Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313.
Doteraz najstarším písomným prameňom, v ktorom sa po prvýkrát spomína Sereď a ktorý tiež naznačuje, aké cirkevné pomery v nej mohli byť, je privilegiálna listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša, vydaná 12. marca 1313 v Dolnej Strede.
V roku 1313 bola Sereď filiálkou farnosti v Dolnej Strede. Predpokladáme, že v tom čase stál v Seredi aj kostol. Najstaršia písomná zmienka o sakrálnom objekte v Seredi pochádza z roku 1400 a spomína Kaplnku Panny Márie, s ktorou sa viažu pápežom udelené odpustky.
Priamo Serede sa dotkla ozvena vrcholiaceho zápasu o uhorský trón v polovici 15. storočia. 17. júla 1450 Tomáš z Ludaníc obrátil na popol takmer celý seredský chotár. O tom, či oheň zasiahol aj spomenutú kaplnku Panny Márie, nemáme žiadnu zmienku. Isté je, že o vyše dve desaťročia mala Sereď už kostol, dokonca s rovnakým patrocíniom aké mala kaplnka, mohol však existovať už skôr. V roku 1472 Dorota, matka po nebohom synovi Mikulášovi Hallosovi, obdarovala tento kostol sumou 25 zlatých florénov.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1561 seredský kostol bol filiálkou Dolnej Stredy. O vnútrajšku kostola a oltároch sa v nej uvádza, že neboli primerané bohoslužobnému účelu.
V roku 1498 Seredský občan Michal Mozmohar v závete zanechal 200 zlatých na postavenie Kaplnky sv. Michala a farárovi vykonávajúcemu v nej bohoslužby dom s vinicou. Kaplnka patrila ku kostolu Panny Márie a jej rektorom mal byť od roku 1512 Ján, ktorý bol súčasne verejným notárom. Ján je vôbec prvý seredský duchovný, o ktorom máme písomnú zmienku.
Stoličnobelehradský bán Juraj z Kaniže dal v roku 1505 v Seredi postaviť kaplnku k úcte sv. Wolfganga. 15.11.1505 ju obdaroval fundačnou listinou vydanou na šintavskom hrade. Bán si vyhradil pre seba, dedičov či budúcich vlastníkov právo na voľbu a prezentáciu seredského rektora.
V Dolnom Čepeni stála v polovici 18. storočia kaplnka sv. Márie Magdalény. Bola postavená zo surovej tehly. Strop bol rovný a drevený, dlažba bola z pálenej tehly. V prednej časti sa nachádzala drevená veža s malým zvonom. „V kaplnke bol tabuľový oltár s obrazom sv. Márie Magdalény medzi sochami sv. Martina a sv. Juraja. Po stranách kaplnky boli 2 obrazy - Bolestnej Panny Márie a sv. Rodiny.“ Na sviatok sv. Magdalény sa tu slávila sv. omša. V blízkosti mesta stála kaplnka sv. Anny. Jej význam postupne upadal, k čomu prispela i výstavba nového kostola (1777). Neskôr v jej okolí zriadili nový cintorín. V roku 1731 bola táto kaplnka udržiavaná a v dobrom stave, ale už o 50 rokov sa nachádza v dezolátnom stave a prázdna.
Kaplnka na hrade sa spomína už v roku 1423 pri deľbe šintavského panstva medzi Jánom, synom Jugu z Rače a grófom Jurajom z Pezinka. „Za spoločný majetok bola vyhlásená aj hradná kaplnka svätej Margity.“ Po prestavbe bola 14.7.1673 vysvätená vacovským biskupom Jurajom Pongrácom a venovaná k úcte sv. pannám, mučeníčkam Kataríne a Barbore. V kaplnke bol tabuľový oltár s obrazmi Zjavenia Pána, sv. Jána Krstiteľa a Zvestovania Panne Márii. Nad oltárom bol znak rodiny Esterházyovcov. V kaplnke boli uložené aj relikvie sv. Petra, sv. Pavla a sv. Viktora. Kaplnka nemala vežu a drevená zvonica sa nachádzala asi 20 krokov od kaplnky. V určité dni v roku mohli veriaci pri návšteve kaplnky získať 40-dňové odpustky. Vizitácia z roku 1756 spomína hradnú kaplnku, ktorá mala patrocínium Panny Márie.
