Obec Hybe, ležiaca v malebnej Liptovskej kotline, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jedným z klenotov tejto obce je rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, ktorý prešiel barokovo-klasicistickou úpravou a je obklopený opevňovacím múrom zo 17. storočia.
Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov na ploche 52.82 km2. Jadro obce je zónou kultúrneho bohatstva. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava.
Prvá písomná zmienka o Hybiach je z roku 1239. V roku 1265 získala obec mestské privilégiá ako banícke mesto, pričom sa obyvatelia pokúšali ťažiť zlato na úpätí Kriváňa. Ťažba však nebola rentabilná kvôli chudobným žilám a náročnému terénu, čo viedlo k ústupu baníctva a rozvoju poľnohospodárstva a remesiel.
Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie. V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť.
Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka „Pacho, hybský zbojník“.
V 19. storočí boli Hybe centrom kultúrneho života v regióne. Pôsobili tu štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa ochotnícka divadelná činnosť. V blízkosti sa nachádza Hybská tiesňava, ktorá je obľúbeným cieľom pre pešiu turistiku. Oblasť je tiež známa výskytom minerálnych prameňov a bohatými hubárskymi lokalitami.
Panoráma obce Hybe
História Kostola
Tradícia hovorí o dávnej cirkevnej a kultúrnej tradícii sv. Antona Pustovníka.Po roku 960 tu bola misijná stanica z Nitrianska v zápase s tradíciami uctievania slovanských božstiev a pohanských zvykov. Súčasťou bola christianizácia severného slovenska a Vislanska a pôsobenie miestnych pustovníkov v pustovňach.
Už v roku 1156 cirkevný odkaz zaznamenáva tradíciu známeho pútnického miesta s kostolíkom. Podľa vizitácie z roku 1222, Važec a Štrba tvorili spoločnú farnosť, kde sa zachovávala slovienska liturgia až do 15. storočia. Predpokladá sa, že išlo o Šoldovo s benediktínskym kláštorom, ktorý zanikol v 15. a 16. storočí v dôsledku náboženských a šľachtických výbojov. V osade stál kostolík chránený priekopou a palisádami. Niektoré časti tohto kostolíka boli prevezené do Važca, vrátane sošky Panny Márie zvanej "de Vago in Vazecz".
Po tatárskom vpáde v roku 1241 nasledovalo oživovanie krajiny udeľovaním kráľovských donácií. V roku 1265 Hybe, už ako kráľovské mesto s výsadami, vplýva na rozvoj Liptova i Važca. Kráľ Belo IV. donáciami dáva šľachticovi Bohumírovi územie od Hybice po spišské hranice, aby tu osadil dediny. V listine z roku 1267 sa spomínajú Važťania ako slobodní s výsadami po celom kráľovstve. V nespornej listine z roku 1269 sa spomínajú lúky, pole a potok Važec - Biely Váh. Toto bolo potvrdené v ďalšej listine z roku 1273, v ktorej sa spomína desiatok pre miestneho farára, čo potvrdzuje existenciu osád i farnosti i prosperitu farníkov.
V roku 1301 bol postavený ranogotický kostol zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi. Patrocínium nadväzuje na pustovnícku a misijnú tradíciu. Vyobrazenie je skoro rovnaké ako nitrianska a zoborská pečať! Táto pečať platila do 18. storočia, teda i v období reformácie. Aj nový obecný erb preberá z neho symbol zvona : kresťanstva, kultúry, spevu. Sú názory, že najstaršou, románskou časťou kostola, je svätyňa ešte z 10. storočia (J.Silan). Zodpovedá to uvedeným tradíciám slovienskej, nitrianskej misie.
V roku 1545 celá obec prešla k reformácii aj s kostolom. Na šírenie vzdelania, humanizmu a Písma bola založená cirkevná škola. Prvým známym ev. kňazom je Šalamún Melík, ktorý do roku 1550 bol učiteľom v Hybiach.
V roku 1690 sa kostol sa dostal do majetku rímsko-katolíckej cirkvi. V roku 1738 bol kostol barokovo postavený a zasvätený sv. Trom kráľom spolu aj s novým oltárom. Pri kostole bola postavená drevená veža, ktorá slúžila obidvom cirkvám i obci pri ochrane.
Dňa 1.7.1949 prišiel Janko Silan vlastným menom Jána Ďurka za prvého rímsko - katolíckeho farára. Pôsobil až do skonu 16.5.1984. Pamätná tabuľa je umiestnená na rímsko - katolíckej fare.
Významné udalosti vo Važci v kontexte s kostolom
Pre lepšie pochopenie historického kontextu uvádzame prehľad udalostí vo Važci, ktoré súvisia s existenciou a vývojom kostola:
- 1267, 1269: Kráľ Belo IV. daroval šľachticovi Bohumírovi územie od Hybice po spišské hranice.
