Vianoce sú jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, oslavujúcich narodenie Ježiša Krista. Spolu s Veľkou nocou a Turícami patria Vianoce medzi hlavné kresťanské sviatky a vianočné obdobie je dôležitou súčasťou liturgického roka. V rímskej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána alebo Prvý sviatok vianočný, ktorý sa podľa gregoriánskeho kalendára slávi 25. decembra.
Medzi rímskokatolíkmi je neoddeliteľnou súčasťou Vianoc polnočná omša, ktorá sa slávi v noci z 24. na 25. decembra. Poďme sa pozrieť na históriu, význam a tradície tohto obradu.
Skrytá história Vianoc: Biblický a pohanský pôvod
História a pôvod polnočnej omše
Deň 25. december je ako cirkevný sviatok po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354, ktorý čerpal z rímskych prameňov (”Depositio Martyrum”) z roku 336. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka, ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu.
Polnočná omša má svoje korene v prvých storočiach kresťanskej éry. Polnočná omša však skutočne nadobudla podobu, akú ju poznáme dnes, až vo štvrtom storočí. Katolícka cirkev totiž vtedy zaviedla oficiálny liturgický kalendár, ktorý zahŕňal slávenie Narodenia Pána 25. decembra.
Podľa kaplána Mareka Vadrnu z Marianky oslava narodenia Krista má svoj pôvod v nočných bdeniach - vigíliách, ktoré pred veľkými sviatkami slávili už prví kresťania. „Vôbec prvú polnočnú bohoslužbu na Vianoce vykonal v roku 1223 vo forme akéhosi posvätného divadla svätý František z Assisi v jaskyni blízko talianskej dedinky Grecio, kde nechal pripraviť jasle a priviedol živého oslíka a býčka. Hoci to nebola omša, ako ju poznáme dnes, dodnes slúži táto udalosť ako predloha k viacerým vianočným zvykom.“
Kristus sa podľa tradície narodil v noci. „Vyplýva to z evanjelia, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Ježišovi rodičia celý deň hľadali ubytovanie v Betleheme. Žiadne však nenašli, takže Mária nakoniec porodila v maštali. Následne sa k novonarodenému zlietali anjeli, ktorí spievali Sláva Bohu na výsostiach, neskôr mu prišli vzdať úctu aj pastieri,“ vysvetľuje Vadrna.
Polnočná hodina aj dátum 25. decembra je však skôr symbolom ako realitou, keďže presný termín narodenia Krista nepozná nik. Dnešný dátum slávenia Vianoc má podľa rôznych zdrojov pôvod v pohanstve, keď sa slávil zimný slnovrat.
Priebeh a zvyky počas polnočnej omše
Polnočná omša vznikla na pamiatku narodenia Ježiša Krista, zakladajúcej udalosti kresťanského náboženstva. Polnočná omša je bohoslužba, ktorá sa riadi presným, ritualizovaným poriadkom. Polnočná omša je pre veriacich aj osobitným časom rozjímania a rozjímania. Okrem náboženského rozmeru je polnočná omša aj časom zdieľania a družnosti medzi katolíkmi, ktoré umožňuje farníkom stretnúť sa a porozprávať sa v úplnej jednoduchosti.
Vadrna tvrdí, že priebeh polnočnej omše sa od bežnej príliš neodlišuje. „Ide o slávnostnú omšu, zmena spočíva len v tom, že na nej po štyroch týždňoch adventu zaznie aj chválospev Sláva Bohu na výsostiach, teda to, čo spievali anjeli na oblohe, keď sa Ježiš narodil.“ Na konci sa zvykne zhasnúť svetlo v chráme a len pri osvetlenom vianočnom stromčeku spievať Tichá noc. Tá vznikla začiatkom 19. storočia. Prispôsobené je aj oblečenie kňaza. „Má na sebe biele alebo zlaté rúcho, kým počas adventu slúžil vo fialovom,“ dodáva kaplán.
Tento obrad prebieha v niekoľkých fázach, z ktorých každá má svoju symboliku a význam pre veriacich:
- Slávenie sa začína slávnostným vstupom kňazov a liturgických služobníkov do kostola.
- Počas polnočnej omše sa zvyčajne vyberá evanjelium svätého Lukáša, ktoré hovorí o narodení Ježiša Krista.
- Po homílii sú veriaci vyzvaní, aby formulovali modlitbové úmysly za celý svet.
- Ústredný moment omše, eucharistická konsekrácia, spočíva v premenení chleba a vína na Kristovo telo a krv.
- Veriaci sú potom vyzvaní, aby pristúpili k prijímaniu.
- Polnočná omša sa končí požehnaním veriacich kňazom.