Bývalý farský kostol stál na priestranstve pred terajším mestským úradom. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1731, bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Či bol kostol posvätený, o tom vizitácia hovorí, že nie sú žiadne záznamy a ani v kostole žiadne znaky. Kostol bol asi len požehnaný. Stál v peknom prostredí a bol „vznešeného slohu“. 2. O tom ako vyzeral, nám popísal v svojej kronike Ján Fischer. Na hlavnom oltári bol obraz sv. Jána Krstiteľa, ako krstí Ježiša Krista. V kostole boli tri vedľajšie oltáre a dva chóry. Dva z vedľajších oltárov boli mariánske a to oltár Zvestovania a Bolestnej Panny Márie. Prvý chór, jednoramenný, umiestnený bol vpredu, na strane evanjelia a obrátený bol do hlavnej lodi kostola. Na tomto prednom chóre bol organ so štyrmi registrami. Druhý chór bol nad vchodom do kostola. Kostol mal aj bočné kaplnky, v ktorých sedávali zámočníci. Mal dve krypty, jednu vo svätyni, druhú pod kaplnkou na strane epištoly. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom. V ňom bola kostnica. Viackrát pri stavebných prácach sa našli zbytky múrov, krypty, ľudských kostí a šiat. V roku 1907 pri práci ťažkých oracích strojov na tomto mieste sa raz jeden z nich preboril do krypty. Našli tu truhly, na ktorých boli klincami vybité letopočty, ale tieto nikto nevedel prepočítať. Našli sa tu aj šaty kňaza „vyššej hodnosti“. Schody boli veľmi vydrané, truhlí bolo tam veľa, ale nápis sa nenašiel žiadny, našli len pátričky, abnúsky sv. Jána Nepomuckého a P. Márie. Jozef Frištacký našiel na schodoch staré peniaze. Na jednej truhle bol porcelánovými klinčekmi vybitý rok 1779. To bol asi posledný pochovaný.
Sereď : dejiny mesta. Sereď: Mesto Sereď, 2002. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy.
Najstarší doklad o existencii školy je z roku 1505. Konkrétne údaje o učiteľoch alebo škole sú z rokov 1634 až 1847. Vizitácia z 18. mája 1847 hovorí o škole s jednou triedou, ktorú dal postaviť zemepán Esterházy. Učebné pomôcky aj drevo dávalo škole panstvo. V tomto roku ju navštevovalo 91 chlapcov a 30 dievčat a 3 chlapci evanjelického vyznania.
V roku 1864 prevzala školu s tromi triedami a tromi učiteľmi miestna cirkevná obec. Organista bol zároveň správcom školy s ročným platom 300 florénov a ročný plat ostatných učiteľov bol 200 florénov. V roku 1868 bola zriadená dievčenská trieda na Pekárskej ulici. Podľa zápisnice školskej stolice z roku 1869 sa vyberalo od každého žiaka 20 grajciarov školné. V máji 1879 za podpory zemepánky Angeliky kňažnej Alsace d´Hennin (5000 florénov) sa začalo s výstavbou novej školy.
12. marca 2013 tomu bude 700 rokov, čo ostrihomský arcibiskup Tomáš vydal v Dolnej Strede privilegiálnu listinu, najstarší písomný prameň, v ktorom sa prvýkrát spomína Sereď ako Zereth. V nepokojných časoch 14. storočia vypálili služobníci a prívrženci Matúša z Trenčína na čele s istým Fulcyanusom arcibiskupskú Dolnú Stredu, pričom vyhorel aj miestny kostol. Preto ostrihomský arcibiskup Tomáš v snahe pomôcť oslobodil dolnostredského farára od určitých povinností a od odovzdávania časti diecéznych desiatkov. Dňa 12. marca 1313 privilegiálnou listinou napísanou v Dolnej Strede daroval arcibiskup štvrtinu desiatku zo Serede a Dolnej Stredy raz a navždy farárovi v Dolnej Strede.
V Seredi sa v posledných dňoch odohrala významná udalosť, ktorá potešila nielen veriacich, ale aj milovníkov histórie. Kostol sv. Vo veži kostola sa nachádzajú štyri zvony, každý s unikátnou históriou. Najstarší z nich, datovaný do roku 1876, je tichým svedkom dávnych čias. Tri ďalšie zvony, odliate v roku 1922, nahradili pôvodné, ktoré počas prvej svetovej vojny skončili v rukách armády. Najväčší zvon je zasvätený patrónovi kostola, sv. Jánovi Krstiteľovi, zatiaľ čo ostatné sú venované Preblahoslavenej Panne Márii, sv. Jozefovi a sv. Barbore.
