Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa sa nachádza v Galante.
Existuje mnoho kostolov na Slovensku, ktoré majú bohatú históriu a jedinečnú architektúru. Medzi ne patrí aj rímskokatolícky farský kostol zasvätený sv. Štefanovi kráľovi.
Okrem tohto kostola, medzi ďalšie významné sakrálne stavby patria:
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
- Rímskokatolícky kostol zo 14. storočia zasvätený sv. Martinovi
- Kaplnka sv. Trojice na cintoríne
- Pomník padlým z 1. svetovej vojny
- Kostol zasvätený svätému Gorazdovi
- Farský kostol sv.
Ďalšie kostoly na Slovensku:
- Kostol v Piešťanoch zasvätený sv.
- Kostol je pomenovaný podľa biskupa sv.
Barokový kostol bol postavený v roku 1720 na mieste staršieho gotického kostolíka. Evanjelický kostol má dnešnú podobu od roku 1969, kedy bola pristavená modlitebňa.
Rímskokatolícky kostol bol postavený v roku 1994. Kostol je neogotická bazilika z roku 1878. Objekt reprezentuje neogotickú sakrálnu tvorbu slovenského architekta M. M.
Kostol pochádza z roku 1631. Neogotický kostol pochádza z roku 1937. Dátum jeho postavenia nie je známy.
Rímskokatolícky klasicisticky upravený kostol. Jadro pochádza zo 14. storočia, na konci 18. storočia bol barokovo upravený. Rímskokatolícky renesančný kostol bol postavený v rokoch 1628 - 1636, v polovici 18. storočia bol barokovo upravený.
Kostol sa začal stavať v roku 1906.
Neskorobarokový komplex postavený príslušníkmi rádu sv. Pavla Pustovníka. Mobiliár lode kostola pochádza z 1. polovice 18. storočia.
Modrý kostolík v Bratislave
Patrí k symbolom hlavného mesta. Pre mnohých obyvateľov hlavného mesta sa stal miestom ich sobáša alebo krstu. Základný kameň položili 23.
Vďaka neprehliadnuteľnej modrej farbe a secesnému štýlu je rímskokatolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej známy medzi Bratislavčanmi skôr ako Modrý kostolík a patrí medzi jednu z najvyhľadávanejších historických pamiatok v Bratislave.
História kostola zasväteného uhorskej svätici Alžbete siaha do roku 1906. O jeho vznik sa zaslúžila mecenáška sakrálnych stavieb, grófka Gabriela Szapáryová, ktorá financovala napríklad aj stavbu bratislavského Kostola nanebovzatia Panny Márie (Blumentál).
Modrý kostolík, ktorý je dnes súčasťou Starého Mesta Bratislavy, vysvätili 11. Ide o jednoloďovú stavbu s pristavanou valcovitou vežou.
Interiér aj exteriér kostola je vymaľovaný odtieňmi bledomodrej farby. Stavbu charakterizujú prvky secesie. Tvoria ich ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Strechu pokrýva modrá glazovaná škridla. Súčasťou stavby je aj oválna veža vysoká 36,8 metra.
Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Modré drevené lavice vnútri kostola sú tiež ozdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu.
Mozaika nad bránou hlavného vchodu vyobrazuje sv. Alžbetu, dcéru uhorského kráľa Ondreja II., ktorá má v plášti uložených množstvo ruží. Tento výjav sa viaže k zázraku, ktorý sa mal stať, keď raz šľachtičná Alžbeta pri svojom odchode zo zámku vynášala chlieb hladným. Členovia jej rodiny ju vtedy podozrievavo zastavili s otázkou, čo ukrýva v zástere.
Boh ju chcel uchrániť pred hnevom príbuzných a tak zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú výhovorku o ružiach a chlieb premenil na kvety.
V blízkosti Modrého kostolíka je Pamätník nenarodených detí od výtvarníka Františka Guldana, ktorý bol odhalený 30. Zaujímavosťou je, že zmenšenú napodobeninu bratislavského Kostola svätej Alžbety Uhorskej možno nájsť v bruselskom parku Mini-Europe.
Modrý kostolík v Bratislave