Polnočná omša u gréckokatolíkov a evanjelikov
Trochu iná situácia je u gréckokatolíkov. Hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík vysvetľuje, že z dôvodu spoločných území s rímskokatolíkmi alebo obradovo zmiešaných rodín sa kedysi zvykli polnočné sväté liturgie sláviť aj u nich. „Nie je to však pôvodná prax východných cirkví. Vo väčšine farností sa už nekonajú. Radostne sa však slávi veľké povečerie, ktoré sa začína niekde už pred polnocou, občas sa predĺži aj za ňu. Nejde o eucharistické slávenie, ale o jednu časť z liturgickej modlitby dňa. Svätá liturgia má svoje miesto skôr, už počas Štedrého dňa, a na Narodenie Pána 25. decembra.“
V chrámoch sa vtedy vyjadruje radosť z Božieho vtelenia. Podľa Petríka sú tomu prispôsobené všetky spevy, čítania zo Starého zákona, z prorokov a podobne. „Vyvrcholením veľkého povečeria je nádherný hymnus s názvom S nami Boh.“
Štedrý deň sa u gréckokatolíkov začína takzvanými kráľovskými hodinkami, na ktorých sa spolu modlia kňazi s veriacimi. Názov vychádza z tradície, keď v Konštantínopole na túto bohoslužbu prichádzal aj kráľ. Popoludní prebieha liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou, potom ľudia doma absolvujú štedrú večeru, aby sa niekoľko hodín pred polnocou, niekde o polnoci, zišli na spomínanom veľkom povečerí. Kedysi bolo spojené s bdením počas celej noci, dnes je taký prístup unikátom.
Polnočné omše nepozná ani evanjelická cirkev augsburského vyznania. Zborový farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman tvrdí, že na Štedrý deň sa konajú večerné služby Božie, ďalšie nasledujú až ráno 25. decembra. Všetky majú trochu pozmenenú liturgiu a prebiehajú v slávnostnom duchu. Podľa Rumana platí, že 24. decembra prichádza do chrámu najviac ľudí.
Zvyky a tradície spojené s Vianocami
Vianoce, to čarokrásne slovo nám pripomína najväčší sviatok roka. Počas týchto dní slávime narodenie Pána Ježiša Krista. Sú to dni lásky a rodiny, keď pod rozsvieteným stromčekom rozbaľujeme darčeky pre svojich najmilších.
So zvykmi, ktoré boli kedysi rozšírené, dnes sa už len zriedka stretneme, a to najmä v spomienkach starších ľudí. Do súčasnosti pretrváva zvyk spievania vianočných piesní, kolied a betlehemských hier.
Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patrí ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia), stavanie jasličiek (od 13. storočia, sv. František z Assisi), adventný veniec (1839), vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia). Na Slovensku sa vianočný stromček dostával z miest do dedinského prostredia len postupne v 19. storočí na Oravu, Kysuce, Šariš až začiatkom 20. storočia. Buď bol v stojane ale napríklad na Podpoľaní často visel zo stropu.
Polnočná omša v obci Špania Dolina
Osobitný význam na Vianoce mala polnočná svätá omša - oltieren. Vo vyzdobenom kostole na chóre vľavo sedeli Zampärci s rozsvietenými lampášmi a karbidkami, ostané lavice zaplnili Špaňodolinci. Staršie ženy mali oblečené čierne sukne, cez hlavy prehodené šavolky, obuté kapce, alebo pletence. Chlapi v tmavých nohaviciach, zimných kabátoch, baraniciach a na nohách obuté kapce, alebo pletence. Deti stáli počas celej omši pred liatrikmi.
V slávnostných uniformách pred oltárom v červených nohaviciach, kožených čižmách, bielych blúzach, ošliadormi, zelených čiapkami a baníckymi kladivami slúžili bratia Štefan a Ján Šavoltovci od Rótikov, so zástavou svätého Klimenta Ján Vajcík z Krásnej Hory a za nimi ostaní baníci. Pán farár kázal z kancla, ktorý bol umiestnený pri obraze svätého Klimenta. Na oltári boli položené štyri strieborné svietniky, po dva z každej strany. Kalich, monštrancia a cibórium sa používali počas celých vianočných sviatkov. Loď kostola osvetľovali sviečky umiestnené na bočných stĺpoch.
Na organe hrával správca školy Ján Vajcík od Šípošov, Jozef Mistrík od Vajdov a Vojtech Adamec z Bašty, ktorých sprevádzal dievčenský spevokol. Pred polnocou Alojz Trnovský od Fišerov pri orgáne postupne odbil na gongu dvanásť hodín a dcéra Mária svojim krásnym hlasom z tohto miesta zaspievala:
Dvanásta hodina odbila už práve,
anjeli spievajú preslávne,
že sa narodil Spasiteľ,
všeho sveta vykupiteľ v Betleme meste [:verte to iste:]
Jasná noc pastierov zo sna prebudila
spev, hudba v povetrí to bola v Betleme meste [:verte to iste:]
Radostnú novinu kresťania premilí
zvestujem vesele v tej chvíli v Betleme meste [:verte to iste:]
Neoddeliteľnou súčasťou života mladých ľudí v obci bola skautská organizácia, ktorá tu pôsobila do jesene 1938 a jej členovia pravidelne na záver svätej omše zaspievali pieseň:
Na svoju česť Ti sľubujem, Ježišu môj,
že všetko Tebe venujem, i život svoj.