Farský kostol sv. Jána Krstiteľa pozná veľmi dobre snáď každý Seredčan. Vedeli ste však, že súčasný seredský kostol bol postavený až v roku 1781? Prvá správa o pôvodnom gotickom kostole v Seredi sa objavila 25. júla 1997, kedy robotníci kopali na chodníku pred budovou MsÚ v Seredi ryhu pre káblové rozvody. Narazili pritom na niekoľko podzemných priestorov, ktoré následne skúmali archeológovia. Táto hrobka patrila k podzemným priestorom zaniknutého stredovekého gotického kostola v Seredi.
Spomienka na tento pôvodný kostol obklopený cintorínom sa z povedomia verejnosti dávno vytratila. Starý kostol bol po poslednom požiari rozobraný a cintorín na základe zákazu pochovávania v centrách miest z roku 1777 zrušili.
Nájdená hrobka, v ktorej ležala kostra ženy. V júli roku 1997 boli pri bagrovaní ryhy v tesnej blízkosti starej budovy Mestského úradu v Seredi narušené kamenné a tehlové murivá a klenba staršieho objektu. Vo vyhádzanej zemine sa okrem stavebnej sute našli aj ľudské kosti. Tento nález bol ohlásený archeologickému ústavu a múzeu v Galante. Záchranný výskum viedli Mgr. Jozef Ižóf, archeológ Dudvážskeho múzea v Galante a Mgr. arch. Rastislav Petrovič, metodik regionálneho strediska pamiatkového ústavu v Trnave. Na výskume spolupracoval aj RNDr.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa vraj pri kopaní mestskej kanalizácie našiel pred dnešným MsÚ zaklenutý objekt plný ľudských kostí. Nález nebol ohlásený, a preto o ňom neexistujú žiadne informácie.
Lokalitu starého kostola určil už kronikár v 30. Na situovanie starého seredského kostola v priestore pod terajšou starou budovou mestského úradu upozornil Ján Fischer v mestskej kronike už v 30. rokoch 20. storočia: „Na zbytky múrov krypty, ľudských kostí a šiat prišlo sa na jeho mieste pri stavebných prácach viac razy; pri prepadnutí ťažkých oracích strojov na tomto mieste roku 1907 objavili sa otvory do krypty, v ktorej našli sa truhly s letopočtami klincami vybitými. Tieto čísla však nikto prečítať nevedel.
Polohu kostola v tomto priestore lokalizuje aj mapa seredského panstva pochádzajúca zo 60. - 70. rokov 18. storočia. Kostol je označený krížikom s orientáciou v smere východ-západ. O podobe kostola sa však zachovalo len veľmi málo informácií. V popredí Vodného hradu Šintava je zo západnej strany zobrazené mestečko Sereď aj s kostolom, ktorý má na čelnej strane vpravo zboku pristavanú vežu. Táto podoba zodpovedá aj zachovanému schematickému pôdorysu kostola z konca 17.
V skutočnosti však už v roku 1400 existovala na námestí mestečka Sereď kaplnka Panny Márie a v roku 1472 sa uvádza kostol Panny Márie. V roku 1507 bolo zmenené patrocínium na Nanebovzatie Panny Márie a pribudla kaplnka sv. Michala. V roku 1505 dal miestny zemepán Juraj z Kaniže postaviť kaplnku sv. Vďaka kanonickej vizitácii z roku 1562 sa dozvedáme, že požiar kostola z roku 1777 nebol jediný. Kostol vyhorel aj v 16. storočí a musel sa obnoviť. Vizitácia z roku 1634 poskytuje informácie o novom patrocíniu kostola a fary, hoci sa nepodarilo zistiť, kedy k tejto zmene došlo. Niekoľko rokov pred touto vizitáciou kostol znova vyhorel po údere blesku a ako patrón sa už uvádza sv.
Po poslednom požiari 2. augusta 1777 sa začal stavať nový kostol na novom mieste, ktorý bol dokončený v roku 1781 a slúži dodnes.
