Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Brhlovciach: História a súčasnosť

Brhlovce sú obec ležiaca na území Hontu, v okrese Levice, v Nitrianskom kraji. Obec vznikla v roku 1960 zlúčením obcí Dolných a Horných Brhloviec. V prvej písomnej zmienke z roku 1245 sa stretávame s pomenovaním obce „BURFEU“.

Obec je dnes pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry skrz skalných obydlí, ktoré boli podľa lokálnych tradícií budované ako útočisko pred Turkami. Často sa o nich hovorí aj ako o obydliach chudobnejších ľudí. Skalné obydlia v Brhlovciach po prvýkrát spomenul Matej Bel vo svojich Notítiach.

Okrem skalných obydlí sa návštevníci obce majú možnosť oboznámiť s pamätihodnosťami obce, ku ktorým patria: neskorobarokový kaštieľ z roku 1756, kaplnka z roku 1860, Evanjelický kostol augsburského vyznania z roku 1700 (bol prestavaný v 19. storočí) a Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1772.

Dominantami Brhloviec sú kaštieľ a kostol z 18. storočia, pozerajú na svet z návršia nad obcou. Kaštieľ v neskorobarokovom štýle nechal vystavať bohatý kremnický banský majster, richtár, šľachtic a mecén Anton Körmendy. Štyri roky potreboval na rozvoj územia, ktoré mu dala rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia a na vybudovanie celého areálu (1752-1756). Pozval si k tomu talianskych majstrov. Dnes je v súkromných rukách a verejnosť sa doň nedostane.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie bol postavený v 60. rokoch 18. storočia a spočiatku slúžil ako kaplnka majiteľom kaštieľa, Körmendyovcom. Neskorobarokový kostol Svätého Jána Krstiteľa v Horných Brhlovciach, s pôdorysom v tvare gréckeho kríža, bol postavený v rokoch 1760-1762. Aj jeho stavbu inicioval bohatý Körmendy, pôvodne slúžil ako kaplnka v blízkosti jeho kaštieľa.

Na výzdobe interiérov si Körmendy dal záležať. Oslovil chýrneho rakúskeho barokového maliara Antona Schmidta a nechal ním vyzdobiť nielen interiéry nezachovaného farského kostola Blahoslavenej Panny Márie v Kremnici, ale aj kaplnky v Brhlovciach, dnes kostola Sedembolestnej Panny Márie. Oltár v kostole zasvätenom patrónke Slovenska je skromnejšou podobou toho šaštínskeho, aj preto Brhlovčania hovoria kostolu Malý Šaštín. Ústredným motívom oltára je Pieta. Mimoriadne cenný je súbor obrazov od Antona Schmidta, znázorňujúci zväčša udalosti okolo Veľkej noci. Od hlavného oltára vpravo aj vľavo sú do steny vyhĺbené dve kaplnky. Uprostred kostola bola veľká kamenná platňa, ktorá zakrývala vchod do rodinnej krypty Körmendyovcov.

Rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Brhlovciach.

Príbeh o hľadaní pokladu

V roku 1934 sa v obci odohral príbeh, ktorý sa zapísal do miestnej kroniky. Skupina mužov, vedená podvodníkom Ladislavom Šarközym, sa pokúsila nájsť údajný poklad ukrytý pod kostolom a v kaštieli. Šarközy tvrdil, že má starý testament, ktorý hovorí o zlatých minciach ukrytých v podzemných chodbách vedúcich z kaštieľa do kostola. Muži sa predstavili ako úradníci pamiatkového úradu a pokúsili sa získať povolenie na prehliadku objektov.

Počas pátrania skupina najala robotníkov, ktorí kopali v okolí kaštieľa a kostola. Miestni obyvatelia boli zvedaví a prichádzali sledovať ich snaženie. Napriek úsiliu sa poklad nepodarilo nájsť. Šarközy nakoniec od skupiny vylákal peniaze a utiekol. Prípad sa dostal pred súd a Šarközy bol obvinený z podvodu.

Hľadanie zlata v Brhlovciach skončilo fiaskom. Kopáčske práce spôsobili, že statika veže bola narušená a preto vežu museli odstrániť. Miesto nej bola vedľa kostola postavená drevená zvonica, ktorá stojí dodnes.