- 1280: Vznik Važca ako obce.
- 1281: Šoltýska listina prvého dedičného richtára obce Gerharda zo Spiša.
- 1286: Važec ako rozvinutá obec na čele so Šoltýsom.
- 1301: Postavený ranogotický kostol zasvätený sv. Antonovi Pustovníkovi.
- 1545: Celá obec prešla k reformácii aj s kostolom.
- 1690: Kostol sa dostal do majetku rímsko-katolíckej cirkvi.
- 1738: Kostol barokovo prestavaný a zasvätený sv. Trom kráľom.
Architektúra Kostola
Kostolík postavili okolo roku 1300 v strede obdĺžnikového námestia formujúceho sa mestečka. Išlo o jednoloďovú stavbu bez veže s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. V 15. storočí sa uskutočnila veľká prestavba lode, ktorá dostala krížovú hrebienkovú klenbu a jej kapacitu zväčšili dostavaním tribún.
V renesancii, v rokoch 1638 - 1643 sa uskutočnila veľká prestavba lode, ktorá dostala krížovú hrebienkovú klenbu a jej kapacitu zväčšili dostavaním tribún. Kostolík patrí do menšej skupiny gotických stavieb Liptova, ktoré majú polygonálne presbytérium. Prevažujúcim tvarom v regióne je kvadratický tvar.
Z gotických detailov sa dodnes zachovali rebrová klenba v presbytériu, portály do sakristie, resp. Areál kostolíka je obohnaný ohradným múrom, ktorý slúžil v nepokojných časoch druhej polovice 17. storočia ako útočisko.
Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol. Je v pomerne dobrom stave. Opevnený areál kostolíka stojí neďaleko hlavnej cesty prechádzajúcej obcou a býva zamknutý.
Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Hybiach
Vývoj evanjelického náboženského hnutia v Hybiach
Počiatky evanjelického náboženského hnutia na Slovensku, neseného na myšlienkach reformácie, vyvolali sled udalostí, ktoré sú dnes predmetom neustáleho historického bádania. Dejiny protestantizmu sú pre laickú i odbornú verejnosť dôležité nielen z konfesionálneho, ale aj z národného, kultúrneho i politického hľadiska.
Život hybských evanjelikov je pred nami zatiaľ zahalený rúškom neznámeho. Písomných prameňov o počiatkoch evanjelickej cirkvi v obci Hybe nachádzame len veľmi málo. Pravdepodobne bolo príčinou komplikované obdobie reformácie a neskôr protireformácie, a tak usudzujeme, že vplyvom pohnutých čias bolo množstvo písomných prameňov zničených.
V dejinách obcí, resp. cirkevných zborov sa však vyskytol jeden fenomén, ktorý vrhá na minulosť našej cirkvi jasnejšie svetlo a tým boli kanonické vizitácie. Vizitácia bola jednou z foriem kontroly duchovnej správy, uskutočňovaná spravidla biskupom. Vďaka premyslenému súboru otázok, na ktoré museli miestni farári dať podrobnú odpoveď, sa zachovali vzácne zápisnice - protokoly, z ktorých sa dozvedáme množstvo informácií nielen o samotnom cirkevnom zbore, ale aj o živote celej dediny.
Na základe kanonickej vizitácie z 22. mája 1913, ktorá sa uskutočnila v Hybiach vieme, že hybský evanjelický zbor vznikol približne päťdesiat rokov po tom, čo Lutherove kladivo udieralo na dvere chrámu vo Wittenbergu. Už v roku 1584 mal hybský cirkevný zbor svojho farára. Po ňom pôsobilo v zbore ešte deväť ďalších farárov. Obdobie týchto rokov, až po rok 1681 je však považované za najsmutnejšie časy protestantizmu počas obdobia panovania Leopolda I.
Existenciu evanjelického cirkevného zboru v Hybiach síce udávajú archívne pramene aj v rozmedzí spomínaných rokov 1584 až 1861, no nevieme jednoznačne povedať, či trval nepretržite. Cirkevný zbor v Hybiach však povstal vydaním 26. artikuly z roku 1681 na krajinskom sneme v Šoprone. Podľa vôle panovníka bol hybský zbor uznaný za artikulárny zbor horného Liptova s povolením výstavby artikulárneho chrámu. Prvým artikulárnym kňazom bol istý kňaz Matthesius. Štedrý barón Matej Ostrožits z Ilavy daroval evanjelikom veľký pozemok pod chrám, školu, faru, cintorín a záhradu.