Okrem záchranného archeologického výskumu sa konal ešte jeden výskum, ktorý prebehol v roku 2005. Oba múry obsahujú tehly, tzv. prstovky a druhý múr obsahuje aj úlomky tehál a lomový kameň. Našiel sa napríklad aj múr z mladšej stavebnej etapy, v ktorom boli použité tehly označené plastickými písmenami CIE (gróf Jozef Esterházy). Postupne sa odkrývali ďalšie základy a podzemné priestory ako krypta a kostnica. K priečnemu múru krypty bola z vonkajšej (západnej) strany pristavaná hrobka, v ktorej ležala kostra ženy s čelenkou zo 17.
Súčasný kostol sv. Jána Krstiteľa
Kostol sv. Dnešný kostol bol postavený ako náhrada za starý kostol, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného Námestia rebubliky. Kostol vyhorel 2. augusta 1777 po zásahu bleskom. Nový kostol (súčasný), zasvätený Jánovi Krstiteľovi, bol podľa nápisu na tabuli nad hlavným vstupom do kostola dokončený v roku 1781. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom a vstavanou vežou na priečelí. Súčasťou kostolného mobiliáru sú štyri oltáre, hlavný v presbytériu a tri bočné v lodi kostola. Na hlavnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, je obraz s námetom sv. Jána Krstiteľa, ako káže zástupom. Po stranách sú sochy sv. Štefana - kráľa a sv. Ladislava - kráľa. V štíte je v lúčovitej svätožiari umiestnená letiaca holubica - symbol Ducha Svätého.
Bočný oltár (pravý vľavo) má oltárny obraz s námetom Zmŕtvyvstalého Ježiša Krista. Po stranách oltára sú na konzolách položené sochy sv. Jozefa s Ježiškom (vľavo) a sv. Anny s Pannou Máriou (vpravo). Bližšie ku svätyni je bočný oltár Ružencovej Panny Márie s obrazom, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. Po bokoch sú na konzolách položené sochy sv. Na bočnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Nepomuckému, je oltárny obraz s námetom sv. Jána Nepomuckého, kľačiaceho pred krížom, v dolnej časti obrazu je výjav, ako ho hádžu z Karlovho mosta v Prahe do rieky Vltavy. Namaľoval ho Franz Schellemaeyr v roku 1785. Po stranách bočného vstupu sú umiestnené sochy Sv. Terézie a Antona Paduánského.
Kazateľnica pôvodne bola zavesená na stene a vstupovalo sa na ňu úzkym schodiskom zo sakristie. Ozdobná je reliefmi (rozsievača, sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra. Na vrchole zvukovej striešky je socha sv. Augustína. Dnes je položená na zemi. Na chóre bol pôvodne umiestnený starý organ, zhotovený v roku 1784 Valentínom Arnoldom z Trnavy. Vzácne sú dva renesančné kamenné náhrobky zabudované v stene kostola pod chórom. Nachádzajú sa po stranách hlavného vstupu. Vľavo je náhrobok kastelána Šintavského hradu a udatného bojovníka Fridricha Rottenbergera, ktorý zomrel 28. júla 1589. Vpravo je náhrobok neznámeho bojovníka, rytiera v zbroji pochádzajúceho z prvej polovice 17. Kostol bol už v minulosti renovovaný, napríklad v roku 1865, keď práce na obnove uskutočnil staviteľ Ján Scherhaufer.
So sochou Immaculaty stojí vpravo od kostola, v kostolnej záhrade. Stĺp predstavuje architektonicko-sochársku kompozíciu, ktorá sa člení na tri časti. Spodnú časť, postavenú na dvojstupňovom pódiu, tvorí podstavec s profilovanou pätkou a rímsou. Po bokoch sú sochy svätých - Floriána (vľavo) a Jána Nepomuckého (vpravo). Florián je ako rímsky vojak. Pravá ruka - zástava, ľavá vedro a hasí dom. Ján Nepomucký - kňaz v kanonickom rúchu, pravá noha šliape netvora s vyplazeným jazykom. Strednú časť tvorí hladký stĺp s tromi obrazmi s pásikovou tematikou, ukončený hlavicou. Na hlavici stojí socha Immaculaty - Panny Márie. Je zobrazená ako mladá žena, s rukami zopätými k modlitbe. Nápis: Ku cti Panny bez dedičného hriechu počatej postavili František Alchorn a Anna Mária Poschínová. Postavený v r. 1736, obnovený 1904.
