Medzilaborce, mesto na severovýchode Slovenska, ukrýva množstvo historických a kultúrnych pokladov. Medzi ne patrí aj Rímskokatolícky chrám Panny Márie, ktorý zohráva významnú úlohu v náboženskom a spoločenskom živote mesta.
Počiatky a Výstavba
Prvá písomná zmienka o existencii rímskokatolíckej filiálky v Medzilaborciach pochádza z roku 1749, keď obec patrila pod farnosť Papín. Samotný kostol, zasvätený Bohorodičke Panne Márii, bol postavený v roku 1903 za pôsobenia Valentína Bélafiho, farára v Zbudskom Dlhom, a Andreja Lehoczkého, farára v Snine a dekana Humenského dištriktu.
Miestnu kapelániu zriadil 19. februára 1909 košický biskup Dr. Augustin Fischer-Colbrie a jej prvým správcom bol 6. marca 1909 menovaný Michal Hreha (Gergley), kaplán z Ľubiše. V roku 1913 postavili veriaci v blízkosti kostola farskú budovu, a to aj s prispením baróna Karla Škodu, spolumajiteľa Škodových závodov a vlastníka veľkostatku v Medzilaborciach.
Povýšenie na Samostatnú Farnosť
Miestna kapelánia bola povýšená na samostatnú farnosť 1. júna 1998 prvým košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom, ktorý aj slávnostne konsegnoval (požehnal) farský kostol 31. decembra 2000. Košický pomocný biskup Mons.
Školstvo v Medzilaborciach
Zatiaľ nie je zdokumentované, kedy sa začala v Medzilaborciach pravidelná školská dochádzka a vyučovanie, ale je známe, že napríklad v neďalekom Sukove bola farská škola už v roku 1600. V obci Repejov bola škola už v polovici 17. storočia. V tom čase v Monastyri v Krásnom Brode bola bohoslovecká, filozofická a ikonomaliarska škola.
Do roku 1945 región Medzilaboriec patril medzi najzaostalejšie v bývalom Československu nielen po stránke ekonomicko-sociálnej, ale aj po stránke kultúrnej. Aj keď základná škola bola podľa zákona povinná pre všetky deti, sociálne podmienky, v ktorých tunajší ľud žil, nedovoľovali veľkej časti školopovinných detí školu pravidelne navštevovať.
Rodičia boli nútení deti nechávať doma. Tie vykonávali rôzne druhy práce na hospodárstve, a tak časť detí nenadobudla ani základné vzdelanie. Bola tu značná negramotnosť (v roku 1930 na 1000 obyvateľov pripadlo viac ako 300 negramotných). V školskom roku 1931/32 bola v Medzilaborciach zriadená štátna meštianska škola s vyučovacím jazykom slovenským.
Zákon o povinnej školskej dochádzke a dochádzke do obvodných meštianskych škôl z roku 1935 sa vzťahoval iba na deti bývajúce v sídle školy a v obvode do vzdialenosti do 5 km. Deti predškolského veku ostávali do roku 1945 väčšinou doma, lebo v tom čase existovala v Medzilaborciach jediná materská škola.
V roku 1945 bola v Medzilaborciach zriadená meštianska škola s vyučovacím jazykom ruským a v roku 1948 bol vyučovací jazyk zmenený na vyučovací jazyk ukrajinský. Boli tu školy štátne i cirkevné a po druhej svetovej vojne bola väčšina školských budov zničená a prevládal nedostatok kvalifikovaných učiteľov.
Tam, kde neboli vhodné priestory na vyučovanie zabezpečovali učitelia vyučovanie tým spôsobom, že individuálne navštevovali žiakov v rodinách, dávali im úlohy. Vo februári 1945 vzniklo v Medzilaborciach Štátne ruské gymnázium.
V sídle školy však v tom čase neboli vyhovujúce priestorové podmienky pre chod gymnázia, preto od 1. septembra 1945 sa gymnázium presťahovalo do Humenného a zaniklo v roku 1953. V roku 1946 dochádza k poštátneniu obecných i cirkevných škôl. V roku 1950 bolo v Medzilaborciach zriadené Pedagogické gymnázium s vyučovacím jazykom ukrajinským.
Táto škola sa v súlade so zákonom z roku 1953 pretvorila na pedagogickú školu pre vzdelávanie učiteliek materských a národných škôl a neskôr sa presťahovala do Prešova. V školskom roku 1952/53 vznikla poľnohospodárska škola. Školský zákon z roku 1953 zaviedol spoločnú výchovu vo všetkých ôsmich postupných ročníkov ako jednotne organizovanú povinnú všeobecnovzdelávaciu školu.
Bola ňou osemročná stredná škola, ktorá tvorila základ jedenásťročnej strednej školy. Nedostatky tohto zákona odstránil zákon z roku 1960.
Medzilaborce v Období Prvej Svetovej Vojny
Boje za prvej svetovej vojny na Slovensku prebiehali len na severovýchode územia, kam cez Karpaty prenikla ruská cárska armáda. Medzilaborce boli viackrát zničené a mesto na svojom webe píše, že dve tretiny obyvateľov evakuovali až k Debrecínu a Miškovcu.
Spomienkou na prvú svetovú vojnu je aj pamätník českej družiny a dvoch jej padlých členov. Stojí na okraji mesta smerom k železničnej stanici hneď vedľa katolíckeho kostola.
Menej známou históriou Medzilaboriec sú naopak dejiny jej židovskej komunity. židovský cintorín v časti Vydraň pamiatkari datujú na začiatok 18. storočia.
Andy Warhol a Medzilaborce
Dnešné Medzilaborce lákajú turistov predovšetkým na slávneho predstaviteľa pop-artu Andyho Warhola. Umelec sa narodil a žil v Spojených štátoch, jeho rusínski rodičia však pochádzali z neďalekej Mikovej.
Múzeum, do ktorého dielami prispela jeho americká nadácia, je natreté pestrými farbami a dá sa spoznať aj vďaka Warholovej soche s dáždnikom.
Pri príchode do Medzilaboriec sa nedá prehliadnuť najväčší z tunajších kostolov. Patrí pravoslávnej cirkvi, ku ktorej sa hlási viac než tretina obyvateľstva. Aj keď vyzerá historicky, v skutočnosti ho postavili až po druhej svetovej vojne v novobyzantskom štýle.
K historickým pamiatkam tak patrí najmä menej nápadný gréckokatolícky kostol z 18. storočia.
tags: #rimskokatolicky #chram #panny #marie #medzilaborce