Film o predaji Karlštejnu mi pripomenul jeho príbeh z Brhloviec. Stal sa v roku 1934 a píše sa o ňom v dedinskej kronike. Keďže moji rodičia boli v Brhlovciach učiteľmi a mama zároveň kronikárkou, príbeh o hľadaní zlata som v detstve čítal hádam stokrát. Žiadny producent ho nesfilmoval, iba v novinách vyšiel pred rokmi o ňom článok z pera Dobroslava Hrubého.

Slávny Harry Jelínek a Šarközy boli na svoju dobu legendárnymi podvodníkmi. Ibaže v porovnaní s aktérmi dnešných daňových podvodov, zoči-voči prípadom tunelovania, korupcie, ekonomických machinácií a káuz ktoré charakterizujú súčasnosť, boli iba obyčajnými učňami. A je ešte jeden podstatný rozdiel, zatiaľ čo podvody Jelínka a Šarközyho boli svojim spôsobom vtipné a dali sa o nich natočiť veselohry, s aktérmi dnešných podvodov sú často spojené drámy.

Umelecké poklady

Truhlice plné zlata pod kostolom skryté nie sú, no zato tento malý kostolík skrýva iné poklady, umelecké. Súbor malieb Antona Schmidta zo 60. rokov 18. storočia patrí k tomu najlepšiemu, čo je dnes z jeho diela známe. Donedávna boli obrazy v dezolátnom stave a vyžadovali si promptnú záchranu.

Reštaurátorský ateliér v Bratislave časť prác vykonal, na záchranu nástenných malieb na klenbách chýbajú peniaze. Chválihodnou je snaha občianskeho združenia Nostra heredita (Naše dedičstvo), ktoré sa snaží o záchranu kostolíka a cenných obrazov v ňom. Brhlovská Pieta je inšpirovaná tou šaštínskou, aj ona prechádza obnovou.

Vzácna je šestica barokových obrazov rakúskeho maliara Antona Schmidta zo 60. rokov 18. storočia znázorňujúca zväčša udalosti okolo Veľkej noci - Ježišovo modlenie sa v Getsemanskej záhrade, Judášov bozk, skladanie z kríža či uloženie Ježiša do hrobu. Obraz na bočnom oltári, ktorý zobrazuje Judáša, ako v objatí bozkom zrádza Ježiša, je podľa miestneho farára raritou. Anton Schmidt vytvoril aj maľbu na klenbe kostola s Bohom Otcom uprostred.

Od roku 2016 je chrám v Brhlovciach prázdny. Hodnotné obrazy sú odvtedy v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Bratislave, kde sa pomaličky obnovujú pod vedením reštaurátoriek Alexandry Šulíkovej a Zuzany Chovanovej v rámci štátneho projektu Obnovme si svoj dom. Dva menšie obrazy sú už vo finálnom štádiu. So záchranou začali podľa Adriany Sztankóovej v hodine dvanástej.

Reštaurátori si dali podmienku, že keď sa obrazy vrátia naspäť, kostol nemôže byť zavlhnutý, pretože by sa obrazy znova poškodili. Kostol teda museli odvlhčiť, spolupracovali aj na oprave trojice zvonov i oporného múra kostola. Keby sme ho neopravili, hrozilo by narušenie statiky celého kostola,“ hovorí jedna z členiek združenia Monika Ježíková.

Jedným z aktivistov je aj farár Jozef Poliak: „Nápad vznikol vďaka ‚obyčajnej kuchárke‘, ako o sebe s humorom hovorí pani Sztankóová, ona prišla s týmto nápadom. V tejto malej dedinke to ľudí zmobilizovalo a začali niečo robiť - pre seba aj pre obec.

Podstatou ich aktivít je brhlovská ťahaná štrúdľa, ktorá je vychýrenou pochutinou. V obci ju robia štyri ženy. Je to hlavný zdroj príjmov, peniaze potom môžeme použiť na opravu kostola aj obrazov. Chodíme ju predávať na trhy a jarmoky do okolitých obcí a miest a reakcie sú veľmi pozitívne,“ hovorí s nadšením farár. „Je premodlená a robená srdcom,“ vraví o jej úspechu jedna z tvorkýň. Špecialitou sú aj podlievané buchty, ktoré majú tradíciu iba v tejto obci.