Stojí vľavo od kostola. Pochádza z obdobia neskorého baroka, z druhej polovice 18. Valcovitý podstavec nesie hladký obelisk, ktorý ukončuje súsošie Najsvätejšej Trojice. Valcovitú časť ukončuje profilovaná rímsa, na ktorej boli umiestnené tri sochy: sv. Peter, sv. Pavol a sv. Anna. Na hlavici je umiestnené súsošie Najsvätejšej Trojice s Bohom - Otcom na pravej a Synom - Kristom na ľavej strane. Medzi nimi sa vznáša holubica symbol Ducha Svätého. Tiež bol pôvodne umiestnený inde a v 50. rokoch bol prenesený.
V objatí chladných múrov znie modlitba. Sprevádza každodenné obrady v miestnom svätostánku. Veriaci svoj kostol už za tie roky poznajú. Spovednicu, lavice, priestor pre obetné dary, hlavný oltár, sochy svätých či maľby na strope. Vedeli ste napríklad že dnešný kostol nie je pôvodný? Že pod starým kostolom sa ukrývala rozsiahla krypta? A viete, čím je organ v seredskom kostole výnimočný? Dnešný kostol bol postavený ako náhrada za pôvodný kostol, ktorý vyhorel 2. augusta 1777 po zásahu bleskom. Z pôvodného kostola boli vraj zachránené dva obrazy - obraz Bolestnej Panny Márie a obraz sv.
Okrem toho sa zo starého kostola zachovali dva renesančné kamenné náhrobky, ktoré sú dnes umiestnené v stene kostola pod chórom. Na ľavej strane sa nachádza náhrobok kastelána Šintavského hradu Fridricha Rottenberga, ktorý zomrel v roku 1589. Vpravo nájdete náhrobok neznámeho rytiera v zbroji pochádzajúci zo 17. V roku 1907 sa pred dnešným mestským úradom prevalila 6 metrov dlhá krypta patriaca k pôvodnému kostolu. Okrem množstva rakiev s pozostatkami sa v nej našli rôzne drobné religiózne predmety. Určite ste si už všimli nápis nad hlavným vstupom do seredského kostola v tomto znení: Aedificata per comitem Franciscum Eszterházy Anno D[omi]ni 1781.
Stará kazateľnica bola pôvodne zavesená na stene, aj keď dnes je položená na zemi. Klenby kostola vymaľoval PaeDr. Peter Čambal výtvarne a štýlovo vyváženými maľbami výjavov zo života sv. Jána Krstiteľa. Veľkou udalosťou v roku 1946 bola inštalácia a posviacka nového organu. Seredský kostol má štyri zvony: Veľký zvon (priemer 1,15 metra), Stredný zvon, Malý zvon (priemer 62,5 cm) a tradične najmenší Umieračik. Jeden z týchto štyroch zvonov venoval kostolu gróf Esterházy.
Kaplnka, ktorá je centrom Krížovej cesty
Kaplnka, ktorá je centrom Krížovej cesty. Zo všetkých strán ju obklopujú polia. Nad vstupom sú umiestnené dve nápisové tabule, jedna s latinským textom a slovenským prekladom. Kaplna sa začala stavať v roku 1832 a dokončená bola roku 1835. V interiéri sa nachádza oltár s obrazom Panny Márie. Veľmi hodnotnou súčasťou kaplnky je šesť okenných vitráži s vyobrazeniami Božského srdca, sv. Heleny, sv. Jozefa, sv. Cyrila a Metoda, sv. Pia X. p.p. kaplnke ich venovali Jozef Bohunický a Helena Martinkovičová-Bohunická. Vitráže zhotovili v budapeštianskéj dielni J.Palka v roku 1914. V blízkosti kaplnky stojí malý objekt s trojuholníkovým pôdorysom, pôvodne so soškou Piety z roku 1744, ktorú dal zhotoviť Juraj Andel. Areál kaplnky obkolesuje z troch strán pilierových zastavaní Krížovej cesty. Pochádzajú pravdepodobne až zo začiatku 20.
Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii kostola v Seredi
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1313 | Prvá písomná zmienka o Seredi |
| 1400 | Prvá zmienka o Kaplnke Panny Márie |
| 1472 | Dorota obdarúva kostol sumou 25 zlatých florénov |
| 1505 | Juraj z Kaniže dal postaviť kaplnku k úcte sv. Wolfganga |
| 1777 | Požiar starého kostola |
| 1781 | Dokončenie nového kostola sv. Jána Krstiteľa |