Len sily ráč mi viacej dať v každej dobe,
aby som mohol vytrvať v svojom sľube.
Chcem slúžiť vlasti, národu bez prestania,
pomáhať chcem svojmu ľudu do skonania Len sily ráč mi viacej dať..
Pre lásku Tebe, blížneho chcem milovať,
slabého brata biedneho, ochraňovať. Len sily ráč mi viacej dať…
V rodinách sa každoročne stavali betlehemy prevažne na vyvýšenom mieste v izbe, alebo verande. Na polnočnú omšu prišli betlehemci, ktorí priniesli ručne vyrobený betlehem a pred jasličkami zaspievali pieseň :
Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa,
z ruže kvietok skvitol nám, radujme sa.
[:Z života čistého, z rodu kráľovského, Kristus Pán narodil sa:]..
Ako chlapci sme s betlehemom chodili vinšovať pešo cez Krámec na Zampärk a stadiaľ poza Bockov brodiac sa zasneženým chodníkom až do Richtárovej a potom nazad na Baňu.
Vinšovalo sa: Vinšujem ponajprve zdravie, šťastie hojné božské požehnanie nielen na tento rok, ale na veľa rokov, aby sme sa mohli s týmto narodeným Ježiškom radovať a veselú pieseň prespevovať, ktorú anjeli pri jeho narodení spievali, sláva Bohu na výsosti a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
Spievalo sa :
Do hory do lesa valasi, či horí v tom našom salaši,
radosť veľká sa zjavuje a tento svet potešuje.
Kráčajte, bratkovia k jasličkám aby ste zjavili všetko nám.
Počkajte nás, milí bratkovia nebeskí lietajú duchovia.
Sláva Bohu! Prespevujú, pokoj ľuďom ohlasujú,
vtáčkovia prekrásne spievajú a do Betlehema volajú.
Zrodila Panenka Dieťa nám, v jasličkách vložené leží tam.
Mesiáša čakaného, Boha na svet vteleného,
poďme a vítajme vznešené Dieťatko, ležiace na sene.
Ó, Boží Synáčku z výsosti, dajže nám zo svojej milosti,
by sme ťa večne chválili, meno Božie velebili.
Žehnaj nás, drahý náš Spasiteľ, žiadaný náš ty Emanuel.
Dnešný deň sa radujme a veselo spievajme.
Ježiškovi malému, v jasliach uloženému.
Spi, spi Ježišku, milý, milý Synáčku.
Krásna Panna prečistá porodila nám Krista.
V jasličky ho vložila, plienkami obložila.
Spi, spi Ježišku, milý, milý Synáčku.
Matka mu vyspevuje svätý Jozef pestuje.
Spi synáčku premilý, ty kvet krásny spanilý.
Spi, spi Ježišku, milý, milý Synáčku.
Význam liturgie
Liturgia je forma verejnej bohopocty, ktorú Cirkev predpisuje a usporadúva. Teológia učí, že Cirkev je živé telo, organizmus, ktorý má, ako celok, povinnosť vzdávať chválu a prinášať obetu Všemohúcemu Bohu. Na splnenie tejto povinnosti vytvorila Cirkev zvláštnu formu modlitieb a bohoslužobných úkonov, ktorú nazývame liturgiou. Liturgia je teda oficiálna modlitba Cirkvi. V nej Cirkev vzdáva Bohu úctu a privoláva Jeho požehnania, vzdáva Mu vďaky a prináša Mu zmiernu obetu. Prostredníctvom liturgie posväcuje každú časť dňa i noci a premieňa celý rok na nepretržitý kruh modlitby.
Stredobodom tejto liturgie je svätá omša, v ktorej je Najsvätejšia obeta obklopená nádherným súborom modlitieb a obradných úkonov. Okrem omše tu máme Kánonické hodinky - breviár, čiže celodennú modlitbu rozdelenú a predpísanú na určité denné a nočné hodiny.
Tajomstvo Božieho vykúpenia je v priebehu roka rozdelené do rôznych fáz, podobne ako hranol rozkladá svetlo na rôzne farby, čím vzniká rad sviatkov pokrývajúcich celý liturgický rok. Advent nás svojím pochmúrnym, no radostným očakávaním privádza k Vianociam, po ktorých nasleduje, ako príprava na sviatky Umučenia a Zmŕtvychvstania, prísne obdobie Pôstu. Veľkonočné obdobie nám prináša 40 dní radosti a vrcholí slávnosťou Turíc. A potom opäť kráčame k ďalšiemu Adventu.
Takýmto spôsobom je pestovaná a zušľachťovaná spirituálna a morálna stránka kresťanského života, tu sa formuje pravý katolícky charakter.