Súčasnosť a aktivity v obci

Dnes sa v Brhlovciach aktivizuje občianske združenie Nový dvor, s ktorým OZ Nostra heredita spolupracuje pri pravidelných remeselníckych trhoch na Uličke remesiel. To sa stará o tradície v uličke „Šurda“, ktorú takto nazvali Brhlovčania. Preslávili ju kamenné obydlia z konca 19. storočia. Sú slovenským unikátom a vznikli ako ochrana pred nájazdmi Turkov, neskôr ako domy pre chudobných.

Tekovské múzeum v Leviciach v roku 1992 sprístupnilo pre návštevníkov expozíciu /PRĽA - usadlosť č.142 /, ktorá v roku 1993 získala ocenenie EUROPA NOSTRA. Dom č. 142, v ktorom sa nachádza expozícia ľudovej architektúry, nám dáva možnosť vrátiť sa o niekoľko storočí späť do histórie a pokúsiť sa vžiť do každodenného života našich predkov. Súčasťou expozície je aj ukážka kamenárskeho remesla, pretože v 19. storočí malo v obci toto remeslo veľký význam.

Asi dvojtisícovú farnosť Žemberovce tvoria tri dedinky - okrem farského Kostola Mena Panny Márie dve filiálky - kostol v Brhlovciach a najmladší Kostol Krista Kráľa z roku 1934 v Kmeťovciach. V každej z nich už zopár rokov fungujú modlitby matiek a stretnutia otcov, ktoré teraz na chvíľu prerušila pandémia. Namiesto pravidelných týždňových stretnutí sa však modlia individuálne doma. V dedinke sú kostoly dva - katolícky a evanjelický. Rozlíšiť sa dajú jednoducho - katolícky nemá vežu.

Neveľká obec Brhlovce neďaleko Levíc je známa najmä skalnými tufovými obydliami. Nie sú to však ich jediné poklady. Jedinečné sú miestne pochúťky i barokové obrazy rakúskeho maliara v Kostole Sedembolestnej Panny Márie.

Občianske združenie naštartovalo i obecný život. Začali organizovať májové zábavy, dvakrát sa im v rokoch 2014 a 2017 podarilo spojiť rodákov obce. Dovtedy to v obci veľmi nežilo, teraz sa viac snaží obecný úrad aj blízke poľnohospodárske družstvo.

Hoci je oficiálne kamenná ulica iba jedna, kus brhlovského tufového kameňa sa podľa nich nájde v každom dome dediny.

Obec Brhlovce leží na južnom úpätí vulkanických Štiavnických vrchov. Ľudia v minulosti zúročili všetko, čo im príroda ponúkla a začali spracovávať ľahko opracovateľný sopečný materiál. Skalné obydlia sa zachovali najmä v uličke Šurda. Obydlia pochádzajú z 18. až 20. storočia.

Skalné obydlia v Brhlovciach dokumentujú jedinečnú formu ľudového staviteľstva a bývania v regióne Hont. Ukážka autentického života obyvateľov obce je zachytená vo vysunutej expozícii Tekovského múzea v Brhlovciach. Skalné obydlia v Brhlovciach predstavujú unikátny komplex zachovaných obytných a hospodárskych priestorov, ktoré vytesali pôvodný obyvatelia priamo do skaly.

V roku 1992 bola usadlosť č. 142 zrekonštruovaná a sprístupnená verejnosti ako vysunutá expozícia Tekovského múzea. Celá rekonštrukcia trvala jeden rok. V roku 1994 bolo Tekovské múzeum ocenené medzinárodným ocenením Europa Nostra. Toto významné ocenenie Európskej únie je možné získať v štyroch kategóriách v spojitosti s pamiatkovou ochranou a vzdelávaním.

Dom č. 142 tvorí murovaný dom z konca 19. storočia s datovaním 1932 na priečelí domu. Priestory boli vysekané do skaly. Na prvom podlaží sa nachádza letná kuchyňa, komora a ukážky kamenárskych výrobkov či náradie, ktoré používali obyvatelia Brhloviec. Interiér domu je zariadený tak, aby odzrkadľoval skutočný život a potreby ľudí, ktorí žili v takýchto obydliach od konca 19. storočia po 50. roky 20. storočia.

V tabuľke sú uvedené dôležité historické míľniky obce Brhlovce:

Obec Brhlovce sa nachádza od Dudiniec necelých 19 km. Do obce premáva pravidelne aj autobusová doprava. Skalné obydlia sú pre verejnosť sprístupnené od apríla do októbra. Mimo sezóny, t.j.

tags: #rimskokatolicky #kostol #brhlovce