Podľa podmienok Šopronského snemu tu Hybenia vybudovali v roku 1682 drevený kostol v tvare rovnoramenného kríža. Musel zabezpečovať dostatok priestoru pre veriacich nielen z Hýb, ale aj z okolitých dedín. Jeho výstavbou sa Hybe stali strediskom nielen duchovného, ale aj hospodárskeho a spoločenského života. Týždenne putovali obyvatelia okolitých obcí, aby sa zúčastnili služieb Božích v kostole, ale aj za vedomosťami. Do zboru patrilo takmer 15 000 duší a pôsobili tu súčasne dvaja kazatelia. Chrám zboru slúžil až do roku 1822. V tomto období môžeme hovoriť o Hybiach ako o centre horného Liptova vo viacerých oblastiach života jeho obyvateľov.
V roku 1781 vydal cisár Jozef II. Tolerančný patent, dokument, ktorý skoro úplne odstraňoval diskrimináciu evanjelikov a priznával im isté náboženské i politické slobody.
Po vydaní patentu sa od hybskej matkocirkvi odpojili evanjelické zbory v Liptovskom Petre, v Kráľovej Lehote, vo Východnej, vo Važci, v Štrbe. Tým zanikla druhá kňazská stanica. Zbor mal však aj naďalej viac ako 5000 veriacich. Zostali fílie Liptovská Kokava a Pribylina.Na miesto starého chrámu tak mohli veriaci Hybenia položiť základný kameň nového, súčasného chrámu. Stalo sa tak dňa 15. mája 1822. Stavba bola dokončená v roku 1826, v barokovom slohu. Zo starého chrámu sa zachovali oltár, kazateľnica a krstiteľnica. Hybskí evanjelici sa dokázali spojiť a mnohé finančné prostriedky zhromaždili z darov a ofier. Organ bol opravovaný v rokoch 1832 a 1847. Knižnica na fare a v kostole sa pýšila bohatou zbierkou vzácnych kníh.
Súčasný evanjelický chrám je dominantný svojou klasicistickou fasádou a trojosovým priečelím, členeným pilastrami. Do chrámu vniká svetlo 35 oblokmi. Na zvukových oknách sú rokokové nadokenné rímsy a drobné dekoračné rokokové prvky. Vnútorná stavebná úprava sa vyznačuje secesnými štukami pochádzajúcimi z prvej polovice 20. storočia. V lodi chrámu sa nachádza z troch strán arkádová empora a loď je krytá českými a pruskými klenbami, ktorých pásy dosadajú na mohutné piliere. Zaujímavou zriedkavosťou je chrámová slovenská kvetová ornamentika. V strede kupoly je plasticky vypracovaný banícky erb mesta Hybe.
Roky socializmu poznačili aj cirkevný zbor v Hybiach, kedy sa vyučovanie náboženstva stalo nepotrebným a rovnako účasť na službách Božích bola veľmi slabá. Kostol a fara prešli nevyhnutnou rekonštrukciou.
Po oprave a vymaľovaní kostola v ňom počas vianočných sviatkov v roku 2016 vypukol opäť požiar. Celá rekonštrukcia sa musela zopakovať a uskutočnila sa hlavne vďaka ochotným darcom z celého Slovenska i zahraničia, pretože cirkevný zbor už nemal finančné prostriedky na jeho opätovnú opravu.
Stavebný a architektonický charakter mestečka Hybe sa rokmi menil. Pravouhlý pôdorys námestia slúžil, tak ako u ostatných stredovekých miest, na trhy. Okolo námestia sa stavali meštianske domy. Do konca 19.storočia sa ešte stavali meštianske domy po šírke ulice s krytou bránou. Okrem dreveníc, z ktorých sa aj dnes zachovalo niekoľko dvoj- a trojpriestorových s ohniskom, stoja v Hybiach ešte široké domy s bránou. Na Nižnom konci je to dom Erhardtovcov, v Jerichu dom Číkovcov, na Vyšnom konci dom Barbierovcov.
Murované domy s klasicistickým priečelím začali od konca 19.storočia charakterizovať architektúru mestečka. Svedčia o tom domorady okolo hlavnej cesty i okolo vedľajších hybských ulíc. Murovaný dom z kameňa, neskôr z pálenej tehly, má jednoduché tvary so sedlovou strechou a murovaným štítom. Na novších murovaných domoch možno zbadať i vplyv maďarskej secesie, ktorú prinášali hybskí murári z Pešti.
Po roku 1945 sa Hybe rozrástli o nové ulice a domy, na mieste starého obecného úradu stojí budova nového obecného úradu , na mieste obecnej krčmy z 18.storočia stojí kultúrny dom, dodnes je zachovaná evanjelická , katolícka fara, budova školy pôvodne ľudovej z roku 1909, ktorá je postavená podľa projektu architekta Harminca.
Vysvetlenie každého štýlu cirkevnej architektúry za 9 minút
tags: #rimskokatolicky #kostol #hybe #sloh