarnom riešení prvkov a detailov exteriéru a interiéru) znaky doby svojho vzniku a následného stavebného vývoja. Je príkladom románskeho kláštorného chrámu s trojloďovým tzv. bazilikálnym usporiadaním, ktorý bol neskôr pozmenený neskoršími prestavbami. Neskoršie adaptácie sú dokladom zmien vo funkcii stavby a nových nárokoch na jeho výtvarné stvárnenie. Je dokumentom románskej sakrálnej architektúry celej krajiny aj regiónu.
Banská Štiavnica - Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku
tags: #rimsko #katolicky #kostol #nanebovzatia #panny #marie